Nie je to iba knihy o metale, ale celkovo o žití v tých dobách, takže vo svojej čerstvo vydanej knihe Vždy pripravený! s podnázvom Socializmus, heavy metal a čučo spomína nielen na kladenie klincov na koľaje, vkladanie spreju Lybar do ohňa, stavanie motokár, hranie vybíjanej a skrývačiek na sídlisku či Tuzex a bony od vekslákov, ale pripomína aj umelú stopercentnú zamestnanosť, prázdne obchody, absolútnu stratu dôvery k socialistickým inštitúciám, namosúrených fízlov vyskakujúcich zo žlto-bielej lady s nápisom VB, agentov komunistickej tajnej polície ŠtB vyhadzujúcich mladých zo škôl za piesne Karla Kryla, ale aj cestovanie po celej krajine za koncertmi.
„Mohol som mať šestnásť rokov, keď sme si požičali režijné lístky a vydali sa do Prahy na vystúpenie skupiny ARAKAIN. Bolo to necelé dva roky pred Nežnou revolúciou,“ opisuje svoje zážitky Pavel Hirax Baričák. „Mame som povedal, že idem s družstvom na hádzanársky turnaj, aby som mal krytie,“ spomína. Miesto turnaja však v pražskom kultúrnom dome skákal na hudbu českých metalistov. „Koncert mal pauzu, aké bývajú na zábavách. Na to sme neboli zvyknutí. Ale najväčší šok nastal, keď prvé dve piesne zaspievala Alešom Brichtom predstavená akási Lucie Bílá. Azda v tej sále nebolo chlapa, ktorý by sa okamžite nezamiloval do štíhlej slečny odetej od hlavy po päty v čiernom,“ prezradil spisovateľ v jednej z kapitol knihy. „Na bohato obdarenej hrudi sa jej leskol obrovský obrátený kríž, hádzala čiernymi dlhými vlasmi, pričom do spoteného metalového publika šila refrén ‘Satanika!’“.
Keď podobný satanistický kríž našiel učiteľ telesnej výchovy u vtedajšieho stredoškoláka Baričáka, namiesto futbalu pár hodín kopal pieskovisko, píše sa v knihe. Tá poteší všetkých, ktorí si chcú zaspomínať na život v socializme, ale aj hudobných nadšencov zaujímajúcich sa o vznik česko-slovenského rockového a metalového podhubia osemdesiatych rokov, lebo nebudú chýbať ani pasáže o nástupe kapiel TUBLATANKA, CITRON, ARAKAIN či PROGRES 2 na našu scénu. Hirax v knihe Vždy pripravený! priblíži aj vznik jeho prvej skupiny EDITOR, úmorné zháňanie albumov so zahraničnou hudbou či opletačky s políciou kvôli dlhým vlasom.
„Muzika sa nedala zohnať len tak, jedným kliknutím v počítači. V nedeľu skoro ráno sme sadli s požičanými režijnými cestovnými lístkami do rýchlika a vyrazili sme na zakázanú burzu v Ostrave. Chodili tam tisícky ľudí, lebo sa tam v druhej polovičke osemdesiatych rokov dalo zohnať to, čo chýbalo na pultoch obchodov,“ opisuje. Nedostatkové oblečenie si tam ľudia pred zakúpením skúšali prezliekajúc sa za stromami. „Takže nebolo raritou uzrieť nejaký zadok,“ smeje sa spisovateľ. Počas jedného z výletov na zakázanú burzu im jeden obchodník ponúkal na predaj seno. „Kamarát ho odbil, že nechováme zajace,“ spomína Baričák. „Mali sme šestnásť a prvýkrát sme videli, ako vyzerá marihuana,“ dodáva s úsmevom. Chlapcov z jeho partie však najviac zaujímali hudobné albumy thrash metalových skupín. „Či vlastne – výhradne. Po každej víkendovej návšteve burzy v Ostrave sme doma v Martine dovezené platne počúvali, vymieňali si ich a nahrávali na magnetofónové pásky alebo kotúče,“ dodáva Hirax. Kniha vyšla 8. 11 a môžete si ju objednať cez Hiraxov shop. Verejný krst knihy sa uskutoční 24. novembra v martinskom Kine Moskva počas Hiraxovej motivačnej prednášky a autor na nej so svojimi hosťami zahrá aj divadelnú dobovú scénku, v ktorej nebudú chýbať paruky, kristusky, lenonky, riflošky s metalovými nášivkami, tašky na dlhých popruhoch a samozrejme čučo v skle.
Pavel Hirax Baričák (*1971) bol spoluzakladateľom martinskej kultovej thrash metalovej formácie Editor, v ktorej pôsobil v rokoch 1988 – 2011. V roku 1993 zakladá Bestialit, ktorý sa rok nato premenováva na LUNATIC GODS a po dvadsiatich rokoch ho v roku 2013 púšťa k vode. Obratom zakladá pagan metalový RAMCHAT, s ktorým nahral tri albumy. Je ženatý, má dve deti. Žije v Martine.