„S radosťou vám oznamujeme, že po 8 rokoch zahráme koncert v Prešovskom klube Wave spolu s hosťami FISHARTCOLLECTION a OBLITERATE“. To byla zpráva jako blesk z čistého nebe! Slovenská death metalová skupina WAYD, která ještě před několika lety patřila k neodmyslitelným pilířům slovenské scény, se nyní alespoň v „malém“ navrátila na prkna co znamenají metal! O nečekaném comebacku-necomebacku jsem si na dálku popovídal s Braněm a Martinem. Legenda dýchá, legenda stále žije! Mladším ročníkům doporučuji WAYD „pročekovat“… i po letech to stojí za to!
Po čase Vás opětovně zdravím u rozhovoru pro Rumzine! Na úvod mi dovolte, aby se podíval trochu zpět, lépe řečeno do doby, kdy jste kapelu ukládali víceméně ke spánku. Co bylo hlavní příčinou toho, že jste de facto přestali fungovat? Jaká atmosféra tehdy v kapele panovala?
Braňo: Zdravím Ťa. Hlavnou príčinou bolo, že sme každý začali žiť v inom štáte. Doslova a do písmena. Drahoš najprv odišiel do Holandska, ja do Anglicka, a potom do Anglicka odišiel aj Milan. V Prešove zostal len Rišo. Následne sa situácia troška otočila. Ja som sa vrátil na Slovensko a Rišo si našiel prácu v Prahe. A vlastne takto fungujeme-nefungujeme už niekoľko rokov. A atmosféra? V podstate sme to nejako neriešili. Máme rodiny, priateľky a to vlastne určuje všetko. Boli by sme radi pokope ale momentálne to nie je možné. Snáď sa to raz zmení a nakloní troška v prospech kapely.
Jaké období WAYD považujete za nejpovedenější? Vybrali byste nějaký úspěch, který Vám doposud zůstal v paměti?
Braňo: Osobne považujem za najlepšie obdobie dobu medzi albumami „Barriers“ a „Decadance“. Hrali sme veľa koncertov, tvorili sme asi našu najlepšiu hudbu. Aby som to vysvetlil, tak v tom čase sme nemali tak veľa problémov okolo života ako neskôr, čo vlastne spôsobilo aj to, že kapela sa ocitla v nelichotivej situácii. Boli sme oveľa šťastnejší a to spôsobovalo, že sme boli tvorivejší a mali radosť z hrania. Pamätám si, keď sme písali „Decadance“, koľko veľa nápadov sme mali pre každý jeden song a opravovali sme to dovtedy, pokiaľ sme všetci v kapele neboli spokojní. No a úspech? Snáď to, že v tom čase keď sme niekde hrali, tak všade nás vítali ako hviezdy.. hahaha
Na Slovensku v devadesátých letech působila celá řada skvělých deathmetalových kapel, ovšem žádné se nepodařilo udělat „díru do světa“. Čím si to vysvětit? Která formace měla podle vás k tomuto cíli nejblíže?
Martin: Odpoveď na túto otázku som hľadal dlhšie. Myslím, že to bola kombinácia viacerých faktorov. Začal by som geografickou polohou alebo lepšie povedané, sumárnym faktorom bolo to, že Československo sa stalo čerstvou postkomunistickou krajinou. Od tohto sa to všetko odvíjalo. Po páde totality tu začalo vznikať kvantum kapiel, rôzne fanziny/magazíny a prvé kluby. Zároveň sa začali objavovať aj vydavateľstvá na podporu týchto kapiel. Získavali sa prvé skúsenosti. To isté sa týkalo aj nahrávacích štúdií. Takže tu chýbala celá štruktúra ohľadne tejto scény, ako ju už poznáme dnes a všetko sa tu len začínalo budovať. Tým samozrejme vôbec nechcem povedať, žeby tu dovtedy underground ako taký nefungoval…! Pokračoval by som ekonomickou situáciou. Nahrávacie štúdia boli celkom drahé, nebolo ich tak veľa a preto aj mnohé nahrávky „trpeli“ nekvalitným zvukom, čo malo za následok miziví (alebo skôr nulový) záujem zabehnutých zahraničných vydavateľstiev o tvorbu našich hudobných spolkov. Nemenej dôležitým alebo možno najdôležitejším dôvodom boli aj živé vystúpenia. Tým, že „vyhľadávači kapiel/talentov“ (ak to tak môžem pomenovať) zo zabehnutých vydavateľstiev koncerty v týchto končinách nenavštevovali, tak samozrejme nemohli objaviť tunajší potenciál, ktorý tu jednoznačne bol. Takto by som mohol pokračovať aj našimi vydavateľstvami a samotnými kapelami.. Dnes ale je situácia iná, iný príbeh. Takže to je celá tá kombinácia. Nejedná sa o kritiku nikoho a ničoho, je to iba moje videnie.Spomeniem LUNATIC GODS, ktorým ako prvým vyšiel album v zahraničí, čo bola v tom čase naozaj veľká udalosť a kapela tak získala viac na popularite. Samozrejme zaslúžene! Taktiež to boli napr. DEMENTOR, ktorí začínali hrávať v zahraničí, čo tu tiež nebolo veľmi bežné. Úprimne želám ktorejkoľvek našej kapele, aby skutočne urobila „díru do světa“.
