Máte chuť na hudobnú produkciu, ktorá bez problémov zapadne do kategórie nahrávok hlásiacich sa k odkazu toho najčernejšieho a najpravovernejšieho black metalu severskej vlny prvej polovice deväťdesiatych rokov? Tak potom je jednou z najlepších volieb určite aktuálne mini švédskej dvojice Sir N. a Sir C., spájajúcej svoje nečisté sily pod materinským ekvivalentom slova hrob – GRAV. Čerstvé EP „Ohelighetens Pulserande Ondska“ je z kategórie počinov, ktoré ma nikdy neprestanú fascinovať. Jednoduchá a vo svojej podstate nekomplikovaná hudobná nálož rozložená do podoby dvoch songov na celkovej hracej ploche čítajúcej zhruba jedenásť minút je presne tou nahrávkou, ktorá zas a znovu dokazuje, čo je tým pravým a nefalšovaným severským black metalom. Dodnes mi je záhadou, ako to títo potomkovia Vikingov robia. Či je to spôsobené niečím prítomným v miestnej klíme alebo vode, sú to zväčša hordy zo severu, ktoré dokážu prísť s hudbou prevyšujúcou všetko ostatné.
V prípade GRAV je konečný výsledok o to pozoruhodnejší, že všetko je dielom spontánnosti a jedinečnosti kúzla okamihu. Ak sa dá totiž veriť slovám uvedeným v booklete dema „Omhulda Ondskans Kretslopp“, celá táto viac než trištvrte hodinu dlhá nálož bola skomponovaná a zaznamenaná v priebehu 24 hodín, čo pri výslednej kvalite je vec takmer neuveriteľná. A vinylová novinka „Ohelighetens Pulserande Ondska“ kráča presne v stopách svojho predchodcu. Čím je teda produkcia GRAV natoľko výnimočná?
Obidve tu prítomné skladby (titulná „Ohelighetens Pulserande Ondska“ a „Afgrundsmysticismens Omnejd“) sa dajú považovať za takmer identické dvojčatá a ako dve samostatné jednotky skôr pripomínajú jeden logický celok rozdelený na dve kapitoly. Výnimočnosť vytvára jednak všadeprítomný pocit náhleho výlevu okamžitej inšpirácie spôsobenej už spomínanou netradičnou povahou samotného komponovania a nahrávania a s tým súvisiace prítomné občasné chybičky, ktoré celú nahrávku neskutočne oživujú. A druhou nie každodennou vecou je fakt, že obidva songy prakticky počas celej hracej doby nechávajú obrovský priestor pre akustické gitarové plochy, ktoré spolu s hojným využívaním čistého vokálu vo forme akejsi apatickej proklamácie dokážu divy. A potom tá dobre známa všadeprítomná severská melanchólia prítomná vo väčšine čiernokovových diel. No napriek predpisovo zašumenému štýlovému zvuku kladie GRAV veľký dôraz na jednoduché, no dokonale fungujúce melodické linky, ktoré sa nestrácajú ani pod príkrovom blast beatov. Ako príklad nech slúži basová linka v samotnom závere úvodného songu hrajúca jasný prím v čase od piatej minúty.
Aktuálne EP „Ohelighetens Pulserande Ondska“ vychádza vo forme čierneho vinylu zabaleného do klasicky blackového čiernobieleho obalu doplneného obrázkami stredovekého makabrózneho tanca smrti. A podobne ako v prípade samotnej hudby, musím aj v prípade obalu konštatovať presne to isté. Jednoduché, účelové prevedenie neprinášajúce na jednej strane nič, čo by tu už v minulosti nebolo nespočítateľne krát, ale napriek tomu vyvedené spôsobom rovnajúcim sa takmer dokonalosti. Túto kapelu sa rozhodne vyplatí sledovať pozornejšie.
Dagon
http://www.darker-than-black.com/