Hoci split albumy až na malé výnimky nemám vôbec v láske a ich kúpe sa (až na pár titulov) zo zásady vyhýbam, existujú prípady, kedy je o zaobstaraní tohto formátu rozhodnuté prakticky ihneď. A k takýmto druhom povinnej kúpy patrilo aj aktuálne hudobné zápolenie DARKESTRAH versus AL NAMROOD. No toto splitko bolo zároveň istou raritou, spôsobenou jednoduchým faktom, že kým tvorba prvej menovanej squadry je pre mňa vecou dokonale známou, druhé komando pochádzajúce z krajiny pre tvrdokovovú hudbu naozaj exotickej som do týchto chvíľ poznal iba podľa názvu.
Prvá z troch prítomných skladieb dosahujúca takmer štvrť hodinu v podaní DARKESTRAH má názov „Akyr Zaman“. A pokiaľ je vám tento názov povedomý, máte pravdu. Nejedná sa totiž o nič iné, ako znovu nahranú verziu vlastného songu z vysoko ceneného albumu „Embrace Of Memory“, kde platila za nepísaný vrchol. No kým táto jedenásť rokov stará verzia predstavuje prekrásnu ukážku výstavného čierno-čierneho antracitu toho najpravovernejšieho black metalu, jej nové prevedenie sa uberá úplne inou cestou. Aktuálnu verziu totiž viac než čokoľvek iné charakterizuje veľkolepé vyznenie pripomínajúce klasickú soundtrackovú filmovú hudbu. Myslím že nikomu nebude činiť žiadne problémy zavrieť oči a nechať v mysli rozbehnúť historickú snímku ospevujúcu zašlú slávu dávneho impéria. Skladba sa na jednej strane vyznačuje pomerne jednoduchou výstavbou, no jej podmanivosť je vskutku neopísateľná.
Nasledujúce dva príspevky AL NAMROOD „Tajer Al Punqia“ časť I a II vykresľujú úplne iný svet, plný násilia, nespútanej divokosti a nezmiernej agresie. Militantný black metal nielen po kompozičnej, ale hlavne zvukovej stránke, doplnený o silnú dávku arabskej melodiky, ktorému dominuje vskutku tyranský vokál speváka Humbabu pripomínajúci viaž než čokoľvek iné volanie do zbrane a pripojenie sa k neľútostnému džihádu. Druhá skladba z nastoleného vojenského tempa zľahka poľavuje, aby sa zahalila do mierne mystického hávu prinášajúceho opojnú vôňu exotických diaľav.
Hoci podobný druh nahrávok nebude asi nikdy patriť medzi môj obľúbený formát, toto splitko s určitosťou patrí medzi tie, ktoré obsadzujú v mojom osobnom rebríčku tie najvyššie priečky. A dokonale padnúci titulný cover tvorí ten posledný diel skladačky, pre ktorý je kúpa tohto diela povinnosťou.
Dagon