Zakoutí tohoto rozhovoru je opravdu velmi široké, ovšem věřím, že se v něm dozvíte mnoho informací. LUNATIC GODS v minulém roce vyprodukovali další originální majstrštyk s názvem „Turiec“ a slaví s ním úspěchy na všech frontách, Rumzine nevyjímaje. I když… jednu originální vsuvku bych tu přece jen měl. V recenzi na desku a při přípravě tohoto rozhovoru se mi LUNATIC GODS podařilo přejmenovat na „LUNETIC“, čímž jsem si tedy řádně zavařil (ostatně tvorbu LG sleduji pouchých dvacet let :)). Pointu s tím spojenou najdete úplně na samém konci interview. Ale teď už v hlavní roli trojlístek Luboslav (kytara), Janko (tympány) a Mhayitza (klávesy). Držte se, je toho mraky…

LUNATIC GODS se na stránky Rumzinu vrací po více jak čtyřech letech. Jak byste tento časový úsek z vašeho pohledu zhodnotili? Co nejvíce vyzdvihnout? Naopak našli byste něco, co podle vašeho názoru mohlo dopadnout lépe?
Luboslav: Aleši, zdravím Ťa. Ej veru ďalšie 4 roky života sú za nami. Ubehlo to ako voda, človeče. Nejak s ďalšou dekádou môjho života mám pocit, akoby som zaradil vyšší rýchlostný stupeň. Podobne sú na tom všetci v kapele. Žijeme hektické životy a na náš milovaný koníček “muziku“ ostáva popri práci a všetkých povinnostiach čoraz menej času. O to viac sú chvíle v skúšobni vzácnejšie. Koľkokrát si voláme, plánujeme a tešíme sa na skúšku aj dva týždne dopredu a keď potom otvorím dvere a vojdem do tej našej hudobnej svätyne a o chvíľu sa objavia moji spoluhráči, úprimne som rád že ich vidím, vystískame sa, akoby sme sa rok nevideli – hehe. Teším sa, že nás to spoločne stále baví, a dokonca mám v poslednej dobe pocit, že si to o to viac užívame. Týmto patrí vďaka aj našim životným polovičkám, že v týchto „ťažkých“ časoch – keď nie je na nič čas :), nás nechávajú unikať do nášho milovaného sveta. Naše partnerky a partneri sú v tomto naozaj v pohode. Moja manželka mi koľkokrát sama povie „Ľubko, prestávaš sa usmievať – choď si zahrať s chalanmi do skúšobne. Keď sa odtiaľ vrátiš, si vždy veselý a to je tvoje pravé „JA“.“ Aspoň takto touto cestou by som sa jej chcel poďakovať, že ma v mojom hudobnom snení podporuje! A čo najviac u LUNATIC GODS za tie 4 roky vyzdvihnúť? Samozrejme úspešné vydanie nášho nového albumu. Sviatok pre každého muzikanta. Jeho dokončením sme si opäť raz splnili sen. Pri jeho tvorbe a nahrávaní dopadlo všetko ako malo a necítim tam nič, čo by bolo mohlo dopadnúť lepšie. Nahrávanie prebiehalo v uvoľnenej atmosfére… v malebnom moravskom Bzenci. Stretla sa skvelá partia ľudí a myslím, že na nahrávke „Turiec“ je to poznať…

Janko: Vyzdvihnúť asi môžem všetko. Do kapely prišiel mladý pekný a šikovný gitarista Ičko (cmuk) a nemenej mladý a pekný a šikovný mister Marthus (cmuk), čímž máme konečne v kapele niekoho zodpovedného. A samozrejme, kapela získala mňa, čo je nepochybne preobrovský prínos pre svetovú kultúru. 🙂 Dalšia pozitívna vec je, že určitá časť populácie nestratila vkus a nový album sa páči na všetky strany. Nemôžem povedať, že niečo mohlo dopadnúť lepšie, všetko má určené miesto dopadu a tak sa aj stalo.

Mhayitza: Ja môžem s chlapcami len súhlasiť, nedá sa povedať, čo mohlo alebo malo dopadnúť lepšie, všetko sa deje ako sa má. Na album sme si síce my aj naši poslucháči museli počkať, avšak myslím, že čakanie stálo za to, a som presvedčená, že väčšina fanúšikov so mnou súhlasí.

Napadá mě otázka spojená s vývojem tvorby LUNATIC GODS. Nedávno jsem se s kamarádem bavil právě o vaší hudební evoluci, která je opravdu pozoruhodná. Většina fans vždycky brala LUNATIC GODS spíše za deathmetalovou skupinu, ovšem čistý death metal jste v podstatě nikdy nehráli… 🙂 Teď určitě více tíhnete k black metalu, přičemž mě by zajímal ten podstatný „bod zlomu“. Je odvislý primárně od hudebního vkusu, který se posunul? Nebo je to dáno spíše těmi personálními změnami, jež v průběhu času nastaly?
Luboslav: LUNATIC nikdy nehral čistý death metal, vždy tam bola prítomná silná dávka experimentovania, avantgardy a progresu. Ale minimálne máš pravdu v tom, že od albumov „The Wilderness“ a „Mythus“ sa stal black metal jednou z hlavných zložiek našej hudby. Neviem či bol práve môj príchod do LUNATIC GODS v tom období spúštačom týchto blackových esencií – moja záľuba v prelomových doskach štýlu ako „Anthems to the Welkin at Dusk“ (EMPEROR) či „Vempire Or Dark Faerytales In Phallustein“ (CRADLE OF FILTH) určite mala vplyv, ale podstatné bolo aj to, že sme od tohoto obdobia začali tvoriť naraz s dvomi gitarami. Takže s prižmúrením očí sa dá povedať, že bod zlomu nastal prvou personálnou rošádou po albume „Sitting By The Fire“ a príchodom druhej gitary do kapely. V tom čase vystriedal prvého speváka Mortisa Jarko Horár Vavro a ten mal tiež blackovú muziku rád. A blackový prerod bol neskôr dokonaný príchodom našej klávesáčky Majky a bubeníka Svaroga – blekáčov do morku kostí. Spolu s nimi a basákom Riškom sme si našim hudobným vkusom úplne sadli. Žiaľ už bez Horára. 🙁 Juj človeče, Jarík, chýbaš nám tu! Dnes sme tu mali spolu sedieť a robiť spoločne tento rozhovor….halooó tam hore, aspoň zošli nejaký hrom že odpovedám správne? 🙂

