Juraj Haríň patřil v devadesátých letech k nejvýraznějším personám metalového undergroundu. Na sympatický plátek Immortal Souls si jistě dříve narození dobře vzpomínají, nemluvě o profesionálním časopise Rock Extremum, jenž se stal absolutním zjevením mezi desítkami na koleně vytvářených bratříčků. Nicméně pšenka Jurajovi (který tehdy vystupoval pod pseudonymem Immortal) nakonec nekvetla věčně a po dobu dalších let se nad jeho aktivitami zavřela voda. Po dlouhých letech se však metalový srdcař znovu oklepal, a to stylem naprosto nečekaným. Nejprve stál u zrodu vydavatelství Slovak Metal Army, aby hned poté oprášil starou značku Immortal Souls Productions! Xerox zine, pořádání koncertů, pravidelná metalová relace v rádiu… Zkrátka Juro vstoupil znovu do téže řeky a mě v této souvislosti pochopitelně zajímalo, co všechno zatím vším vězí…

Hello Juro! V nedávné (či už možná dávné) minulosti jsi patřil k ústředním personám slovenského metalového undegroundu, ovšem následně jsi ze scény úplně vypadl – alespoň to na mě tak působilo. Jaký byl ten nejdůležitější motiv, který tě k návratu přiměl?
Hell! Veľmi pekne ďakujem za tento pekelný kompliment. Dôvodov na opätovný pokus zase sa dostať do metalového mlyna bolo samozrejme niekoľko, niektoré možno čisto nostalgické, iné možno detinské, každopádne mi ten Underground poriadne chýbal a zrejme chémia zariadila, že som sa znova potreboval ponoriť do rieky smrti a nechať si opäť zlomiť väz.

Metalovou scénu, mainstremovou i undergroundovou, ovlivnil bezesporu nástup internetu a rozpínající se digitalizace. Ty jsi ale tohle všechno pozoroval tak trochu zpovzdálí. S jakými pocity? Zajímalo by mě také, jestli jsi správně odhadl vývoj věcí budoucích… Co myslíš?
Určite som to neodhadol tak, ako sa to dnes deje. Ja ani nevidím problém v internete ako takom, rozumiem modernej dobe a tomu všetkému, teda lepšie povedané, chápem to, avšak problém stále mám s tým, že z ľudí akosi vyprchala tá materiálna potreba žiť s metalom a všetkými tými vecami okolo. Ľudí už nezaujímajú časáky, nevnímajú, ako krásne smrdí farba tlače, nevedia si vychutnať zvuk LP alebo vložiť do CD mechaniky disk a sledovať jako sa zasunie do mašiny, alebo nevedia, čo je to pretáčať si v kazeťáku magnetofónovú pásku. Vnímam internet ako nástroj, ktorý ma k niečomu privedie, predovšetkým k informáciám, avšak neuznávam ho ako náhradu samotného nosiča. Tak, ako som kedysi neuznával napaľovanie CD, tak dnes neuznávam, keď sa niekto tvári ako hrdý metalista, ale doma nemá ani CD prehrávač, ani kazeťák či gramec a muziku konzumuje priamo z mobilu sluchátkami, v ktorých membrána má 3×3 milimetre. To je proste totálna kravina.

Kdo všechno dnes stojí za značkou Slovak Metal Army? Jak moc těžké bylo zajištění spolupracovníků pro veškeré aktivity? Ono sehnat dnes spolehlivé lidi, kteří navíc zůstanou aktivní, to není nic jednoduchého…
Určite to je náročné a to hlavne z toho dôvodu, že v situácii, v akej sa nachádzame, je naša robota čisto dobrovoľná. Šťastím ale je, že pár ľudí, ktorí mi pomáhajú, som naozaj našiel. Hlavne je to dlhoročný kamoš a majiteľ metláckeho klubu Nové Korzo Peťo, v ktorom mám nielen mentálnu, ale často aj materiálnu oporu. A tiež som do toho natiahol metalových fanúšikov a zberateľov muziky Peťa Kurňavku, Jožka Paľa alebo Rasťa Jurča, ktorí sú pre mňa skvelými podporovateľmi extrémneho metalu no a v neposednom rade aj Vlado Koníček, ktorý nám robí podporu v Nemecku, Rado Hlavička v ČR no a so sebou som stiahol aj pár ďalších maniakov a svoju frajerku, ktorých sa snažím učiť toto celé monštrum podporovať a makať na ňom jako na pánskom. Keď je ale vidieť aspoň nejaké výsledky našej práce, tak ľudia sa pýtajú a zaujímajú aj sami od seba.

