Druhý október bol presne tým dňom, kedy kapitán Rolf Kasparek zavelil do útoku a jeho bárka RUNNING WILD sa vydala na ďalšie ťaženie. Na tom by nebolo zase nič až také divné, keby najnovší, v poradí už pätnásty štúdiový zásek „Resilient“ nevyšiel iba rok po poslednej, comebackovej a nie príliš presvedčivej doske „Shadowmaker“. A aby toho nebolo málo, Rock´n´Rolf sa medzičasom stihol venovať bočnému hardcokovému projektu GIANT X. Táto nečakaná kreativita je o to prekvapivejšia, že ešte pred štyrmi rokmi Rolf zakotvil svoj koráb RUNNING WILD po dlhých dvadsiatich rokoch v zátoke z nedostatku inšpirácie.
Ako je to teda s jeho snažením v horúcej prítomnosti? Priznám sa, že podobne ako tisícky iných fans som sa pred rokom neskonale tešil na spomínanú návratovú dosku „Shadowmaker“ a netrpezlivo som vyčkával, kedy sa objaví na obzore. A podobne ako nejeden z nich som bol značne sklamaný jeho až žalostnou priemernosťou. No s príchodom bokovky GIANT X sa veci predsa len pohli správnym smerom a „Resilient“ nasmeroval Rolfov kurz do tých starých známych vôd.To, že to je naozaj návrat so všetkým, čo k tomu patrí prezradí už samotný obal, na ktorom sa po čase znovu zaskvel maskot Adrian v plnej paráde. A čo samotná hudobná náplň? Začnem najprv netradične tým, čo mi na novinke vadí. Tou škvrnou je presne to, čo kazí celkový štúdiový dojem RUNNING WILD už minimálne posledné štyri albumy. Konkrétne mám na mysli bubenícky post, ktorý napriek tomu, že Rock´n´Rolf bude rozhovoroch zase zo zotrvačnosti tvrdiť niečo iné, rozhodne neobsadil človek z mäsa a kostí. 
Tá „automatika“ je cítiť z každého tónu a dvojica živých rúk a nôh by predsa len dodala potrebný a niekedy trochu nedostatočný drive. A inak? Priniesla novinka nejaký posun či náznak progresivity? To ani náhodou. Je to zase presne tak, ako je tomu už od debutu „Gates To Purgatory“ a niektoré postupy sú na „Resilient“ použité bez akýchkoľvek zmien už po päťdesiaty krát. Nahral teda RUNNING WILD dobrú alebo zlú dosku? Jednoznačne to prvé. Jedným z dôvodov je razantné zvýšenie rýchlosti (teda aspoň v prvej polovici albumu), čo bola vec, ktorá na predchodcovi chýbala. Začiatok patrí silnej záležitosti „Soldiers Of Fortune“, ktorá vtrhne na scénu bez akýchkoľvek zbytočných introdukcií a rozhodne nie je na opuse ojedinelá.
Druhá v poradí je titulná „Resilient“, ktorá sa javí na prvé vypočutie ako nenápadná a priemerná záležitosť, ale ukrýva v sebe viac ako na prvý pohľad odhalí. „Adventure Highway“ zaujme svojim textom, ktorému za vzor poslúžila pecka „Desert Plains“ velikánov JUDAS PRIEST. Staré časy, konkrétne zásek „Blazon Stone“ pripomenie „The Drift“ nápadne pripomínajúcu „White Masque“ a určitým prekvapením je rozhodne „Desert Rose“ v ktorej hrá akustická gitara prím počas celej hracej doby. Poslednou „kvapíkovou“ záležitosťou je „Fireheart“ po ktorej vypláva na povrch, aký blahodárny vplyv mala na Rolfa jeho spomínaná bokovka GIANT X. Nasledujúce tracky „Run Riot“, „Down To The Wire“ a „Crystal Gold“ totiž odhalia svoje hardrockové korene a pôsobia dokonale uvoľneným dojmom. Záver klasickej verzie albumu patrí (ako to už je u RUNNING WILD dobrým zvykom) výpravnou, takmer desať minútovou záležitosťou „Bloody Island“, začínajúcu naozaj parádnou melódiou na pozadí akustickej gitary, no žiaľ svojim postupným naťahovaním sa kúzlo skladby majúcej potenciál maximálne šiestich minút vytráca do stratena.
Digipacková verzia okrem vloženého plagátu s motívom titulného coveru obsahuje to najcennejšie, čo môže bonus obsahovať a to dve štúdiové stopy naviac. Tie sa nesú v podobnom hardrockovom duchu ako záver dosky a v definitívne poslednej „Premonition“ sa rozhodne nezaprie vplyv AC/DC. Úplne poslednou vecou, ktorú som si nechal na záver sú gitarové sóla. Na novinke je ich v porovnaní so slávnou minulosťou o niečo pomenej, ale prítomný druhý gitarista Peter Jordan obohatil dlhoročný Rock´n´Rolfov rutinný rukopis čerstvým vánkom. RUNNING WILD teda prišli s nečakane kvalitným materiálom. Tie najslávnejšie časy sú už samozrejme dávno preč a územia ktorým piráti z Hamburgu vládli pred dvadsiatimi rokmi už späť nedobijú. Ale pokiaľ budú prichádzať so záležitosťami ako je „Resilient“, budú mať na scéne stále svoje pevné miesto.
Dagon