Ináč, keď sme už pri albume „Mythus“, ten bol podľa mňa pre nás výnimočný aj z iného hľadiska. Po prvýkrát sme v našej muzike použili folklórne slovanské motívy v piesni „Evil Breeds More Evil Still“, a myslím, že práve ten song defacto definoval štýl „Lunaticu“ až do dnešných čias. Husličky, fujara, cimbál a do toho blackové elementy. Uzda fantázie bola vtedy naplno popustená a vášnivá jazda začala. 🙂 Pamätám si tú chvíľu, keď som sa po nahratí gitár vracal zo štúdia domov vlakom a počúval pracovný demáč, ako sa mi tá myšlienka zrodila v hlave. Hneď som volal Paľovi, že človece tie riffy mi evokujú ľudovku – neskúsime tam šupnúť husličky? Samozrejme hneď nadšene súhlasil. A ostatné je už známa história. Husle nám do piesní nahral turčiansky majster Duško Tuma, známy folklorista z Martina (RIP), mimochodom učiteľ našej dnešnej huslistky Eválie, folkloristky telom aj dušou, ktorá na tohto majstra organizovala spomienkovú akciu „Primášove Srdce“. Keď Ewka pri nahrávaní „Slnovratov“ prišla k nám do kapely a dozvedel som sa tieto informácie, musel som sa iba pousmiať ako zrazu niektoré veci začnú dávať zmysel a zapadnú do seba sťa puzzle. 🙂 A vždy keď Ewka na skúške začne do nejakého môjho nového riffu husľovať, vraciam sa späť v čase práve do momentu, keď ma napadlo do piesne „Evil Breeds More Evil Still“ zakomponovať ľudové nástroje…

Janko: Tak ono do „Lunaticu“ vždy liezli všemožné chápadlá aj z iných žánrov, plus nikdy sa tu neriešilo, aby to hralo ako to alebo ono. Samozrejme s novými ľudoopmi príchodzími a odchodzími a ich hudobným vkusom sa musí zmeniť prístup aj v počuteľnom spektre. Ale v princípe nikto neriešil zmenu ani bod zlomu. Prišlo to postupne a prišlo to samé…

Mhayitza: Akurát minule sme dostali presne túto otázku v súvislosti so zmenami v kapele po príchode bubeníka Svaroga, v čase rodenia albumu „Vlnobytie“. Jeho príchod mal na ďalšiu tvorbu nepochybne tiež veľký vplyv. To nám bolo jasné hneď ako prvýkrát prišiel na skúšku a zahral kultovku „Hate“ z fleku s takou presnosťou a v takej rýchlosti, že nám padol sandál. V tomto smere teda odpadli akékoľvek obmedzenia a tvorba sa mohla uberať ešte viac „blackovejším“ smerom. To je už myslím cítiť na albume „Vlnobytie“ a neskôr v ešte väčšej miere na „Slnovratoch“ . Tam bol už „blackový prerod“ plne dokončený si myslím. 🙂 Takže keby som chcela presne odpovedať na Tvoju otázku = personálne zmeny podľa mňa boli jednou z hlavných príčin väčšieho tiahnutia k black metalu. Janko má ale pravdu v tom, že túto zmenu ani žiadny bod zlomu nikto nikdy neriešil, prišlo to celé nejak samé a prirodzene…

Našli byste nějaký jasně rozpoznatelný znak, který je pro tvorbu LUNATIC GODS typický napříč těmi dlouhými roky?
Janko: Povedal by som, že práve voľnosť a sloboda. Keď sa do muziky niečo hodí, šup tam s tým. 🙂 Či už to bol bol v minulosti Ferkov (prvý bubenik LG) gangsta rap, či sú to husle, ľudovka, sprostý náhul, nebodaj ja, exoticky znejúce melódie a najlepšie všetko to zmikslovať…Signifikantný je podla mňa aj Emkov melodický vokál a samozrejme Majkine klávesové motívy.

Luboslav: Plný súhlas s Jankom. Voľnosť a slobodný prístup k tvorbe. Tiež večná túžba hľadať a objavovať, hrať sa s novými motívmi a skúšať ich rôzne polohy. A v neposlednom rade taká moja osobná vášeň nikdy nezložiť podobnú pieseň nejakej našej predošlej 🙂 a radšej hudbu oživiť niečím novým. Ako zvykne hovorievať Mikael Åkerfeldt z OPETH: „Progresívna hudba nie je žiadny špecifický štýl, ale prístup k muzike“. Chalani z Obscuro tímu práve tento jeho citát použili pri recenzii na náš nový album, čím ma nesmierne potešili! Verím, že aj fanúšikovia tento pohľad na našu tvorbu zdieľajú. Ja sám som pri debutovom albume „Inhuman & Insensible“ v pozícii fanúšika bol. A dnes mávam občas dni, keď si albumy LUNATIC GODS pustím všetky zaradom od debutu až po novinku „Turiec“ a vtedy ma ovládne skvelý pocit jednak plynulej nadväznosti, ale tiež hrdosti, že kapela sa stále vyvíja a „zraje“. A aj keď stále hľadáme, ten pôvodný duch lunatickej muziky si myslím stále ostáva. A to je pre každú kapelu dôležité. Len pár dní dozadu nám jeden fanúšik na kapelový FB profil napísal „Chalani dnes počúvam dookola vaše dve piesne. „Hate“ (z debutu) a „Zabudli sme dýchať“ z Vašej novinky.“ A to v podstate potvrdzuje, čo som v predošlých vetách napísal…teším sa z toho.

Mhayitza: Niečo typické? Tak to ani náhodou. 🙂 Ako hovoria chalani, u nás nič typické, žiadny očividný rozpoznateľný znak nenájdete. Je tam jednoducho všetko čo nás napadne a čo dobre znie, nekladieme si žiadne obmedzenia, nesnažíme sa zmestiť do nejakej škatuľky, a tým že si do tej muziky každý z nás dá to svoje, vzniká tento pre nás nádherný a originálny mix. 🙂

Novinkové „velké album“ jste vydali po šesti letech. Musím uznat, že čekání se vskutku vyplatilo, neboť „Turiec“ je neuvěřitelně nápadité album, myslím si, že každého trpělivého posluchače muselo potěšit. Jak moc náročné bylo komponování samotného materiálu? Souvisí ona náročnost právě s tím, že jste potřebovali na přípravu poněkud více času? Dokáže i takto zkušenou partu hudebníků (jakou bezesporu jste) znervóznět ten „nutný“ časový rozestup?
Janko: Ako som vravel, všetko dopadlo ako malo. Pri skúšaní a tvorbe sa vyskytlo pár komplikácií, hlavne jedna personálna, ktorá pozdržala album o nejaký čas, ale v konečnom dôsledku piesne dozreli a mohli sme sa s ními aspoň dlhšie baviť. Nijak sme to nahrávanie nehnali, skúšali sme, hrali sme sa, zablúdili sme v stovkách slepých uličiek a zamietnutých častí, na ktorých by nejedna kapela postavila celú kariéru….