Řekl bys, že ses vrátil do prostředí, které dobře znáš? Anebo je tolik věcí jinak, že v podstatě stále začínáš víceméně od nuly?
Od nuly určite nie, pretože na moje prekvapenie meno ISP určite muselo byť v minulosti silné a veľa ľudí nám vďaka tomu dáva podporu a snaží sa pomôcť, hlavne sú to ľudia zo sveta, z firiem a aj kapiel, ktoré sú dnes známe, ale pamätajú si moju podporu aj spred 20-tich rokov. Dovolím si povedať, že bez skúseností a týchto známych, by som sa do tohto metalového mlynu nevrátil. Veľa vecí ale samozrejme spoznávam, 15 rokov je v rýchlom svete neskutočne dlhý čas, aj keď na druhej strane, princípy Undergroundu ani ľudia, ktorí v ňom žijú, sa výrazne nezmenili.

Jak výrazně ti v činnosti a propagaci pomáhají sociální sítě? Jsi např. zastáncem vkládání kompletních alb na YouTube? Dříve věc naprosto neuvěřitelná, ovšem v dnešní době i samotné labely vkládají horké novinky přímo do jedné stopy. Je to jedna z možných cest, jak kapelu podpořit? Nebo už je to jakýsi „stav nouze“?
Neviem si predstaviť, že by som dokázal toto všetko robiť bez Facebooku. Ak by som mal písať listy, platiť to predražené poštovné a čakať mesiac na odpoveď, tak by sa to určite robiť nedalo. Ľudia menia životy, adresy, kapely a internet ich nájde prakticky hneď a spojí ma s nimi. Takže z hľadiska PR a PROMA to uznávam, priniesla to práve tá moderná doba. Albumy na Youtube mi problém nerobia, dokonca sám chcem ísť ako label touto cestou, avšak som tak nešikovné staré hovno, že sa to len učím, takže mám dosť veľké medzery a ešte to nejaký čas potrvá. Môj pohľad na fanúšikov, konzumentov hudby je taký, že sú dva druhy poslucháčov hudby z internetu. Jeden druh si hudbu nájde, vypočuje a ak sa mu páči, kúpi si oficiálny nosič. Druhý druh si muziku vypočuje, ale nikdy nekúpi, no ak je jeho život vytvorený z elektronickej stopy a uznáva ju, nemôže byť tá hudba proste zakorenená v jeho krvi. Tento druh je mi v podstate ukradnutý. Scéne sice škodiť môže, ale jeho presvedčenie by som určite nedokázal zmeniť. Zmeniť sa snažím tých, ktorí váhajú… A tomu podľa mňa aj celý album na Youtube pomôže.

Tvoje nové vydavatelství Slovak Metal Army se pomalu dere do popředí zájmu, avšak tvé jméno mají příznivci metalu spojeno hlavně s časopisem Rock Extremum a labelem Immortal Souls Productions. Poslední zmíněnou značku jsi ovšem v nedávné době také obnovil. Za jakým účelem? Máš třeba chuť na reedice některých starých nahrávek?
Immortal Souls Productions je mojou súčasťou, je to niečo, čím žijem. Keď som to v minulosti zanechal, bolo mi jasné, že raz sa to vráti a budem pokračovať v tom, čo som robil a to sa vlastne stalo. Nič špeciálne ani výnimočné, len po 15-tich rokoch idem ďalej, tým starým štýlom, ako kedysi. Je pravdou, že som to chcel urobiť neskôr, ale veci sa dejú rýchlejšie ako som predpokladal. Death metal mám v krvi a chcem s ním žiť naďalej a keďže aj tie staré kontakty zostali, respektíve sa vracajú, cítim šancu, že popri mene ISP sa mi podarí ťahať vonku aj ďalšie kapely zo Slovenska, ktoré vydávame pod Slovak Metal Army a inak by o ne fakt reálne nebol záujem. Určite sa pustím aj do reedícií, avšak potrebujem si najprv vybudovať aspoň nejakú základnú pozíciu na scéne, aby to malo zmysel. Nakoniec, jednu reedíciu sme spravili pomerne krátko po štarte a to DEPRESY „A Grand Magnificence“, ktorý som pôvodne vydával pod ISP. AJ reedícia je už však rozobratá a nejaké posledné kusy sa nájdu možno niekde v distrách, čo ma rozhodne veľmi teší.

