Sme stále v roku 1970. Uskutočnil sa prvý komerčný let Boeingu 747 a viac než dramatická misia vesmírneho projektu Apollo 13. Vo Washingtone DC protestovalo proti vojne vo Vietname 100 000 ľudí. V Československu sa uskutočnil prvý farebný televízny prenos. Narodil sa Matt Damon, Shane McMahon a Uma Thurman a zomreli osobnosti ako Janis Joplin, Charles de Gaulle či Erich Maria Remarque. A 18. Septembra vypustili do sveta Sabs nasledovníka debutu pomenovaného „Paranoid“.

Kapela v týchto časoch koncertovala v miestnych kluboch hoci sa už sporadicky pozreli i do zahraničia (legendárny bol koncert v Paríži, ktorý zvečnili aj televízne kamery), kde hrali nezriedka sedem štyridsaťpäť minútových sérií, medzi ktorými z nudy jamovali (pri týchto session z dlhej chvíle však vznikli základy songov ako „War Pigs“, či „Fairies Wear Boots“). A keďže mali na konte dostatočné množstvo skladieb, rozhodli sa začiatkom júla (teda štyri mesiace po vydaní debutu) znovu zavrieť do rovnakého londýnskeho štúdia Regent Sound Studios s rovnakým producentom Rogerom Bainom, aby v priebehu troch dní zvečnili svoj ďalší dlhohrajúci zásek.

Čo zmysluplné povedať o tomto albume, ktorý obsahuje minimálne tri songy (teda takmer polovicu dosky), patriace dodnes k absolútnemu zlatému fondu kapely? Veď úvodná, spočiatku pomaly, doomovo sa rozbiehajúca protivojnová suita „War Pigs“, či nasledujúca titulná a dnes považovaná za absolútny top neskonale jednoduchá „Paranoid“, alebo tým najlepším a najhitovejším riffom okorenená „Iron Man“ – sú záležitosti, ktoré pozná každý jeden človek, ktorý čo i len letmo pričuchol, k fenoménu nazvanému rocková hudba. Pritom spomínaná úvodná „War Pigs“ mala byť pôvodne aj titulom celého albumu a viaže sa k nej aj dokonale stvárnený obal. No keďže stále prebiehajúca vietnamská vojna, proti ktorej bola táto pieseň určená bola veľmi citlivou témou, musela byť celá koncepcia zmenená. Firma navrhla „Paranoid“ a tak vznikla obálka, ktorá nemala vôbec nič spoločného s názvom. No bola tu ešte jedna záležitosť, vďaka ktorej boli BLACK SABBATH obvinení z propagovania drog. Jednalo sa o vec „Hand Of Doom“, ktorá je jednoznačne koncipovaná ako protidrogový manifest, no stačilo z kontextu vytrhnúť verš „Stick the needle in“ (vpichni si ihlu) a razom tu bol dôvod na očierňovanie. A potom sú tu ešte moje absolútne tri vrcholy dosky a síce rozložitá a hravá „Fairies Wear Boots“, krehká no temná záhrobná balada „Planet Caravan“ a hlavne desivá postapokalyptická vízia „Electric Funeral“. A tak jedinou skladbou, ktorá mi až tak nesedí v inak dokonalom a nadčasovom opuse , zostáva Billova Wardova suita „Rat Salad“, ktorá však skvelo fungovala na koncertoch.

BLACK SABBATH zvolili v počiatkoch kariéry neskonale rýchle tempo, ktoré však bolo spôsobené dokonale fungujúcou chémiou medzi štvoricou hudobníkov a nezadržateľným gejzírom tryskajúcich originálnych nápadov. A za rohom už čakal tvrdý a temný „Masters Of Reality“.

Perličky okolo „Paranoid“
Skladba „War Pigs“ sa pôvodne volala „Walpurgis“ a jej text sa spočiatku zaoberal čarodejníckou čiernou omšou. Jej pôvodnú verziu je možné počuť tiež už na spomínanom výbere „The Ozzman Cometh“.

Najznámejšia a najúspešnejšia skladba kapely vôbec, titulný „Paranoid“ vznikla za necelých 20 minút z dôvodu, že bolo treba natiahnuť hraciu dobu dosky a kapela ju pôvodne brala ako nutnú vatu albumu. Pieseň vraj bola nahratá dodatočne jednom starom anglickom kostole.

Názov songu „Fairies Wear Boots“ vznikol potom, ako kapelu napadlo jeden večer počas návrate z miestneho pubu 24 skinheadov. A napriek tomu, že Sabati mali so sebou iba jednu posilu, dokázali z tohto súboja vyjsť víťazne.

Na vnútornom obale vinylu (ako aj v booklete remastorvaného CD z roku 1997) je fotografia, ktorá akoby prorocky predpovedala budúce udalosti. Na jednej strane totiž stojí Tony Iommi, Geezer Butler a Bill Ward, zatiaľ čo Ozzy stojí na strane opačnej, vzdialený od zvyšku.

Pracovný názov skladby „Iron Man“ bol „Iron Bloke“.

Dagon