Luboslav: Janek, to si krásne povedal… „Stovky slepých uličiek“. Aj vďaka ním to znie ako má. Napadá mi jedna príhoda, keď som po vydaní ešte nášho predošlého materiálu „Slnovraty“ mal cestu okolo štúdia Exponent, kam sme prvé rôčky s LG chodili nahrávať naše albumy – šiel som navštíviť nášho kamaráta, ktorý nám v začiatkoch veľa pomohol – Tomáša Kmeťa – a práve v štúdiu u neho pobývali GLADIATOR. Pustil som im našu muziku a oni len ticho sedeli, počúvali a keď to doznelo, spýtali sa ma – prečo tak mrháme nápadmi? – prečo sme tam toho toľko dali… 🙂 Ale aby som sa vrátil späť k otázke. Už som to viackrát spomínal, výhoda našej kapely je v tom, že čas pre nás nie je relevantný. Do štúdia sa vydáme vždy až po tom, čo sme naplno presvedčení, že nachystaný materiál je kvalitný. Nič iné nehrá rolu. Dovtedy sa len zabávame jeho tvorbou a nemá nás čo znervóznovať. Viem, že to možno niekedy vyzerá, že „nič nerobíme“, ale za to môže dnešná rýchla doba. Ľudia su zvyknutí na príval nových informácií pomaly každú minútu. Fenomén digitalného veku “Headline Readers” sa stáva skutočnosťou už aj v mojom okolí. Ľuďom sa vďaka sociálnym sieťam mení rozsah pozornosti, často si tvoria názor na základe nadpisu či prvého riadku. A to isté sa deje aj s muzikou. Keby dnes „Pinkfloydi“ vydali „Darkside“, mali by to kurva ťažké si myslím. 🙂 Na Youtube a ďalších platformách sa totiž stáva trendom pustiť si začiatok piesne a keď „poslucháča“ do pár sekúnd nezaujmeš, posúva myš ďalej alebo rovno klikne na ďalší song. Hudba v očiach moderného človeka zdegradovala na spotrebný tovar. Trpezlivý vnímavý poslucháč začína byť vzácnosť a zdá sa, že práve pre takýchto ľudí hráme… A ďakujem za kompliment k novému albumu. Aleši, veľmi si to cením!

Jako posluchač vnímám posun „vaší“ tvorby směrem k větší kompozičnosti skladeb. Je možné to přičíst čistě uměleckému rozletu, případně i talentu, který jste chtěli prodat? Lze to brát i tak, že vás jako fanoušky baví poslech především náročnějších skladeb? V této souvislosti mě např. napadá současná tvorba ENSLAVED…
Luboslav: Tak to si trafil. ENSLAVED milujem! Hlavne posledné tri albumy su veľkým hudobným zážitkom. Patria k mojim top obľúbencom spolu so sólovkami IHSAHNA. A presne ako tipuješ, v poslednej dobe čoraz viac aj sám vyhľadávam muziku, ktorej sa treba dostať pod kožu a ktorá je možno náročnejšia, ale keď sa nevzdáš, jej krása sa ti otvorí. Preto ak moju tvorbu niekto prirovná práve k takým kapelám ako je trebás ENSLAVED, som maximálne poctený. V starých vinylových a kazetových časoch pristupovala týmto štýlom k tvorbe väčšina metalových a rockových umelcov a preto vznikalo oveľa viac hodnotnej muziky. Metalové opusy, ktoré nás všetkých formovali, boli proste klenoty na veľa vypočutí a v tom spočívalo ich kúzlo. Už som to v nejakých rozhovoroch spomínal – keď nám fans dnes napíšu, že sa im náš nový album vynára až po viacerých vypočutiach, je to pre nás ako muzikantov obrovské pohladenie a zároveň signál, že sme vykročili správnym smerom“. A tá väčšia kompozičnosť a dĺžka skladieb? Človeče, my sami sa niekedy divíme, keď skladbu dokončíme a zistíme že má 7 minút… Všetci že čo?…hehe

Janko: Talent? Umelecký rozlet? To sú silné slová. 🙂 To všetko bude asi aj tým, že to spomínané kvasenie trvalo dlhšie a mohli sme lepiť napady v poradí a množstve takom, aby nás to bavilo hrať a aby sme boli všetci spokokojní. Napriek tomu mi to ako nejaká symfónia nepríde. Nie sme kapela toho typu, čo komponuje hudbu s cieľom ju dobre predať. Vlastne to ani nevieme. 🙂 Bavíme sa a je to dúfam cítiť.

Mhayitza: DREAM THEATER, OPETH, spomínaní ENSLAVED a IHSAHN… to sú moje topky a počúvam ich takmer denne. Je to komplikovaná hudba? Mne sa to už ani nezdá. 🙂

Mám velkou radost z toho, kterak stále přistupujete ke všem promo záležitostem. Fyzický nosič megalomanských rozměrů, klipová podpora je skutečnou pastvou pro oči… Toto velké úsilí, i navzdory tomu, že kapela pro vás asi už nepředstavuje nejdůležitější věc na světě (nebo se pletu?), vrací se vám alespoň v nějaké míře?
Janko: Ako pri hudbe, aj pri promo ma najväčsí podiel Ľubino, ktorý má v prdeli pravdepodobne atómový motor. Vďaka nemu je LUNATIC GODS tam, kde je. Takže nielenže nás dokopal k výkonu na albume, klipu, mňa do knihy, ale stará sa o všetko promo. Či sa vracia vynaložené úsilie…? Áno, je to ten dobrý pocit, keď to niekto niekde ocení a nebodaj verejne, keď to na koncerte našijeme do ľudí a vidíme pozitívnu reakciu.