Česko-Slovensko už delší dobu nevyprodukovalo kapelu, která by čněla nad ostatními a výrazněji se prosadila v zahraničí. Čím si to vysvětlit? Dříve se často hovořilo o „hendikepu východního bloku“, ale dovolím si tvrdit, že tento argument v současné době už víceméně neplatí. Souhlasíš?
Hudobný hendikep to určite nie je. Československo malo a má špičkové kapely, ale má malý trh a slabú ekonomiku a tak nás proste ten svetový mlyn melie. Tak to vidím ja. Svet na naše kapely prakticky serie a tých pár svetlých výnimiek nepovažujem za nejaké silné zázemie pre nás. Podľa mňa to je v hlavách. Nemec podporuje Nemca, Francúz podporuje Francúza atď… Ale my si nakupujeme zahraničné kapely, chodíme na zahraničné koncerty a na domáce bandy serieme… Principiálne… Nechcem to zase povedať tak, že všetci sa máme vysrať na OBITUARY a SLAYER, ale československé kapely by si naozaj oveľa väčšiu podporu zaslúžili. Škodovku uznávame všetci, lebo je to dobré auto a je lacnejšie ako mnohé zahraničné, veľa modelov je dokonca na oveľa lepšej úrovni a preto tú Škodoku kupujeme. Prečo teda nekupujeme albumy domácich kapiel? Tiež sú kvalitné, často lepšie a sú určite lacnejšie. Neviem na to odpovedať…

Vnímáš „česko-slovenskou“ scénu stále jako jednotný celek? V čem spatřuješ největší rozdíly (jestli nějaké jsou)?
Samozrejme, nikdy to pre mňa nebude rozdelená scéna. Najväčší rozdiel vidím v tom, že v Čechách je ten trh určite silnejší ako u nás na Slovensku, ale vždy to tak bolo, Moraváci a Češi boli vždy viac rockoví a rebelskí ako my 🙂

Hudební trh je totálně přesycený. Vychází hromada „dobrého materiálu“, ale pouze to „dobré“ náročnému fanouškovi dnes nestačí. Jak z toho ven? Není i problém v tom, že fans metalu stárnou, stávají se spíše konzervativními posluchači, kteří si hravě vystačí s osvědčenými jmény? Jak to vidíš?
Nedávno som sa rozprával na koncerte s mladým metlákom, ktorý sa zastavil u mňa v distre a po chvíli pozerania na CD-čka mi hovorí, že on ale nič z toho nepozná… Ja som mu vysvetlil, že keď som bol ako on, tiež som kapely nepoznal, ale zaujímal som sa o ne, aby som ich spoznal. Nepotreboval som spoznávať Metallicu a Iron Maiden, ale ďalšie a ďalšie kapely, ktorých mená keď som v partii vyslovil a iní metláci ich nepoznali, cítil som sa ihneď väčším frajerom. Myslím, že je obrovská chyba, že sa ľudia nezaujímajú, respektíve málo zaujímajú o nové mená a sú ochotní si kúpiť radšej šiesty album známej kapely, ktorá znie opäť rovnako ako predtým, ako ísť po mladých a nových šťavnatých nahrávkach. Podľa mňa ľudia nie sú nároční, ale akosi sa boja sami pred sebou ísť do niečoho, čo nepoznajú, to je ale obrovská chyba! Prichádzajú o to vzrušenie a nadšenie z niečoho nového a to je rozhodne kurva dobrý pocit.

Podle jakého modelu si vybíráš nové kapely? Byl bys ochoten pomoci i formaci, která se ti vysloveně nelíbí, ovšem spatřoval bys u ní přece jen určitý potenciál?
Žiaden model neexistuje a vzhľadom na to, že v každej kapele sú iné osobnosti, ani nemôže. Ak by sa mi niečo nepáčilo, určite by to nevedel podporiť, bola by to zlá robota a tak by som do niečoho takého nikdy nešiel.

