Je mi velkou ctí, že mohu v dalším díle „Hudby našich otců“ přivítat opravdovou deathmetalovou legendu, kterou bezesporu je Roman „Dirrt“ Špatný, spoluzakladatel a jedna z vůdčích osob slovenských DEPRESY. I Roman už je hezkou řádku let zasloužilým rodičem a já sám jsem opravdu velice rád, že souhlasil s tímto speciálním interview, které tak trochu zasahuje do soukromí každého z umělců. Nicméně stejně jako předchůdci, tak i Roman přistoupil k mým dotazům naprosto parádně, čímž mě pochopitelně potěšil. Pevně doufám, že vám jeho vzpomínání zpříjemní den. Hezkou zábavu!

Ahoj Romane, velice tě zdravím opět na stránkách Rumzinu! Dokážeš si ještě vybavit dobu, kdy ses seznamoval s metalem? Existuje nějaká nahrávka, která zvýšila tvůj zájem o tuto hudbu?
Čau Aleši, tiež Ťa zdravím a som rád, že po dlhšom čase môžeme spolu zase popísať. Samozrejme, že si spomínam na prvé zoznamovačky s metalom. Veľmi dobre mám v pamäti, ako sme k spolužiakovi, ako štvrtáčikovia na základke (rok 85“) chodili počúvať na starom gramči originál vydania Queenov, Stoneov zo zbierky jeho otca a do toho sme zrazu dostali od kamarátovho staršieho brata, požičanú LP SLAYER – Hell Awaits. V tej dobe sa metalové LP zháňali veľmi ťažko. Dnes sa čudujem, že nám to vôbec požičal. Na prednej strane démoni, ako trhajú na kusy nejakých týpkov, na zadnej strane zábery, ako Kerry šňupe, chľast, kurvy… Čumeli sme ako puci a v duchu si hovorili o čo tu vlastne ide?? Samozrejme, ako to už u detí býva, zvedavosť bola po tomto zrakovom zážitku nezastaviteľná, tak sme si to pustili a posadili sa na prdel. Pekne nás to dotrhalo. Vydržali sme 2 songy a vrátili sa ku Queenom. 🙂 Zážitok z tohto hudobného výletu zostal ale v pamäti natrvalo a v podvedomí určite spôsobil, že som v muzike čoraz častejšie vyhľadával ten tvrdý zvuk boostrovaných gitár. Potom okolo piatej – šiestej triedy som objavil TUBLATANKU, CITRÓN, VITACIT, až som sa cez Slovenský rozhlas dopracoval k METALLICE a bolo vymaľované. Neviem už kto to mal na svedomí, ale každý týždeň tam bežala relácia o hudobných štýloch a jeden diel bol venovaný metalu. Na tu dobu čosi nevídané. „Master Of Puppets“ mi zmenil pohľad na hudbu ako takú. 🙂

Měli tvoji rodiče pochopení pro metalové choutky? Měl jsi někdy problémy kvůli metalové image?
Rodičia mali vždy pochopenie pre všetko o čo som sa zaujímal a robil, tam problém nikdy nebol. Problémy malo hlavne malomeštiacke okolie, zadubené v hlbokých komunistických predstavách o slušnom človeku a spôsobe života. Taký „ovčania“ sa ale nájdu vždy, čo na všetko čo vybočuje z radu pozerajú, ako na zjavenie.

Jak zásadně ovlivnil death metal tvojí osobnost? Kdybys třeba holdoval úplně jiném zájmu, jak myslíš, že by vypadal tvůj žebříček hodnot? Existuje něco, v čem ses úplně změnil?
Týmto spôsobom o sebe neuvažujem. Mal som vždy aj kopec iných záujmov, ktoré ma určite istým spôsobom formovali a formujú, ale žiadny, ani death metal ma zásadne nezmenil. Ja som Ja a netrápi ma čo by bolo inak, keby. Všetko je tak, ako má byť.