Luboslav: Janek, ty si číslo. 🙂 Áno, plne sa mi to vracia! Spätnou odozvou od fans, ktorí albumu dajú čas, napočúvajú ho a potom si nebodaj nájdu chvíľu na pár viet pre nás. Pripájam pre obraz jeden takýto vzácny mailík: „ Zdravím díky moc za CD vaší novinky – musím říct, že jsem si po otevření balíku a hlavně prohlídnutí novinky sednul na zadek!!!! Máte to opravdu moc pěkný! A ta muzika… těžká BOMBA!!!!!!!!! Masakr, uchvatný..nemám slov… to se vám fakt povedlo… muzika nemá chybu a texty super…! Zrajete jak víno… prostě nové album LG se povedlo na jedničku! Loni byl mým osobním albem roku KREATOR, letos je to asi jasný 🙂 LUNATIC GODS!!!“ No povedz sám, prečítaš si a máš všetku vloženú energiu niekoľkonásobne vrátenú späť! Odkladám a evidujem si úplne všetky. V zlých dňoch nakopnú lepšie ako vitamíny. 🙂 Ak sa pýtaš na financie, vždy to nejak uhrávame do nuly. Samozrejme väčšinu dotujeme z vlastných vreciek, ale pri koníčkoch to tak proste je a nemá zmysel sa nad tým vôbec pozastavovať. Proste keď sa ideš lyžovať, tiež si musíš kúpiť skipass, alebo si ideš zaplávať, tak dáš vstupko na bazén a neriešiš to. Ináč pár dní dozadu sme sa vracali z odovzdávania cien „Radio Head Awards“ s Lečom (Tomáš Jakubec – spev) spolu v aute a spomínali na predošlé kapely a nejak došla reč presne na tento fenomén. A hneď sme mali riešenie – si skús predstaviť, že by si si došiel niekam zalyžovať a po každej jazde by ti vlekár musel zaplatit 50 centov za to, že si si našiel čas a zlyžoval jeho svah…hehe…No šúľali sme sa jak psi. 🙂 Naštastie dnes som už v muzike obklopený zrelými ľudmi, ktorí toto plne chápu. Spomínam si ale na časy, keď som musel spoluhráčov vo svojich predošlých kapelách ukecávať: „Chalani zložme sa na štúdio, alebo poďme zahrať na fesťák, však cestu si zaplatíme…“ A dík za slová na klipy. S obidvomi sme nadmieru spokojní. Týmto ďakujem Peťovi Hoffmanovi a tiež Mejlovi Baselovi za parádnu prácu. Klipy sú dnes pre každú kapelu veľmi doležité. Vďaka netu a hudobným platformám ich vieš dostať k ľudom, čo tak 15 rokov dozadu bolo nemysliteľné. Je to ďalší dôležitý krok, ktorý nesmieš pri prome vynechať. Ešte máme v plane dva. Jedno také skôr „lyric“ video ku skladbe „Oriana“ a jedno prírodnejšie-výpravnejšie k piesni „Pod Lyscom“. Snáď všetko vyjde ako má…

Album bylo kritiky přijato velmi příznivě. Předpokládám však, že jste se museli setkat i s tím názorem, že „Turiec“ je album spíše pro hudebního fajnšmekra – těžko říci, jestli ho dokáže ocenit typický metalový posluchač (lehce konzervativní). Mě tak napadá otázka, jestli byste vyměnili 500 posluchačů, kteří znají vaši tvorbu povrchně, za 50 věrných osob, jež mají hudbu LUNATIC GODS nastudovanou do detailu. Přemýšleli jste někdy o něčem podobném?
Luboslav: Zhrnul si to v podstate celou vetou, čo si napísal. Ak je „Turiec“ albumom pre fajnšmekrov – je to pre nás absolútne ocenenie. A nemenil by som! 50 verných vnímavých fanúškov, ktorí majú tvoju tvorbu naštudovanú do detailu, to je absolutórium! Každý vnímavý a trpezlivý fanúšik, ktorý si v dnešnej dobe dokáže do detailu napočúvať nejaký rockový či metalový album, vracia sa knemu a neustále hľadá, je pre mňa malý zazrak a má môj obdiv…

Janko: Muzika je záležitosť vkusu a chuti, takže nemôžme mať žiadnemu podivínovi za zlé ak sa mu album nepáči.☺ Pravdepodobne nikdy neoslovíme poslucháča obľubujúceho teplé vzdychy, či zásadné hovorené výpovede o egu interpréta, ale keďže je album tak pestrý, každý vhodne orientovaný konzument si tam môže nájsť niečo svoje. A čo sa prepočtu fandov týka – nelapáme fanúšikov ako vodníci dušičky. 🙂 Tí sa k nám pridali cestou a sme radi, že sú, každý jeden z nich, lebo je to motor, ktorý nás kope do riti, aby sme šli ďalej…

Mhayitza: Tak nad týmto som ozaj nikdy nepremýšľala. I keď mi je jasné, že naša muzika nie je zrejme pre každé ucho. Napriek tomu sme sa však s veľa negatívnymi či nechápavými reakciami nestretli, práve naopak. Takže asi to až taký „úlet“ nebude. 🙂

Jak vůbec vnímáte „povrchní umění“, takový ten rádiový mainstream, kterému se v každodenním životě nelze vyhnout? Jste v tomto ohledu dostatečně tolerantní?
Luboslav: Uff – tak toto ja vôbec nemusím. Ako hovorí Henry Rolins: „Komerce všechno posere“. Rádio si zapínam len občas kvôli infu správ. Akonáhle začnú „hitové“ songy, prepínam na svoju muziku. Mainstream v dnešnej dobe je dosť biedny. Česť pár výnimkám. Jedna taká dušička ma napadá – Sima Martausová – v jej piesňach cítim podobný štýl tvorby a vyjadrenia sa. Aj keď je to z druhého brehu, tým že si piesne píše sama na gitare či klavíri, je dosť blízko k nám. Taký „nekomerčný“ feeling mi z niektorých jej vecí lezie. 🙂

Janko: To je rôzne, nemám TV a rádio počúvam alternatívneho typu. Samozrejme vnímam všetky tie sračky, čo sa vo svete nielen hudby dejú a práve preto sa od nich dištancujem. Na druhej strane si všímam a rešpektujem kopec dobrej muziky a dobrej práce aj v iných žánroch, ktoré sa mi dostanú do zvukovodov. Buď sa snažíš spraviť niečo zmysluplné a fanúšik si ťa nájde, alebo nasereš na tanier a tlačíš to do rádií, do reklám a pretŕčaš sa v TV, kým si to ovce húfne nekupujú.

Majica: Jo, tolerantná som. Napríklad keď vojdem do obchoďáku, kde z rádia hrá nejaký ten „mainstream“, tak nejdem za predavačkou a nepožiadam ju, aby to vypla kým donakupujem. Takže si myslím, že som veľmi tolerantná. Asi nemusím nič viac dodať. Či? 🙂 Ale predsa len dodám. Hovorila som samozrejme o tej nešťastnej rádiovej muzike, o muzike ktorá sa hrá preto, že si to niekto zaplatil a vybavil a nie preto že by hrať či spievať vedel alebo že by tá muzika bola dobrá. Dobrá muzika totiž nie je len v metale – ako muzikantka som myslím dostatočne rozhľadená a mám rada a vypočujem si hudbu aj z iných žánrov, pokiaľ je kvalitná a uchu lahodiaca.