Jak bys obecně popsal vztahy mezi metalovými labely? Je to dnes pohyb víceméně v konkurenčním prostředí, byť se stále bavíme o undergroundu?
V minulosti som sa stratil zo scény, pretože sa práve spolupráca a dobré vzťahy stratili. „labelov“ už bolo akosi veľa, vo všetkom chaos a veľa podrazov a nenávisti. Dnes to vidím inak. Aktívnych labelov je málo a ja sa usilujem a budem usilovať podporiť každý label, ktorý o to stojí. Veľmi si napríklad vážim prácu a existenciu Metal Age Prods a preto sú pre mňa v mnohom vzorom, ale hlavne sú labelom, ktorý má moju plnú podporu a to po každej stránke a keď si to môžem dovoliť, hoci aj na 15 minút, tak sa snažím ich niekde spropagovať, predať album ich kapely alebo ich albumy zabaliť a poslať spolu s mojimi do nejakého rádia alebo časáku. Keď vydám nejaký titul, idem chalanov do MAP pozrieť, porozprávať sa, nechám im krabicu s Cd-čkami a vezmem si od nich niečo, čo vydali oni. Je mi jedno, či tie ich veci predám, rozdám dôležitým ľuďom, alebo pošlem ako promo, hoci z adresy SMA. To je pre mňa Underground, lebo viem, že chalani to isté robia s mojimi nahrávkami a kapelami. To isté sa týka napríklad aj NTEY, BLP a snažím sa prinavrátiť aj k ďalším menám ako tu doma, tak aj v zahraničí. Ak má nejaký label záujem stačí sa ozvať.

Jsi v současné době spokojen s životem na Slovensku? Jdou věci všeobecně lepším směrem?
Som spokojný s prostredím, respektíve s krajinou, v ktorej žijem. Ale život tu je podľa mňa úplne na hovno, tak jako aj v ČR. Pripadám si ako v zaostalej rozvojovej krajine, kde sa legálne a beztrestne kradne v miliardách, ale Tvoj sedemdesiat ročný otec musí makať miesto odpočinku.

Evropa se potýká s přílivem nelegálních migrantů, to je záležitost poměrně ohraná, diskuse se vedou i v rámci hudebních scén… Inu, přispěj také svým dílem do mlýna…
Metalová scéna niekedy ľudí spájala, dnes ich aj vďaka takýmto politickým témam rozdeľuje a preto sa k nim radšej nevyjadrujem a venujem sa muzike.

Na jakou úroveň bys chtěl obě značky v budoucnu dostat? Je před Tebou ještě spousta práce, nebo jsi v podstatě spokojen s tím současným stavem?
Na takú úroveň, aby im ľudia, metláci verili. Aby verili, že to, čo robím má zmyslel a zaslúži si podporu, pretože ja sa snažím len pozdvihnúť scénu a v mnohom ľudí zjednotiť. Kvôli metalu. Dúfam, že veľa práce ma ešte len čaká a uvedomujem si, že som len na začiatku. Všetko ale záleží od toho, akú podporu dostanem od ľudí. Je to jednoduché, čím viac podporia SMA/ISP a naše kapely, tým viac bude scéna rásť.

Děkuju moc za rozhovor, nechť se Ti daří na všech frontách. Nyní můžeš ještě přidat nějaké čerstvé info, novinky, atd.
Veľmi pekne ďakujem za možnosť prezentovať Slovak Metal Army aj Immoral Souls Productions a verím, že to k nám privedie ďalších metlákov, ktorých to, čo robíme zaujme a dajú nám zelenú. Veľmi si vážim, že v takej miere podporujete československú scénu a dúfam, že to tak zostane a vaši čitatelia sa budú rozmožovať. Do konca roka nás čaká veľa nových vecí. Niekoľko koncertov a samozrejme aj albumov. Teraz sa zameriavame na nový album STERCORE a DEHYDRATED, ktoré by mali byť naše nosné produkty na jeseň 2017. Ďalej chceme ísť vonku s MIDNIGHT SCREAM, ABORTION, EMBOLISM, CRANIAL CARNAGE, ERYTROSY, ale aj zahraničnými kapelami Akephalos a Centenary. Špecialitou bude aj špeciálne vydanie starého materiálu HNISAVÉHO PROCESU, čo je totálny SK grindcore kult z roku 92. Je to všetko stále hudba budúcnosti. Dúfam, že ľudia vidia, že naozaj makáme ako sa len dá a dostaneme ich dôveru. V neposlednom rade sa spolu môžeme tešiť aj na 29-te pokračovanie zinu Immortal Souls.

ALL

https://www.slovakmetalarmy.sk/

https://slovakmetalarmy.bandcamp.com/