Je možné v podmienkach domácej scény vytvoriť album, ktorý je výnimočný vo svojej dokonalosti a na ktorý sa možno odvolať aj po rokoch? A čo je tá „tajomná prísada“, ktorá robí z takéhoto diela niečo, čo znesie i tie najprísnejšie kritériá? Na prvú časť otázky je možné odpovedať jasné „áno“, veď diela z poslednej doby, akými sú „Stridžie dni“, „Studňa“, „At The New Of A New Age“, „Kurvy, chlast, black metal“ alebo „Šum v pološerech“, sú toho jasným dôkazom. No s druhou časťou úvodného zamyslenia to bude trochu ťažšie. Je totiž takmer nemožné definovať to nehmotné „TO“, čo robí z podobných albumov diela, v hodnotení ktorých sa vzácne stretne kritika i zástup fanúšikov.

Táto pomerne zdanlivo nesúvisiaca úvodná časť má za úlohu uviesť do spomínaného panoptika nadpriemerných diel aj najnovší prírastok, ktorým je Morbivodove dielo „Heart With Bread“, vychádzajúce pod hlavičkou jedného z jeho najmenej pripomínaných, no napriek tomu (alebo práve preto?) najinteresantnejších projektov QUERCUS. A v podstate sa niet čomu diviť. Keď totiž pominiem úvodnú demonahrávku „Kverulant“ a následné EP „Nenia“, jedinečnosť tohto najmenej činného telesa je zjavná už od debutu „Postvorta“, čo mierou vrchovatou potvrdilo dva roky staré „Sfumato“. A keď som v reakcii na jednu zo skladieb spomínaného predchodcu (jednalo sa o kus „…Which Is Lacking“) hovoril niečo o tom, že je to práve táto kompozícia, ktorá odhaľuje netušené a doposiaľ skryté vnútro QUERCUS, novinka „Heart With Bread“ toto moje tvrdenie potvrdzuje napriek tomu, že na spomínaný kus nenadväzuje prakticky vôbec. A v tom tkvie skrytá krása tohto najmenej pripomínaného Morbivodovho telesa. Je pravdou, že od počiatku sa QUERCUS neochvejne hlási k odkazu funeral doom metalu, no zároveň je nepopierateľným faktom, že každá z nahrávok tohto projektu je neuchopiteľná a nepodobná svojmu predchodcovi. Tak v čom teda spočíva jedinečnosť „Heart With Bread“?

Melancholické pohladenie neodvratnej jesene a zmúdrená skúsenosť – to presne ponúka toto najnovšie intímne a veľkolepé dielo zároveň. A všadeprítomné stopy jesene nie sú prítomné iba v grafickej podobe dosky, ale predovšetkým v jej obsahu. A najdôležitejšiu zásluhu na tomto fakte má nový člen ústrednej dvojice Morbivod – Strastinen, ktorým je hráč na varhany Markko. „Chválospev pre organ“ – presne tak znie názov prvej, viac než dvadsaťdva minút trvajúcej skladby, ktorá by mohla byť kľudne synonymom pre celú dosku. Je to práve nový člen Markko so svojim organom, ktorý posunul dosku nečakaným a zároveň tým pravým smerom. Jeho nástroj totiž nie je iba exotickou hračkou, ktorá by oživovala inak rutinný doomový štandard, ale naopak: tvorí nosnú kostru, ku ktorej celý opus primkol a okolo ktorého sa vinie ako výhonky vinnej révy. No nie je to jediný hnací prvok dosky. Morbivodov hudobný záber je veľmi široký a tak, ako do seba nasáva diela naprieč žánrami, tak sa v jeho tvorbe nezakryte táto inšpirácia zrkadlí. Veď stačí spomenúť umbrtkovskú, silným pižmom švédskych Opeth zaváňajúcu nadpozemskú záležitosť „Kovový háj“, či neprehliadnuteľný tieň neznabohov Marduk, jasne prítomný prakticky v celej tvorbe jeho black metalového zoskupenia Stíny Plamenů. A podobnú predlohu je možno nájsť aj v najnovšom snažení QUERCUS, ktoré je nepopierateľne inšpirované fínskymi pohrebnými vládcami najpomalšieho štýlu Unholy. No je to práve tá kombinácia známeho, ktorá spolu s nečakanými prímesami a jasnými znakmi originálneho Ja tvorí dielo, boriace všetko, čo tu bolo pred ním. A nielen to. Do celkového počtu piatich kompozícií bez problémov zapadne aj záverečná položka „My Heart’s In The Highlands“, ktorá hoci predstavuje kombináciu slov škótskeho básnika Roberta Burnsa a hudby estónskeho skladateľa Arvo Pärta, do celku zapadne bez väčších problémov a nebyť zmienky o jej autoroch v booklete, považoval by som ju za vlastnú tvorbu plzenských. Avšak kontinuita s vlastnou minulosťou je viac než jasná. Napríklad aj vďaka tretej skladbe v poradí „Bread And Locomotive“, ktorá vďaka svojmu výrazne riffovejšiemu a o poznanie umbrtkovejšiemu vyzneniu strastinoenovského strihu tvorí rovnaké intermezzo, ako naposledy už spomínaný kus „…Which Is Lacking“.

Ťažko definovať, čo je tou neznámou a zároveň prchavou esenciou, tvoriacou z nadpriemerných hudobných diel tie nezabudnuteľné. No pravdou je, že QUERCUS na to evidentne prišli. A vďaka tomu predstavuje „Heart With Bread“ doterajší absolútny vrchol celej Morbivodovej tvorby.

Dagon

https://www.facebook.com/quercusdoom