Rád bych se zeptal na okolnosti poslední kompozice „Na Ostrú“. Ta je rozdělena na dvě hlavní části, přičemž tu druhou tvoří víceméně čistý příspěvek slovenské folkové hudby. Mimochodem i samotný text je docela poučný. Mohli byste o námětu této skladby prozradit něco málo? Kdo všechno se na její tvorbě podílel?
Janko: „Ostrá“ – tá sa vysypala tak sama, ak sa dobre pamätám… a na jej super sexy refréne pôvodne zaúradovala náhoda pri skúšaní a nahrávaní spevu a následne sme si z výsledku pustili horčicu do textilu. Neviem či môžem povedať, že ten ľudový candrbál mal v hlave Ľubino a asi len on sám bol s ním stotožnený. Nakoniec to vypálilo skvele…

Mhayitza: Fúúú, no bol to boj o tú husľovo-cimbalovú nakladačku. 🙂 Ale nakoniec to tam sadlo ako sa povie „ako riť na šerbeľ“ (pozn. pre českých čitateľov: šerbeľ = nočník. 🙂 Uvádzam preto, lebo môj muž – originál Moravák, tento náš slovenský výraz až donedávna nepoznal. 🙂 Pre mňa, a vidím, že nielen pre mňa, je Ostrá taká malá symfónia. K jej vzniku ale najlepšie povie Ľubko, ja len poviem, že tú skladbu milujem a som šťastná, že nakoniec vypálila tak ako vypálila. Nemôže byť lepšia.

Luboslav: Hehe. 🙂 Musím sa smiať… presne si spomínam ako som chalanom v skúšobni aj štúdiu vysvetľoval, že „tak a tu príde metalové peklo zahraté na ľudových nástrojoch“. 🙂 Nosil som v hlave totižto už dlhšie myšlienku, že by sme si to s ľudovkou aspoň na chvíľku vymenili. Vieš celkovo sa všetci snažíme do metalu zakomponovať husličky, cimbál a podobne a mňa napadlo, že by sa tentokrát úlohy vymenili. Že by zrazu nastúpila celá ľudovka, zobrala nejaký náš motív a zahrala ho svojím spôsobom až do gradácie a rýchlosti blackového BPM. To si vieš predstaviť, ako som asi toto skúšal vysvetľovať spoluhráčom slovami? Naštastie do štúdia došiel mladý chalanisko David Holub z Bzenca, ktorého nám Peťo Nejezchleba zo Shaark štúdia pomohol pozvať na hosťovanie a všetky moje vízie pochopil. Zaujímavé na tom bolo, že sa ma ani tak nepýtal, čo má hrať, ale čo chcem piesňou povedať, akú náladu evokuje, akú farbu si predstavujem, aké pocity som zažíval pri jej tvorbe. Bol som jeho prístupom doslova unesený. Presne veci, ktoré mi idú hlavou, keď tvorím. Minulú sobotu sme spolu popíjali na spomínanom „RHA“ a už kuli plány do budúcnosti. Plánujeme spoločné skúšanie aj výmenu nových nápadov. Verím, že David nakoniec v kapele nadobro ostane. Dobrý srdečný Moravák to je a navyše jeho viola je nadčasová. Všetci v kapele sme sa zhodli a pasovali ju za rovnocenný blackmetalový nástroj… 🙂

Na folklórnych spevoch v piesni má najväčšiu zásluhu naša huslistka Evália. To dievča má folklór v žilách, stačilo jej dať do ruky text a šlo to samo. So spevmi jej pomohla klavesáčka Majka a Ivka Mikulčíková, náš druhý hosť z Bzenca. Cimbalistka, ktorú môžete počuť aj v piesni „Oriana“. Týmto jej ešte raz ďakujeme!

Co pro vás opravdu znamenají odkazy našich předků? V současné době se hodně mluví o zániku tradic a národnostních obyčejů, a to v souvislosti s vytvořením jakéhosi „Velkého evropského superstátu“. Máte pocit, že tyto kroky postupně zničí i ty poslední zlomky toho, o čem se např. zpívá na albu „Turiec“?
Janko: Práveže sa mi zdá, že záujem o pôvodnú kultúru stúpa. Síce mi to príde trendové a povrchné, ale to je dnes všetko. Medzi módnymi maňuškami sa určite nájde kopec ľudí, ktorých stáročný odkaz naozaj úprimne očaril a zaujal a nenechajú ho rozpustiť v Európe ani v čínskom konzume. Čo to znamená pre mňa osobne? K šťastnému a pokojnému životu stačí málinko. Ako kedysi im. Netreba zhŕňať haraburdie, ale zbavovať sa ho. Nebyť zviazaný stádom, žranicou, médiami… kráčať slobodne s vetrom vo vlasoch a valaštickou pri boku… 🙂

Luboslav: Čo viac dodať k týmto úprimným Jankovym slovám? Odkaz našich predkov je v nás zakódovaný. Niekto ho objaví skôr, iný neskôr, ale jeho ozvena sa tiahne životom každého z nás a niekedy si to ani neuvedomujeme. Niekto si len tak zbiera bylinky, niekto rád chodí na potulky do hôr, niekto si sadí cesnak na záhradke. To presne robili naši predkovia. Pestovali, sadili a žali. Ctili svoju zem, rodinu a priateľov. Jednoducho sa tešili zo života… a myslím, že tento odkaz z nás žiadna politika hlásajúca „Veľký európsky superštát“ len tak ľahko nevymaže… Ono už tá myšlienka „Veľký európsky superštát“ je aspoň podľa môjho názoru od podstaty obyčajná blbosť. „Veľký brat“ sa snaží práve tento pocit do nás zasiať. Všetci ste Európania!. Áno, braček globalizátor – máš pravdu – som Európan, nehaním iné národy a kultúry, rád ich navštívím a rád ochutnám, ale zároveň milujem svoju krajinu a tento pocit zo mňa nevycucneš! Pôvodný zakladatelia EU niečo také ako „Spoločný supernárod“ vôbec nemali v pláne. Pôvodne išlo o hospodársku spoluprácu krajín a otvorenie možností pre obchod, možnosť cestovať, študovať v zahraničí atď. Veľa dobrých vecí. A čím skôr to dnešní páni v poslaneckých laviciah EU pochopia, nechajú národy slobodnejšie dýchať a vrátia sa k pôvodným hodnotám, tým skôr nám bude všetkým ľahšie a tým skôr odoznejú extrémistické prúdy silnejúce v celej EU. Vieš, ľudia sa cítia ukrivdení. Zober si taký príklad. Celý život chováš kravku, máš mlieko, vyrábaš si maslo. A zrazu príde nariadenie z EU, že musíš splniť týchto „38“ noriem – ináč porušuješ zákon! Jasné že si v šoku. A v kulturáku je práve zasadnutie nejakej strany, kde si sa v ten deň dostal a tam sa dozvieš, že ked ich budeš voliť vystúpime z EU a toto nariadenie bude zrušené. Čo urobíš? Vieš, sme len obyčajní ľudia a radi veríme jednoduchým riešeniam. Ale tie neexistujú! Každá spoločnosť stojí na báze kompromisov. Dôležité je pri ich prijímaní byť ľudský. A žiaľ dnešných politkov ľudia nezaujímajú. Berú nás ako čísla… Je to smutné. Ha, som sa musel aj pousmiať – napadlo ma, že asi majú niekde v bufete v Bruseli na stene zarámovanú hlášku zo Švejka: „Švejku, Švejku, lidí je na světě jako sraček.“ 🙂

