Polovica deväťdesiatych rokov sa v prípade tohto švédskeho umelca určite radí medzi tie najplodnejšie. Dôkazom tohto tvrdenia je určite fakt, že v priebehu necelých štyroch zím (1994 – 1997) dokázal vyprodukovať päť dosiek, či už pod znamením starouhorskej krvavej grófky, alebo pod svojim vlastným pseudonymom. A aby toho nebolo málo, na druhej sólovke nazvanej „Purity Of Essence“ sa zhromaždilo toľko materiálu, že maestro ho poňal rovno ako dvojalbum.

Hneď potom, ako Quorthon dokončil dosku „Blood On Ice“ na ktorej sa vrátil nielen k takmer desaťročie starému materiálu, ale aj do dávnych dôb plných rinčiacich mečov a drakkarov vzpínajúcich sa na rozbúrenom a bezodnom oceáne, začal pracovať na ďalšom diele. No spomínaná hudobná podoba už Thomasovi nestačila a tak sa ďalšiu produkciu rozhodol vydať ako svoju druhú sólovku. A tá bola vrhnutá medzi čakajúcich fans 17. júna 1997. No ešte predtým, ako prišlo k tomuto kroku, vypustila vydávajúca firma Black Mark štvorskladbovú ochutnávku „When Our Day Is Through“ (mimochodom, jedná sa o jediný minialbum v produkcii tohto temného elfa), ktorá mala pripraviť poslucháčov na to, čo bude nasledovať.

Ak bola prvá sólovka nazvaná jednoducho „Album“ prijatá medzi fanúšikmi bez väčších problémov, v tomto prípade to už tak jednoznačné nebolo. Tento opus pod hlavičkou QUORTHON, ktorého titulný cover zobrazuje zamrznutú skládku na predmestí Stockholmu obsahoval dohromady 23 skladieb vďaka čomu sa hrací čas natiahol na neuveriteľných 98 minút a práve v tom tkvie s najväčšou pravdepodobnosťou hlavný dôvod relatívneho neúspechu. No napriek tomu, že hudby bolo naozaj mnoho, nedá sa povedať, že by víťazila kvantita nad kvalitou. Úvod tohto maratónu obstarala krátka, štvorsekundová introdukcia „Rock´n´Roll“ (autorom toho humbuku je istý Max Jupiter a jeho príspevok predstavuje jediný nepôvodný autorský príspevok, (ak nepočítam kissácku coververziu „Deuce“) ktorý sa kedy na nejakej Quorthonovej radovej doske objavil) a potom už spomínané nekonečné defilé songov, ktorých spoločným menovateľom je reakcia na vtedajšie dianie na rockovej scéne ovládanej grungeovým šialenstvom. Áno, je to tak. Pokiaľ totiž prvá sólovka QUORTHON z tohto seattleovského štýlu čerpala v neprepočuteľných množstvách, no napriek tomu bolo možné bez problémov rozpoznať jasné kontúry BATHORY, na „Purity Of Essence“ už stopy domovskej kapely neboli viditeľné ani v náznakoch. Avšak napriek tomu, že všetky songy oplývajú pomerne jednoduchou a navyše podobnou stavbou, pôsobí celok prekvapivo plasticky a zaujímavo, plný rôznych nálad a odtieňov. Niektoré zo skladieb sa vydarili viac, iné menej (čo je pri takomto množstve pochopiteľné), ale zároveň sú jednotlivé tracky radené za sebou s veľkým citom, takže sa nestane aby počas celej dlhokánskej hracej doby začala nahrávka nudiť. A hoci platí to, čo som spomenul už v prípade prvej sólovky, že grunge štýl nie je práve moja obľúbená šálka kávy, „Purity Of Essence“ patrí medzi tie nemnohé nahrávky, ktoré akceptujem bez väčších problémov a to naprik tomu, že Quorthon v tomto prípade ohlodal výstavbu songov až na úplnú kosť. No to, že sa v jeho prípade jednalo o nadmieru talentovaného umelca určite potvrdí silno podmanivá zaťažkaná aura songov ako „When Our Day Is Through“ (absolútny top dosky), „Cherrybutt & Firefly“, „Fade Away“, „Daddy´s Girl“, „It´s OK“, „An Inch Above the Ground“, „Label On The Wind“ či záverečná „You Just Got to Live“. Z celej nahrávky cítiť neviazanosť a radosť z hry, čo sú aspekty, ktoré trochu chýbali na nejednej z neskorších dosiek BATHORY a Quorthon vyťahuje zo svojho hrdla ďalšie, niekedy silne prekvapivé odtiene, aké by ste od neho určite nečakali.

Quorthon si síce prostredníctvom dosky „Purity Of Essence“ ventiloval svoje hudobné vízie, ktoré by v jeho domovskej grupe nemali najmenšej šance na úspech, no fanúšikovia boli žiaľ iného názoru. A tak sa principál po štvorročnej prestávke vrátil so silne kontroverzným dielom „Destroyer Of Worlds“.

Dagon