Jako kapela jste vždycky měli ty nejvyšší ambice, mnoho expertů předpovídalo DEPRESY blyštivou budoucnost, neboť vaše nahrávky bylo vysoce hodnoceny u na západě. Dostala se kapela DEPRESY někdy do bodu, kdy se rozhodovalo o vašich osobních životech? To znamená, buď do toho pořádně kopnout, anebo naopak zpomalit? Dnes je asi jasné, jak jste se rozhodli, ovšem přemýšlíš někdy nad tím, jak by se dál ubíral tvůj život, kdyby tvé rozhodnutí bylo jiné?
Našou najvyššou a jedinou ambíciou, ako kapely bolo a je, robiť muziku naozaj a čo najpoctivejšie. Táto ambícia nám priniesla vydavateľstvo, ktoré nám vydalo 4 CD, kopec koncertov, veľa nových priateľov, kontaktov, zážitkov a uznania nie len od najbližšieho okolia… Nič viac, nič menej. Nikdy sme to nesilili a ani sme sa od nikoho nenechali do niečoho tlačiť. Z tohto pohľadu sme ani nikdy nemuseli riešiť, čoho sa na úkor kapely vzdať. V podstate som na túto otázku odpovedal, už aj o pár riadkov vyššie.

OK! A nyní už k jádru této rubriky. Vzpomeneš si ještě na pocity a dojmy, kdy se z tebe stal otec? Měl jsi už v té době potuchy o tom, jak moc se ti promění osobní život?
Samozrejme, že si spomínam. Keď prvý krát vidíš toho svojho nového človiečika, tak sú to možno najintenzívnejšie pocity šťastia a radosti, aké máš možnosť na tejto planéte zažiť. Pri oboch mojich som šťastím plakal jak malý Jojo. V tom čase sme s manželkou vôbec nepremýšľali o tom, ako sa nám zmení život. Jediné na čom nám záležalo bolo, že chceme svoj život obohatiť o prítomnosť ďalších bytostí, pri ktorých využijeme to privilegované právo, že im dáme život práve my. Veľmi som sa tešil, ako nám bude po byte cupitať malý zbojník, alebo princezná, ako budeme chodiť na prechádzky, ako ich naučím korčuľovať, hrať na gitaru… Možno pre niekoho banálne veci, ale tak som to cítil a všetko sa mi to splnilo. Samozrejme, že človeku sa vynorí kopec nových starostí, ale boli sme na to dvaja a všetko sme zvládli a zvládame… 🙂

Jak by ses charakterizoval jako rodič? Jsi spíše ten liberální tatínek, který děti rozmazluje, anebo patříš spíše k akurátním pedantům?
Skôr taká stredná cesta. Snažím sa, aby mali dosť voľnosti a priestoru na vlastný úsudok a názor. V prípade zlých volieb, ich usmerniť správnym smerom. Vychovať z nich sebavedomých, ale pokorných ľudí, ktorí budú pre svoje okolie prínosom.

Mám takový pocit, že v kapele nejsi zdaleka jediným tátou od rodiny. Je tomu tak? Když bych to vzal tak, že každý z vás má dvě děti, musí to vypadat při vašich setkáních docela zajímavě… 🙂
Bubeník Elevo má 7 ročného syna a basák Gabo 5 ročnú dcéru. No a potom už len ja, ale moje deti sú už trošku vo vyššom veku (16 a 12) takže, ak myslíš nejaké škôlkárske masakre, tak tie nehrozia. 🙂

Jakým způsobem DEPRESY v současné době komponují hudbu? Jak často jste schopni se setkávat? Poslední album jste vydali cca. před šesti lety, což už nějaká doba… Nicméně trh s hudbou je totálně přesycený, takže asi nemá cenu někam spěchat. Ovšem je tato prodleva spjata výhradně s tím, že máte právě rodiny, které jsou pro vás na prvním místě?
No je to už veru nejaký ten čas čo sme vydali „Morph“… Aj keď na novom materiály intenzívne pracujeme, ešte stále neprišiel ten správny čas, kedy by konštalácia inšpirácie, vyťaženia a voľného času dovolili prezentovať sa týmto počinom. Nepovedal by som, že práve rodiny stoja za nedostatkom času súvisiacim s chodom kapely. Je to skôr tento hektický systém, ktorý sa snaží z ľudských bytostí vyrobiť robotov. Naše skúšky prispôsobujeme hlavne tomu, kto je na tom ako v zamestnaní. Posledný pol rok sa ale snažíme minimálne raz do týždňa stretnúť. Komponovanie prebieha úplne klasicky, ako vo väčšine kapiel. Prevažne ja donesiem nosný nápad alebo štruktúru skladby, ktorú potom ohýbame s prispením každého z členov, až kým nie sme s výsledkom spokojní. Popri tom veľa jammujeme a rozprávame sa o tom, akú kto má predstavu o napredovaní atď. 🙂