Najdou se na Slovensku ještě dědiny, kde jsou pohanské tradice alespoň částečně živé?
Luboslav: Určite áno. V dedinkách z Turčianskej kotliny či Oravy, tam sa tradície stále dodržiavajú. Už o pár dní u nás Morena pôjde vodnému živlu. Spolu s ňou každoročne hádžem do vody list, kde mám popísanú svoju vlastnú očistu – veci, ktorých sa chcem zbaviť. Je to oslobodzujúce. 🙂

Janko: V tomto smere nie som moc kompetentný odpovedať, ale kopec, ak nie všetky kresťanské tradície su len prestriekané pohanstvo. Sprievod masiek, vynášanie Moreny, svätojánske ohne… celkom bežná súčasť dedinského života.

Mhayitza: Pohanské tradície ako masky, Morena, vatry na Letný slnovrat atď., tak to sa dá dodnes nájsť v mnohých dedinách. Koniec koncov rovnako ako aj u vás. Čo viem z vlastnej skúsenosti, na Morave a ešte konkrétnejšie na Slovácku tieto zvyky a ľudové obyčaje stále žijú takmer v každej obci. A to je skvelé, a dúfam že to prežije aj ďalej…

V klipu „Zabudli sme dýchať“ je znázorněna marnost křesťanské víry, ovšem nikterak násilným způsobem. Máte ponětí o tom, kterak křesťanská obec na Slovensku nahlíží na „islamizaci Evropy“? Pokud člověk hlouběji pronikne do vašich textů, musí mu dojít, že se „prostí ateisté“ ocitají v zajetí paradoxů!? 🙂 Jak toto všechno vnímají LUNATIC GODS?
Luboslav: Mejla to do klipu krásne dostal – z toho rotujúceho kríža mrazí zakaždým, keď to nanovo pozriem. V klipe nám však nešlo o kresťanov, išlo celkovo o všetky organizované náboženstvá, čo svoje ovečky vedú k tomu, aby doslova „zabúdali dýchať“. A islamizácia Európy = brutal ťažká téma. Veľa politikov z nej už vyťažilo maximum. A musím sa priznať, že ten príval toľkých migrantov teda aj mňa osobne dosť znepokojil. Ale ináč som si uvedomil, že Ti vlastne neviem odpovedať. Medzi mojimi blízkými priateľmi je však veľa veriacich, takže vidíš – to je dobrý nápad popýtať sa práve ich, čo o tomto strete civilizácií hovorí cirkev v kostoloch. Prijať? – či neprijať? Ale v podstate akýkoľvek „izmus“ páchne už od základov, pretože proste obmedzuje ľudské práva a to je potom celé na prd. Zatiaľ sme tu mali dve veľké skúsenosti „fašizmus a komunizmus“, tak snáď nebudeme nútení skúsiť ešte nejaký ďalší nový level…

Janko: Osobne mi je fuk, kto má či nemá akú vieru. Ľudia sú buď normálni alebo čuráci. Agresívne presadzovanie akéhokoľvek názoru, tým skôr tak neurčitého a intímneho ako je vierovyznanie, je akt kreténstva, tak u kresťanov ako aj u islamistov. Celkovo je otázka viery a povedzme šťastia v tomto domotanom svete tak sprofanovaná, že jednoducho treba spraviť krok späť, zabudnúť na dnešné „pravdy“a pozrieť sa na seba a svoje okolie jednoduchšie, bez krivých zrkadiel, ktoré si sami tak radi nastavujeme a ešte radšej ich obraz prijímame… uvedomiť si zázrak žitia a poznať skutočné hodnoty. Na duchovno nemá žiadne náboženstvo patent ani autorské práva a takisto nemyslím, že ateizmus je prostý hlbšieho vnútorného prežívania.

Máte strach z toho, kam naše civilizace směřuje, potažmo celé evropské společenství?
Luboslav: Takže v prvom rade – moderný člověk prestáva byť tolerantným. To je najväčší problém, čo tu máme. Spoločnosť bez tolerancie a úcty, či už k životu druhého človeka, alebo trebárs aj k životu zvieraťa, či stromu. Všetko sa pomaly vytráca. Ľudia sa prestali usmievať a prestávajú spolu osobne komunikovať. Po práci bežia domov, zohrejú „instant“ potraviny a šup ho na imaginárne priateľstvá z Facebooku. A nebodaj ak má niekto v mojej skupine iný názor, riadne mu nakydajme alebo ho rovno vymažme… Pár dní dozadu sme tu mali prezidentské voľby. V minulosti som sa o to nejak veľmi nezaujímal. Tentokrát som si však pozrel nejaké diskusie kandidátov, prečítal ich programy a vybral si toho svojho. Kameň úrazu nastal, keď som s niekým o mojom výbere začal diskutovať. Zlosť, urážky, hnev… už som len čakal kudlu do zad. 🙂 Hovorím: „Však kľud, ja volím tohoto, ty volíš tohoto, poď dáme si kafčo a normálne pokecajme. Či nemám nárok na svoj názor?“ Tolerancia je proste v prdeli. Tiež začínam mať strach z toho, že ľudia napríklad u nás volia z recesie. To mi rozum zostáva stáť. Roky budovania demokratického systému, konečne máme možnosť slobodne voliť a vyjadriť svoj názor, a ty z recesie vyberieš nejakeho podivína? A práve toto mi pár dní dozadu po prvom kole volieb potvrdilo pár známych. „Ja som tam z recesie drbol tohto.“ Tak to sme pekne v hajzli… som si pomyslel. Ľudia prestávaju veriť klasickým politikom a hľadajú alternatívu. Nepripomína ti to niečo? V 30. rokoch minulého storočia bola situácia podobná, do toho prišla svetova hospodárska kríza a bolo vymaľované…

Janko: Ja ti neviem… v dejinách vždy nastala rovnováha, aj keď niekedy príliš neskoro… stále optimisticky verím, že ľudské stádo sa raz preberie z opojenia sebou samým a zistí, že sme po krk vo vlastnom hnoji a že dokážeme spolupracovať a nie si len podkopávať nohy, klamať, kradnúť a drhnúť jeden druhého pre kúsok bezcenného papiera… Čítajte, premýšľajte, buďte múdri.. nepočúvajte škreky opíc, lebo čím väčší kriklúň, tým väčšie hovädo. Howgh!