Je tomu přesně deset let, co WAYD vydali svou poslední nahrávku „Ghostwalk“. Co o něm soudíte s odstupem času?
Braňo: Z môjho pohľadu mám pocit, že by potreboval viac času na dokončenie pretože mi miestami príde ako nedokončený. Sú tam skvelé nápady, z ktorých by sa dali robiť ďalšie songy, proste ich rozvinúť do lepšej podoby. Od prvých nápadov až po nahrávanie bicích uplynulo 9 mesiacov, čo nie je až tak veľa. Na konci sme už ale boli v časovej tiesni a tak sú niektoré veci urobené rýchlejšie ako by to bolo potrebné. Je to len môj pohľad po rokoch ale aj napriek všetkým nedostatkom si myslím, že album je v pohode. Určite sa však nájdu veci, ktoré by dnes dopadli inak.
Nyní se naskýtá otázka spojená s onou dlouhou pauzou, během které se WAYD zcela vytratili ze scény. Jak zásadně se vaše životy za tu dobu proměnily? Jak detailně jste např. sledovali dění na hudební scéně?
Braňo: Čiastočne som už odpovedal na túto tému v prvej otázke. Ako som spomínal, naše životy sa kompletne zmenili a z chlapcov rockerov sa stali otcovia rodín. A to všetko teda ovplyvňuje aj WAYD. Jasne že vo vnútri sme stále metalisti -rockeri. Pred tým, ako sme mali rodiny, sme 100% našej energie venovali kapele. Bolo to pre nás niečo ako droga. Pri tvorbe a koncertoch sme sa mohli ventilovať, vyjadriť ale teraz by som si určite nemohol dovoliť tráviť v skúšobni 5-6 dní v týždni, ako to zvyklo byť predtým. No a sledovanie hudobnej scény? Osobne sa snažím sledovať scénu tak, ako veľmi stíham. Aspoň minimálne nové albumy od kapiel ktoré ma pred časom oslovili. Čítam recenzie albumov nových kapiel a väčšinou si aj pustím nejakú nahrávku na nete a buď ma to osloví alebo nie. Ak od kámošov alebo známych dostanem tip na niečo nové, tak to skúšam popočúvať.
Zmíněné mezidobí jste vzali (či berete) jako delší pauzu, nebo už jste s comebackem příliš nepočítali? Jak obecně nahlížíte na comebacky metalových velikánů?
Braňo: Osobne si myslím, že nerobíme comeback, skôr ide koncert, ktorý odohráme naplno. Proste si užijeme atmosféru, zahráme si s chuťou songy, ktoré sú pre nás srdcovkami a ktoré sme tak dlho nehrali. Ináč osobne mám rád comebacky aj keď v niektorých prípadoch to mohlo dopadnúť lepšie, ale to je vec názoru a pohľadu. Určite je to zaujímavá vec, keď na pódium vystúpi kapela a ukáže dnešným fanúšikom ako sa hral-je metal kedysi.
Co bylo tím nejzásadnějším impulsem k tomu, že jste se dali znovu dohromady? Dá se legitimně říci, že WAYD jsou znovu funkční kapelou?
Braňo: Zakaždým, keď sme sa streli pri pive dvaja alebo traja, vždy sme skončili pri tom, že by bolo super si zahrať koncert alebo si aspoň zahrať songy vo štvorici na skúške. Každý z nás mal nejaké nápady, čo by sme urobili ináč a podobné záležitosti. Nakoniec sme sa minulého roku už zdravo „nasrali“ a pri jednej pivnej debate s Rišom sme sa dohodli, že október 2017 by bol časovo vhodný. Tak sme zhruba polroka riešili, kto kedy môže a chalani z Anglicka nám potom potvrdili, že majú letenky na jeden a ten istý termín. Tento koncert je bohužiaľ momentálne len jednorázovou záležitosťou, keďže na to, aby sa WAYD stál úplne funkčnou kapelou by sa muselo udiať príliš veľa zásadných zmien v našich osobných životoch a preto to na túto chvíľu nie je možné.Táto téma ale nie je uzavretá a ak nastane vhodná situácia, nevylučujeme aj to, že kapela bude regulérne funkčná…
V plánu máte nasmlouvané první koncerty. Tušíte, co bude následovat po jejich odehrání? Je pravděpodobně, že začnete pracovat na novém materiálu? Je to asi předčasné, ale docela by mě zajímalo, jestli se během těch osmi let nějak změnil hudební vkus jednotlivých členů WAYD. Mohlo by se to nějak promítnout i do případných nových skladeb?