Jak vnímají tvoje děti metalovou hudbu a vlastně i tebe, jakožto hudebníka? Zároveň mě i zajímá, jestli se někdy pídí po tvých kořenech? Tj. fotografiích, videích, článcích o DEPRESY… Myslím, že se v tomto ohledu máte rozhodně čím chlubit…
Môj syn Denis je veľký fanúšik DEPRESY a v podstate už od škôlky jeho učiteľky vedeli, že otec hrá v kapele, lebo jeho najobľúbenejšie tričko bolo s logom DEPRESY. Tak to pokračuje až doteraz. Našu diskografiu ma už dávno v malíčku a samozrejme pozná celú históriu aj so zážitkami, o ktorých sa bežný fanúšik nemá možnosť odkiaľ dozvedieť. Nevenuje sa síce žiadnemu hudobnému nástroju aktívne, ale hudbou žije a metal má v krvi. Anetka metal nepočúva, ale je tiež ohľadne tatinovej kapely dobre informovaná. Čo sa ale muzicírovania týka, tak sa viac potatila. Výborne tancuje (piaty rok tanečná skupina Goonies) a hrá na klavír.

Od slovenských přátel často slýchám, že stále existují tendence vztahující se k zasahování církve do vzdělávacích osnov na školách. Je tomu opravdu tak? Jak se k těmto záležitostem stavíš? Můžeš jako rodič vůbec proti něčemu zasáhnout, když se ti např. něco úplně nepozdává?
Je pravda, že na školách sú zavedené hodiny náboženstvac alebo etiky. Rodič má právo výberu, kam svoje dieťa zaradí. Ak ale rodič dá svoje dieťa do cirkevnej školy, tak s tým samozrejme musí rátať, že cirkev bude viac zasahovať do vyučovacieho procesu. Ja osobne som s týmto nemal nikdy žiadny problém.

Snažíš se své děti nějak hudebně směrovat? Co si tak běžně doma pouštíte za muziku?
Nie nesnažím. Keď boli menší, tak skôr, ale nebol to metal. Jediný metal čo som vtedy doma púšťal, bolo posledné CD DEPRESY, lebo som to potreboval napočúvať kôli mixu a masteringu. Inak sme frčali na A-HA, DEPECHE MODE, U2… Dnes si vedia vybrať aj sami. Ja ale celkovo veľmi doma hudbu nepočúvam. Ja som skôr taký „automobilový“ poslucháč… Napr. také albumy od CANNIBAL CORPSE hrajú v aute total masaker. 🙂 Doma to v súčasnosti nechávam skôr na deťoch. Syn má vkus skoro identický s mojim, takže neriešim čo si pustím, lebo z jeho izby dosť často drtí FLESHGOD APOCALYPSE, SECTORIAL, HYPOCRISY, DIMMU BORGIR, ALTER BRIDGE… A v pohode zvládnem aj dcérkinu Adele, Rihannu, Kate Perry… 🙂

