Oslava Smrti vo svojej najmakabróznejšej podobe. Presne to prináša debutová doska „Sepulchral Silence“ Estóncov THOU SHELL OF DEATH. Doska, ktorá je od prvej do poslednej sekundy Smrti zasvätená a ktorá ju počas celých, takmer päťdesiatich minút velebí silou neskutočnou. No ak by som to mal porovnať s podobne zameraným novinkovým albumom španielskych Teitanblood „Death“, ktorí glorifikujú tú najodpornejšiu a najdrsnejšiu podobu dámy s kosou, Estónci na to idú úplne inou cestou, aby vo výsledku priniesli zážitok takmer zrovnateľný. Podoba Smrti v ich prevedení ospevuje jej majestátnu a vznešenú tvár, pri ktorej však vystrašení cherubíni zatvárajú oči a blednú hrôzou pri pohľade do jej kalných očí.
THOU SHELL OF DEATH prináša na placke „Sepulchral Silence“ päť predlhých kompozícií nesúcich sa počas celej hracej doby v čierno čiernych močiaroch doom/black metalu, pričom navzdory všadeprítomnej pomalosti podtrhujúcej márnosť života má Temnota jednoznačne navrch. Nosnou a neutíchajúcou časťou opusu sú záhrobné klávesy, ktoré dokonale dopĺňajú už aj tak dosť ohyzdnú atmosféru prežiarenú aurou rozkladu a zmaru. A na tŕňovú korunu k tomu všetkému tvorí Ingwarov vokál stelesňujúci vo svojom morovom zúfalstve v plnej kráse barokové výjavy tej najkrajnejšej hrôzy. Majster Poe by radosťou onemel.
Album síce tvorí päť zastávok na tejto smrteľnej ceste vedúcej k nekonečnému zatrateniu, ale všetky dohromady tvoria jeden nedeliteľný celok vo svojej nečakanej podobnosti a zameniteľnosti. To, čo by u iných podobných výtvorov tvorilo jasnú slabinu je tu pretavené do podoby čiernej orchidey šíriacej do najširšieho okolia narkotickú vôňu pachu čistej Smrti. Jednotlivé kompozície sa pomaly vinú okolo základného skeletu síce stálou, rovnakou a nemennou rýchlosťou, no aj v tejto pomerne jednoduchej a v podstate nič nové neprinášajúcej podobe úbohý smrteľník postupne objaví to tajomné kúzlo, no to už je dávno vtiahnutý do hnilobných pavučín z ktorých nie je návratu. Obsah jasne dominuje nad formou a cesty späť už niet.
Tak, kladov (ak je vôbec možné tento stelesnený Zmar pokladať za klad) bolo dosť, poďme sa pozrieť na odvrátenú tvár Temnoty. A tou je paradoxne presne to isté, v čom vidím aj jasnú dominanciu a najsilnejšiu stránku Sepulchral Silence“. Tá hypnotičnosť vychádzajúca z monotónnosti určite na nejednu metalovú dušu zapôsobí presne opačným dojmom a mnohé slabšie povahy sa cez túto tortúru neprenesú nikdy. A debut môže byť celkom ľahko aj hrobkou a Pečaťou, pretože všetko podobné by nebolo ničím iným, ako zúfalou snahou zopakovať neopakovateľné. No ak raz kúzlu THOU SHELL OF DEATH podľahnete, nebude už cesty späť.
Dagon