Stačil na to iba polrok a STWORZ je tu po poslednom albume „Zagony Bogów“ s novým materiálom pomenovanom „Na Trzy Strony Słońca“. No vo tomto prípade nejde o plnohodnotný opus. Jedná sa o inštrumentálno-akustické EP, i keď jeho celková dĺžka predstavuje bez jednej minúty rovnú hodinu hracieho času. No zároveň musím s ľútosťou prezradiť, že v tomto prípade dokonale platí, že menej je niekedy viac. O čo teda ide?
„Na Trzy Strony Słońca“ predstavuje nahrávku inšpirovanú pohanskými sviatkami, čo z nahrávky jasne cítiť. Teda ak hovoríme o prvých šiestich skladbách, ktoré tvoria samotnú náplň EP. Čisto inštrumentálne songy, v ktorých má po celú dobu hlavné slovo akustická gitara doplnená ľudovými nástrojmi (píšťaly a píšťalky). Ide v podstate o niečo podobné, o čo sa pred dvadsiatimi rokmi s úspechom pokúsil Ulver na svojom folkovom počine „Kveldssanger“.No tam, kde nórski vlci uchvacovali podmanivou atmosférou, prinášajú poliaci nahrávku, ktorá sa síce ľahko a príjemne počúva, no po čase zistíte, že neponúka žiadnu pridanú hodnou v podobe niečoho nevšedného. Tento stav je spôsobený v prvom rade pomerne jednoduchou výstavbou jednotlivých songov, ktoré spolu s až prílišnou podobnosťou (čo je druhá a výraznejšia slabina) spôsobuje, že po chvíli máte pocit, že počúvate stále dookola jeden a ten istý track. No stále sa jedná o ľahko nadpriemernú záležitosť s jasným vrcholom v podobe druhej „Ze Słońcem“. No žiaľ, nahrávka šiestou skladbou „O Poranku / W Świętym Gaju“ nekončí.
Naopak, nasleduje bonusová záležitosť „Słońcakres“, ktorá pôvodne vyšla už v roku 2010 v 100 kusovom MC náklade. Týchto ďalších deväť skladieb pokračuje presne v tom istom duchu ako „Na Trzy Strony Słońca“ a zároveň spôsobuje, že vypočuť si celé CD na jeden záťah naozaj sústredeným spôsobom, je takmer nadľudský výkon. „Słońcakres“ síce ponúkne viac nástrojov (šamanské bubnovanie, či dokonca balalajka), ktoré však situáciu nedokážu zachrániť hlavne z dôvodu, že jednotlivé zastávky sú si podobné ešte viac, než tomu bolo v prvej polovici. Po dohraní posledného songu „Nie Zapomnij Imienia Mego…“ ešte nasleduje skrytý bonus v podobe dvoch kompozícií, ktoré pokračujú v rovnakom duchu s tým rozdielom, že ponúknu aj vokálne linky, no výsledok už nedokáže zachrániť ani takéto oživenie.
Ako teda zhodnotiť toto EP ako celok? Už predchádzajúca doska „Zagony Bogów“ trpela podstatným neduhom, ktorým bola až prílišná podobnosť so starším materiálom a tento stav už trvá od čias trojky „Cóż Po Żyznych Ziemiach...“. Novinka síce môže pôsobiť ako snaha o možné vybočenie z nepríjemnej rutiny, no v konečnom výsledku sa jedná o „unplugged“ verziu vlastnej, už tak dosť recyklovanej minulosti. A ak som v súvislosti so spomínaným predchodcom hovoril niečo o nutnosti zmeny, táto požiadavka je v súčasnosti priam nevyhnutná. V opačnom prípade totiž pohltia STWORZ tiene svojej vlastnej minulosti.
Dagon