Dnešná recenzia bude trochu netradičná a do značnej miery výnimočná. Táto výnimočnosť sa však netýka ani tak jej samotného prevedenia, ako skôr jej obsahu. Nestáva sa totiž často, aby sa v okruhu mojich hudobných záujmov objavilo zoskupenie holdujúce škatuľke hard core. A kapela o ktorej hovorím je mladé žilinské zoskupenie RATS GET FAT, ktoré prináša epko „No Conutry For Decent Men“. Tento minialbum vychádza na naozaj atraktívne vyvedenom jednostrannom vinyle s coverom, ktorý síce nie príliš korešponduje s jeho hudobnou náplňou, ale na druhej strane obsahuje naozaj vydarený motív. A tiež je viac než sympatické, že RATS GET FAT pomáhajú vinylovým vydaniam, ktoré k tomuto hudobnému žánru patrili aj v čase ich žalostného útlmu, v zaslúženom a triumfálnom návrate na výslnie.
The days are running away like a rats when the ship in on fire You know where is your place. One room. One table and one man.
Toto EP prináša na štvrťhodinovej hracej ploche celých päť trackov, naplnených až po okraj vysokooktánovým HC, no napriek tomu sú jednotlivé songy zoradené v naozaj premyslenom poradí. Poďme sa teda na jeho obsah pozrieť trochu podrobnejšie. Ako prvý sa predstaví kus „Turn The Table“, honosiaci sa ako jediný silným metalickým pancierom, ktorého kovovo lesklý povrch dokonale konzervuje a ukrýva to, čo sa skrýva vo vnútri. Je pravda, že táto metalová patina spôsobuje, že je mojej náture najbližšie zo všetkých, no je to naozaj iba začiatok a predzvesť toho, čo sa bude diať ďalej.
Nasledujúca trojica „Jurassic Punk“, „Vietor v srdci, krv vo vlasoch“ a „ A milion Dead Flies“ totiž naplno odhalí svoj násilnícky hard corový obsah, do ktorého sa k môjmu veľkému potešeniu primiešava nemalá dávka špinavého a primitívneho punku a tieto dve matérie spoločne vytvárajú naozaj výbušnú zmes koncentrovaného násilia. A korunu tomu všetkému nasadzuje hlas, ktorý svojou zúfalou nasranosťou striedavo v anglických a slovenských vetách plných znechutenia a frustrácie zo stavu spoločnosti úspešne dokresľuje to, čo sa vydarene darí vyjadriť jednotlivým nástrojom. A o to väčšie prekvapenie čaká v samotnom závere, kedy RATS GET FAT na pozadí zdanlivo nelogicky (polo)akustickej záležitosti „Nad mestom“ prináša text, ktorý zamrazí svojim lyrickým opisom rezignujúcej reality.
V nových chrámoch telo na tele, sny v nákupných košíkoch natlačené S vystretou rukou posledný v rade, pri pokladni platíš za rozhrešenie.
Áno, podobný štýl naozaj neznel a asi nikdy nebude znieť z nahrávok, ktoré zásadne formovali môj hudobný vkus a ku ktorým sa budem znova a znova vracať s pocitom čohosi jedinečného a štýlotvorného. Ale na druhú stranu mi vždy bola sympatická snaha a začiatočnícky elán, nasadenie a dravosť sálajúca z podobných počinov ktoré nejde vykalkulovať a natočiť na objednávku. Občas sú dni, kedy dostanem chuť na niečo menej tradičné, na niečo čo sa líši od bežnej produkcie prechádzajúcej mojimi sluchovodmi. Otázka znie: keď príde takýto deň, siahnem po „No Conutry For Decent Men“? Je pravdepodobné, že áno.
Dagon