Teď to bude znít brutálně, ale… 🙂 Za našich dob bylo metalové hnutí vždycky vzorkem něčeho, co mládeži škodí. Alespoň nějak tak to bylo některými lidmi vždy prezentováno… Jak to vidíš nyní s odstupem let? Bylo na tom něco pravdy? Existuje v dnešní společnosti něco, co bys svým dětem rozhodně nepovolil?
Že metal škodí, tak to určite nie. 🙂 Podobné názory sú len slaboduché prejavy zakomplexovaných malomeštiakov, alebo vychytralých žurnalistov. Niektoré udalosti z minulosti hovoria o prípadoch vrážd, samovrážd údajne inšpirovaných takou a takou metalovou kapelou, metalovou hudbou, ale zabúda sa pri nich spomenúť, že to boli vždy činy duševne chorých chudákov. Obmedzene by sme mohli oponovať, že podobné prípady spôsobilo aj počúvanie punku, jazzu, techna, čítanie literatúry, pozeranie filmov, len v týchto prípadoch sa to tak nenafukuje, lebo to nie sú „satanisti“, ktorí by určite zaručili sledovanosť a čítanosť. Tí sú hlavne medzi metalistami. Vieš čo myslím. 🙂 Rozhodne by som deťom nepovolil začať s fajčením, alkoholom, drogami…

Dnešní mládež doslova ulítává na moderních mobilních aplikacích, sociálních sítích atd. Máš o těchto fenoménech bližší přehled? Jaký je obecně tvůj názor na současnou mládež, a vůbec způsob trávení volného času dětí? V čem bys se svými dětmi rozhodně neměnil?
Jasne mám prehľad, veď nežijem pod balvanom. Je to fenomén tejto doby. Bohužiaľ nič s tým nespravíme, pretože už od základnej školy sa po deťoch zručnosti ovládania PC vyžadujú. Mobilný telefón sa stal súčasťou našich životov a dnes už aj najzarytejší odporcovia týchto technológii mobil vlastnia… Treba len odhadnúť ešte tú zdravú, prijateľnú mieru, pretože mládež sa stále viac odcudzuje, a osobnú konverzáciu nahrádza ťukaním do klávesnice. Potom pri osobných kontaktoch zrazu zisťujú, že nevedia spolu komunikovať. Dnes je bežné, že vidíš aj dospelých, ako pri spoločných stretnutiach za jedným stolom navzájom komunikujú len obmedzene a namiesto toho ťukaju do smartfónov. Choréé! Čo potom chcú od vlastných detí??? Všetko začína aj končí pri rodine – rodičoch. Nemôžeme čakať, že škola, alebo internet nám z detí automaticky vychovajú uvedomelé bytosti s rozhľadom. Školstvo je v sračkách. Poväčšine tam pôsobia roboti, ktorí z detí vychovajú len ďalších „ovčanov“. Takže tak. Je to na rodičoch, aký prístup zvolia k svojim deťom. Moja generácia trávila všetok voľný čas vonku. Domov sme sa chodili len najesť, učiť a spať. Čiže toto neosobné vysedávanie pred monitormi a displaymi by som určte s dnešnou generáciou nemenil.

Vím o tobě, že jsi velkým fanouškem hokeje, dokonce mám dojem, že jsi i hokej hrával… Vedeš ke sportu také svoje děti?
Tak, tak… Do mojich 14tich rokov sa môj život točil predovšetkým okolo športu. S hokejkou som trávil väčšinu voľného času. V lete futbal, tenis, vo Váhu sme boli namočení tiež od rána do večera. Proste aktívne, nádherne detstvo. Potom prišla gitara a prim dostala kapela, ale keď je možnosť, tak sa na ľad veľmi rád vraciam. Samozrejme sa deti tiež snažím viesť k športu. S Deniskom, keď bol malý sme postupne prešli futbalom, hokejom, karate, ale aktívne sa nechytil nikde. Nemal rád tvrdú autoritu akou je tréner. Chcel si robiť veci po svojom a ani ho to moc nebavilo a ja nie som typ rodiča, čo by silou mocou tlačil na pílu. Bol a aj zostal viac technický typ. Anetka od prvej triedy tancuje a tie ich choreografie niekedy hraničia s gymnastikou, takže to je vcelku náročný šport. Už ako 3 ročných som ich učil bicyklovať, vedia korčuľovať, lyžovať, plávať. Proste som rád, že ovládajú také tie základné športové aktivity, ktoré by malo ovládať asi každé dieťa.

