Tak a máme ho tu späť, v plnom lesku. Tom Necrocock – Pan Lahodný, tentoraz pod hlavičkou svojho lascívneho projektu KAVIAR KAVALIER. Hoci Tom chrlí svoje nahrávky so železnou pravidelnosťou, dialo sa tak v posledných rokoch pod hlavičkou Necrocock a na Kavaliera sme si museli počkať rovných päť zím. No nič sa nedeje – na dobré veci sa čakať oplatí a najnovší, jedenásť skladbový počin „Hairy Hairy“ kvalitným dielom rozhodne a nepochybne je. Poďme sa teda pozrieť, čím nás božský Maestro tentoraz oblažil.
Najnovší, v celkovom poradí šiesty opus KAVIAR KAVALIER sa dá charakterizovať v kontexte celej tvorby dvomi slovami – tradicionalizmus a hitovosť. Ten tradicionalizmus je jasný z celkového lyrického konceptu, ktorý je možné rozdeliť do dvoch tém. Tou prvou sú už tradičné zápaly, koliky a iné viac či menej príjemné, predovšetkým venerologické príhody. A tou druhou sú zarastené ženské loná, ktoré novinka až freneticky obdivuje a oslavuje. Skrátka a dobre, Tom je originál až do morku kostí a jeho kúzlu nejde nepodľahnúť. No spomínaný tradicionalizmus sa prejavuje aj zložkou hudobnou – nie je veľa umelcov, ktorých rukopis spoznáte prakticky okamžite a ktorí napriek tomu dokážu prinášať vo svojej hudbe stále nové a podmanivé nálady a odtiene.
Čo sa týka hitovosti, tá v Tomovej tvorbe nechýbala nikdy. Ale tentoraz sú to miestami takmer reklamné melódie. Veď stačí spomenúť skladby typu „Hairy Hairy“, „Po stovkách zánětů“, „Hévíz“ či „Hey, Hey, Mister“, ktoré z hlavy nedostanete už pri prvom vypočutí. Táto kolekcia KAVIAR KAVALIER je naozaj neskonale hitová, no zároveň neskĺzava do roviny otravnosti. Autorovi sa darí bravúrne balansovať na tenkej hrane neskutočnej farebnosti a vyhýbať sa pádu do karikatúrnej gýčovosti.
Tentoraz, podobne ako tomu bolo vždy v minulosti, pomáhajú Tomovi s výsledkom aj nejakí tí hostia. Okrem tradičného basáka Sambara, bubeníka Honzu Kapáka, ženského (hlbokého) hrdla Nazaru Bokaz tu máme, možno trochu prekvapivo, aj ženský hlas Andrei Baslovej (Forgotten Silence). Mimochodom, ako veľké plus rozhodne hodnotím prítomnosť živého bubeníka. Ak totiž v minulosti hudba Pana Lahodného niečím trpela, bola to rozhodne neprítomnosť bicmana z mäsa, krvi a v prípade KAVIAR KAVALIER predovšetkým moču a spermií.
V prípade „Hairy Hairy“ však musím od samotnej hudby trochu odbočiť a spomenúť ešte jednu vec, ktorá so samotným albumom zdanlivo nesúvisí. Mám na mysli výslednú grafickú porobu diela, resp. jeho titulnú fotografiu. Tá dokonale sadne nielen k tematickej oblasti, ale zapadá aj do celkového obrazu, ktorý si Tom už roky cieľavedome buduje. A z tohto dôvodu nechápem, prečo je titulný cover so železnou pravidelnosťou cenzurovaný na jednej dobre známej sociálnej sieti. Kniha ksichtov, ktorá na jednej strane už roky nezakryto podporuje zvrhlosti dnešnej „úžasnej novej doby“, sa zároveň pohoršuje nad absolútne nevinnou fotografiou KAVIAR KAVALIER, je knihou plnou pokrytectva… a to dokonale vystihuje celú dnešnú prehnane korektnú dobu…
Ako teda vyhodnotiť toto najnovšie Maestrovo dielo v kontexte celej jeho diskografie? Napriek tomu, že si Tom drží svoju umeleckú latku už dlhé roky veľmi vysoko, tvorí diela dobré a výborné. No a po mnohých vypočutiach môžem s kľudom prezradiť, že „Hairy Hairy“ patrí jasne do druhej menovanej kategórie. Toto sa vskutku podarilo…
Skladby: Hairy hairy, Koh Chang, Grüner Veltliner, Po stovkách zánětů, Hévíz, Chlupatá, Karavänseráj, Hey hey Mister, Pneumonium, Pantagruel, Kolika
Sestava: Tom Necrocock – kytara, klávesy, zpěv; Andrea Baslová – zpěv; Sambar – baskytara; Nazaru Bokaz – zpěv; Honza Kapák – bicí
Dagon