Mhayitza: Najprv som na tieto otázky nechcela vôbec odpovedať, nie preto že by som sa o dianie a politiku nezaujímala, práve naopak, ale skôr preto že neviem či má zmysel sa vôbec nejak k tomu vyjadrovať, každému súdnemu človeku musí byť jasné, čo sa tu deje Ale potom si hovorím, že vlastne sa na to dá odpovedať veľmi jednoducho: Smeruje to do riadnych sračiek. A držme si všetci palce, aby sme to prežili!

Často nyní hrajete nejen na Slovensku, ale i v Čechách. Jsou nyní ještě patrnější rozdíly mezi oběma krajinami, nemám teď na mysli ekonomickou situaci, ale spíše chování lidí. Na koncertech, v obchodech, prostě všude na veřejných místech. V čem si naopak myslíte, že máme k sobě nejblíže? Cítíte se být se stále „tak trochu doma“, když vyrazíte do Brna nebo do Prahy?
Janko: Ja som Made in Czechoslovakia, a tak to bude navždy. Asi v každom človeku, čo to zažil a vnímal (tým skôr ako dieťa) ostal kus nostalgie za starými časmi, aj keď to vo veľa veciach stálo za hovno. Toto nás asi spája, tá naša spoločná minulosť, manželstvo… vaša Praha je stále aj moja, naše Tatry sú aj vaše, tak to ešte dúfam dlho zostane. Neviem ako to vnímajú tí mladší… tak ako u nás, aj u vás vidím obyčajných ľudí, čo sa snažia prežiť nástrahy panských šibalstiev a občas kopnúť pivo a ísť sa zabaviť s dobrou muzikou.

Mhayitza: No k tomu sa môžem vyjadriť celkom jasne a adekvátne, nakoľko som len veľmi nedávno opustila (dúfam len dočasne) moju krásnu Turčiansku kotlinku a zabydlila sa na Morave. My Slováci a Česi sme mali a vždy budeme mať k sebe blízko, Slovensko či Slovácko, ľudia sú tu rovnakí, žijeme tie svoje obyčajné životy, bavíme sa muzikou, oddychujeme v prírode, radi si dáme dobré pivko, najlepšie z nejakého malého pivovaru, ktorý je u vás pomaly v každej druhej dedine. 🙂 (aj keď teda tých malých pivovarov konečne pomaly pribúda aj na našej strane 🙂 ). Mám kopec známych v Prahe aj v Brne, a vždy tam rada zavítam a odchádzam len s pozitívnymi dojmami. A čo sa koncertov týka, v ČR zas až tak veľa nehráme, avšak radi by sme. Dúfam teda, že sa to zmení. Avšak nedá mi pri tejto príležitosti nespomenúť jeden z posledných koncertov minulého roka keď sme hrali v Brne na krste nového albumu TITANICU – bol to jeden z najlepších koncertov aké som zažila. Doteraz sme nadšení a šťastní z vrelého prijatia. 🙂

Luboslav: Už neni viac čo by som dodal, plný súhlas s Majkou a Jankom. Milujem Moravu a Čechy. Narodil som sa na Slovensku, ale moja starká je rodáčka zo Svitav. Strávil som tam kus detstva. Keď mám cestu okolo, aj keď nie je času, aspoň si zakaždým prebehnem námestíčko a vrátim sa v čase späť. Našej „československej“ generácii toto nikto nevezme…

Přiznám se, že mám docela zmatek ve vaší sestavě. Osm či devět členů, to už je opravdu hodně velké číslo. Koncertní sestava čítá stejný počet lidí? Samozřejmě mě v této souvislosti zajímá, jestli i nadále počítáte s bubeníkem Marthusem… 
Luboslav: Aktuálne nás je v kapele vrátane Martina 8 členov. Všetci koncertujeme a podieľame sa na chode kapely. Tomáš „Lečo“ ktorý prispel na album textami a naspieval growl & blackové vokály zatiaľ s nami nekoncertuje. V booklete albumu ho nájdeš, zaslúžene tam patrí. Zaspieval tiež s nami na krste CDčka a na jeseň sa možno na nejakom koncerte opäť objaví. Ale určite s nami bude spolupracovať na nasledujúcej nahrávke. Dohodli sme sa, že keď nahráme ďalších pár spoločných vecí, rád sa pridá do kapely naplno. Osobne by som sa rád vrátil k formátu dvoch spevákov. Lunatic“ bol vždy až do Jaríkovho smutného odchodu o dvoch vokalistoch a dvoch variabilných spevoch. A Lečov brutálny „murmur“ práve ten Jaríkov silno pripomína. A Marthusa samozrejme beriem ako pevnú súčasť LUNATIC GODS. Albumu „Turiec“ venoval kopec energie. Neskončilo to len nahraním bicích, nakoniec nám pomáhal aj s produkciou, s klávesmi, keď mal voľno pribehol aj na nahrávanie ostatných nástrojov, počas vzniku tej dosky sme sa spriatelili a som fakt štastný, že s nami aj koncertuje. Martin je stále taký istý pohodový chalanisko, ako sme ho kedysi dávno spoznali na koncerte jeho prvej kapely INNER FEAR. Dnes si žije svoj hudobný sen a jeho priority sú CRADLE OF FILTH a TITANIC. Ale zatiaľ si vždy našiel čas aj na nás a mám pocit, že ho hranie s nami baví. Držím mu palce na aktuálnom americkom turné s COF a už teraz sa teším na ďalšiu spoločnú prácu v štúdiu a na koncertoch. Na jeseň opäť chystáme menšie turné a snáď začiatkom budúceho roka zbehneme niečo nahrať do štúdia. Už mi totiž za chalanmi Shaarkovskými – Pavlom a Peťom začína byť smutno. 🙂

Janko: My s Marthusom počítame, len či počíta aj on, zvlášť po tom, čo nás poznal. 🙂 A bude nás viac, s každým ďalším albumom priberieme troch ľudí… Ľubik totiž už minule na skúške splietal niečo o cimbale naživo…