U hokeje bych ještě chvíli zůstal. Jak to např. vypadá u tebe doma, když se koná takové Mistrovství světa? Fandíš sám, anebo drží palce celá rodina? Křičíte, nadáváte… atd.? 🙂
Fandíme všetci, ale nie je to žiadne fanatické skandovanie a podobne. Už to tak nepřežívám, ako za mlada. Vyhráme super, prehráme nič sa nedeje. Chleba aj tak lacnejší nebude. Toho fanatického nadšenia si dosť užijem, keď sa hromadne dohodneme na sledovaní niekde v krčme. Toľko analytikov, trénerov a rozhodcov na jednom mieste sa potom len tak nevidí… 🙂

Trenčín platil vždycky za hokejovou baštu, a to i v dobách tehdejšího Československa. Chodíš se dívat na extraligové zápasy? Jak moc slovenskou soutěž ovlivňuje učinkování Slovanu v ruské KHL?
Tento ligový ročník som nebol ani na jednom zápase. Trenčín už nie je to čo býval. Chcem sa ísť pozrieť teraz aspoň na jeden zápas play off, kde sme dostali B.Bystricu. Mohol by to byť pekný hokej. Čo sa týka Slovanu, tak nech je tam kde je. Jeho účinkovanie v extralige, by možno zdvihlo úroveň zápasov a exkluzivitu pre návštevníkov, ale určite aj väčšiu manipuláciu zápasov atd. Na Slovan sa v SZLH vždy pozeralo inak, ako na všetky ostatné kluby. Nadradenejšie..

Jarda Jágr se nedávno vyšvihl na třetí místo historických tabulek s ohledem na počet vstřelených gólů v NHL. Co říkáš na jeho hokejovou dlouhověkost? Doufám, že DEPRESY vydrží hrát déle! 🙂
Jo Jágr… Tu môžem naozaj len skonštatovať, že Jarda je Buh!

A teď závěrem ještě k jádru rozhovoru. Jak často v současné době DEPRESY koncertují? Apropó, tvoje děti už koncert DEPRESY shlédly?
Jasne videli. Denisko už so mnou absolvoval aj nejaké festivaly a Anetka aj s maminou sa prídu pozrieť väčšinou keď hráme doma v Trenčíne. V súčasnosti hráme tak 5-6 akcií do roka, čo je úplne postačujúce.

Mohl bys na závěr prozradit své současné hudební oblíbence? Jaká skupina tě např. v poslední době něčím zaujala? Stíháš např. sledovat nahrávky právě těch mladších kapel?
Keďže, ako sa o mne všeobecne vie, že už dlhé roky prevádzkujem v Trenčíne obchod s hudobnými nástrojmi, tak mám celkom slušný prehľad o trenčianskej a celkovo slovenskej hudobnej scéne, ale vo svetovej, čo sa týka mladých kapiel, už tak nestíham. Ak sa máme baviť o obľúbencoch, tak viac menej siaham po overených značkách. Viem, že keď si pustím hocičo od ARCTURUS, DIMMU BORGIR, BORGNAGAR, KATATONIA, OPETH… nebudem sklamaný. Z takých novších dosť často vrtím FLESHGOD APOCALYPSE. Z CS scény ma naposledy zaujali CULT OF FIRE. Nápad a spôsob akým prerobili Smetanovu Vltavu je perfektný. No a zo Slovenska album „Hierofánia“ od ALGOR je bomba materiál.

Fanoušci DEPRESY by určitě rádi sosali nějakou tu novou várku vašich skladeb. Rýsuje se v tomto ohledu něco konkrétního?
To by som už naozaj konečne aj ja. Materiálu je nachystaného dosť. Bohužiaľ nezávisí to len na mne. Uvidíme, ako sa k tomu postavia jednotliví páni. Možno ešte všetko skončí aj úplne inak… 🙂

Romane, díky za všechny odpovědi a hlavně tvůj zájem odpovídat do takto specifické rubriky. Přeju ti všechno dobré a budu se těšit na spolupráci i v dalších časech…
Aleši, vďaka patrí aj Tebe, že si ma donútil trochu ponamáhať mozgové závity. Tiež Ti prajem všetko dobré a veľa energie do ďalšej činnosti. Maj sa priateľu.

ALL

https://www.facebook.com/Depresy-SK-FanClub-210169797167/?ref=ts&fref=ts