Braňo: Vynechám časť o koncertoch, keďže odpoveď na túto tému nájdete vyššie. Ako som spomínal, z času na čas sa nám podarí stretnúť aj v skúšobni vo dvojici alebo dokonca v trojici, a samozrejme, že sme si zahráme aj nové nápady, ktorých chalani majú ozaj dosť a môžem povedať, že by som sa veľmi tešil z toho, čo by následovalo. Myslím, že sa náš muzikantský obzor ešte viac zväčšil a myslím si, že WAYD by bol ešte viac pestrejší ako doposiaľ a zároveň ešte viac metalový. Neviem povedať, či by to bolo rýchlejšie, pomalšie alebo melodickejšie, no určite by sme ukázali viac neprebádaných teritórií.
Jak moc složité je pro vás sladění rodinného života s fungováním v kapele, která musí pilně zkoušet, neboť její hudba není zrovna nejsnadnější?
Braňo: Ja momentálne stíham skúšku maximálne 2x za týždeň a aj to len tesne. Takže skúšať 5-6 krát v týždni, to by bolo na rozvod. Myslím, že chalani sú na tom podobne, takže Ti neviem povedať, ako by to celé dopadlo. Aj tento rozhovor už píšem druhý týždeň, keďže nestíham a mám len chvíľu, keď ma nikto nevyrušuje… haha. Ale je ozaj ťažké skĺbiť prácu, rodinu a kapelu.
Jak celkově nahlížíte na přesycenost hudebního trhu? Dnes kapela „XY“ , kterou třeba i náhodně objevíte, má dalších dvacet stejně kvalitních ekvivalentů! Máte alespoň zdánlivou představu o tom, jak dnes udělat hodnotné album s tím, aby si vaši hudbu noví fanoušci zapamatovali? Je na CZ+SK scéně někdo, kdo tohle opravdu umí?
Martin: Na strane jednej je fajn, že na scéne sa pohybuje veľké množstvo kapiel, pretože to prináša väčšiu pestrosť, kapely tak priťahujú viac fanúšikov a celé sa to premiešava, no na strane druhej je v dnešnej internetovej dobe asi ťažšie vytvoriť kapelu „veľkého“ formátu a to úplne všeobecne… Každopádne si ale myslím, že presýtenosť tu nie je. My to tak skôr vnímame vďaka spomínanému internetu. Pretože aj v minulosti bolo kvantum kapiel, ktoré fungovali nejaký krátky alebo aj dlhší čas, neskôr potom fúzovali alebo aj úplne zanikli, presne ako dnes. Rozdiel je hlavne v tom, že sme o podobnom dianí nemali toľko detailov, ako teraz. V minulosti musel fanúšik hudby vynaložiť viac úsilia k získaniu informácii, ktoré nachádzal vo fanzinoch a letákoch, ktoré kolovali poštou alebo sa objavovali na koncertoch. Však sám to určite dobre poznáš. Dnes internetu vďačíme za to, že tam veľmi pohodlne nájdeš aj kopec netušených informácii. Takže keby tu v danej dobe, myslím pred rokom 2000, bol net dnešných dní a s tým spojené možnosti propagovania kapiel a ich nahrávok, možno by sme boli prekvapení, koľko skupín tu fungovalo aj v minulosti, možno. A ako vytvoriť kvalitný zapamätateľný album? Je to alchýmia. 🙂 No a kto z našej scény to vie? Nie jednoduchá otázka. Zodpovedne uvediem Insaniu od „vás“ a Chiki liki tu-a od „nás“ a ich najnovšie albumy. Dovolím si ale ešte spomenúť zaujímavé spolky ako LUNOKHOD, SYMBIOSIS, FISHFACE, HUMAN HUMUS, ACID FORCE + ďalšie a som zvedavý kam sa po nejakom čase posunú.
Máte jako hudebníci ještě nějaké nesplněné sny?
Martin: Cestovať po svete, hrávať koncerty, festivaly a pohodlne sa živiť hudbou, ktorú produkujeme (haha). Ďakujeme za interesantné otázky, želáme kopec energie v Tvojej ďalšej činnosti a pozdravujeme metalistov nielen v Čechách.
ALL