Mhayitza: Vieš čo, momentálne už ani ja neviem, koľko nás vlastne je. 🙂 Až sa to ráz ustáli, tak urobíme tlačové vyhlásenie. 🙂 No a Marthus? Tož hádam nás neopustí, my jeho neplánujeme. 🙂

V mnoha rozhovorech čtu, kterak kapely hovoří o obecném vzestupu metalu. Mně to ale přijde dost divné, neboť na akcích potkávám většinou třicátníky nebo čtyřicátníky – možná chodím na špatné koncerty (a pravda, chodím dost málo). Stane se z metalové hudby, z toho extrémnějšího ranku, ještě okrajovější záležitost?
Luboslav: Podľa mna si to trafil. Skutočný metal sa vráti tam, odkiaľ vzišiel = do undergroundu. Asi to tak má byť. Ozaj, neviem či si už počul ten vtip, že aký je rozdiel medzi jazzovým a popovým gitaristom? „Popový hrá 3 akordy pre 1000 ľudí a jazzový 1000 akordov pre 3 ľudí“…hehe…tak presne asi aj nás totok čaká.

Janko: Ten dnešný metal samozrejme nie je ten starý „pure old school“ metal. Zmenili sa postupy, prístup, filozofia a (Kriste na nebi!) aj image. Priznám sa, nemám valné mienenie o tom, čo sa dnes hrá, ale radšej sa už ani neunavujem hľadat ihlu v kope sena. Dokonca vo veľa prípadoch by som to ako metal ani nenazýval, skôr taký nejaký „hardpop“. Publikum je ozaj rôzne, raz sú to zaslúžilí harcovníci, inokedy mládež, kde sa úprimne divím, odkiaľ o nás vôbec vedia. 🙂 Navyše poznajú texty, čo je viac ako viem napríklad ja… hehe. Som stará konzerva a budem rád, keď underground ostane undergroundom, lebo neverím, že môže niečo dobré vzniknúť z potreby zapáčiť sa masám.

Mhayitza: No ja mám bohužiaľ rovnaký pocit….:( Nejak nám tí mladí metalisti nerastú. Ty, kde si ich Janko videl? Na tých koncertoch, kde bola mládež som asi ja nebola. 🙂 Alebo že by som sa už nepozerala po mladých chlapcoch? Hmmm… :))  Ale vážne, ten spomínaný vzostup metalu je asi myslený nejak inak… lebo nemám pocit, že by som mladých metalistov stretávala či na koncertoch alebo na uliciach. Už je to asi len na nás, aby sme si vychovali novú mladú generáciu. Inak to dopadne tak ako vravíš.

Luboslav: Ľudkovia, vy ste asi zabudli na nedávny koncert v Ostrave. Neviem, ako sa to organizátorom Folk metal festu podarilo, ale tam teda bolo snáď 300 mladých. Úplne vážne! Vieš, my sme práve končili SK turné, kde na nás chodili väčšinou 30 – 40-tnici, naši rovesníci. Atmoška bola skvelá, koncerty super – ale potom zrazu prídeme do Ostravy a tam samé mladé baby. Navyše ten „circle pit“, čo tam vznikol počas koncertu, na to sa nedá zabudnúť. Takže možno to s metalom ešte nie je také zlé. 🙂 Pozdravujeme ešte raz Obscuro tím!

Jaké budou nejbližší plány LUNATIC GODS? Mluvit o další nahrávce je asi ještě brzo, nicméně mě zajímá, jestli máte už naznačené nějaké plány, kterých byste se chtěli držet?
Janko: Nič im nehovor! 🙂

Mhayitza: Presne tak, nič im nehovor, lebo keď to nestihneme alebo spravíme niečo iné, tak ako sa vyhovoríme? 🙂

Luboslav: Hehe…, Takže ja osobne mám jediný nesplnený „Rest“ a tým je tento jediný nesplnený rozhovor pre Teba, Aleši. 🙂 Akonáhle ho odošlem, púšťam všetko z hlavy a idem spracovávať nové nápady z mobilu. Teším sa na to, jak malé decko. Ktovie čo objavím, neviem sa dočkať. Samozrejme plánujeme nový album, ale ešte predtým chceme dokončiť kruh načatý kolekciou „Slnovraty“. Pár dní dozadu sme už dávali info na naše weby aj v nejakých iných rozhovoroch. Chystáme dve piesne, v ktorých vzdáme hold dvom zvyšným Slovanským sviatkom. Chceme ospievať Jarnú a Jesennú Rovnodennosť. Jarnú pieseň sme si nazvali „Brezozrenie“ a jesennú „Vresovrenie“. Mám v hlave opäť aj také špeciálne vydáníčko, ale to by som ešte nechcel bližšie rozoberať. A keď tento kruh „štyroch vatier, štyroch strán a štyroch živlov“ dokončíme, spravíme album o poézii života. 🙂 Aký je zmysel toho, čo tu prežívame? Obrátiť sa s otázkou na hviezdy? Či do minulosti? Slnečná energia uložená v čase drieme v každom kúsku našej zeme. Nechajte sa prekvapiť. Pracovne sme si to nazvali „Esencie Existencie“. Toľko plány. Uvidíme, čo z toho vyjde – život vie človeka prekvapiť. Ale osobne mi úplne stačí, keď sa nám s rodinkou zajtra podarí výlet a potom večer na skúške si Riško začne do „new riffov“ vymýšľať basové linky. Tiež sa už neviem dočkať balíčku s tričkami od DARK GAMBALLE. 🙂 Štastie sú malé radosti „TU A TERAZ“ a nie veľké vysnívané „Možná“ v budúcnosti. Čím som starší si to uvedomujem intenzívnejšie a preto sa snažím aj čoraz viac času venovať svojim najbližším. Život je krátky a ostanú tu po nás deti, tá troška muziky a možno pár spomienok…

Děkuji moc za rozhovor, ať vám i nadále všechno vychází!!
Luboslav: Aleši, všetko dobré! Moc sa ti omlúvam, že si na tento rozhovor tak dlho čakal. Tak dúfam, že to aspoň stálo za to. 🙂 Tiež verím, že sa už konečne na nejakom koncerte či fesťáku stretneme osobne. Prajem ti, aby sa ľudia na RUMZINE radi vracali a hlavne veľa radosťi v osobnom živote.

Janko: Díky za záujem, hádam sa uvidíme live, držte sa, bráchovia. A je to LUNATIC GODS , na LUNETIC už máme v našom veku príliš nízke hlasy a pohyblivosť

Mhayitza: Uáááá, že Lunetiiiiiic… no to si nám dal. 🙂

ALL

https://lunaticgods.bandcamp.com/