A sme v roku 1978. Do vesmíru sa dostal slovenský kozmonaut Vladimír Remek a za pápeža bol zvolený Ján Pavol II. V Nemecku sa prestal vyrábať legendárny Volkswagen Beetle, astronómovia slávili úspech v podobe objavenia mesiaca Pluta Charon a Galapágy sa stali svetovým prírodným dedičstvom UNESCO. Narodili sa Dominik Hrbatý, Tomáš Kaberle, Ashton Kutcher či Louise Brownová, prvé dieťa zo skúmavky. Zomreli Golda Meirová, Wilhelm Emil Messerschmitt, Umberto Nobile a Aram Iljič Chačaturjan. A BLACK SABBATH predstavili svetu 28. Septembra album, ktorý bol na dlhých 35 rokov poslednou štúdiovou nahrávkou s Ozzym. Volal sa „Never Say Die!“.

Táto doska je v mojich očiach akýmsi dvojčaťom tej predchádzajúcej. A rovnako ako na „Technical Ecstasy“, tak aj na „Never Say Die!“ sa zosypalo obrovské množstvo kritiky. No treba priznať, že tentoraz bola čiastočne oprávnená. Ale dať tejto ôsmej radovke nálepku „najhorší album BLACK SABBATH všetkých čias“ je predsa len trochu nefér. Prvá a titulná skladba „Never Say Die“ (na rozdiel od názvu dosky sa song píše bez výkričníku) bola hitom par exellence a ako pripúšťa Geezer, bola za týmto účelom aj napísaná. A rovnomenný singel (na „B“ strane doplnený piesňou „She´s Gone“) sa vyšplhal na 21. miesto Britskej hitparády. No nie je to len táto skladba, ktorá by tvorila jediné svetlé miesto dosky. Nasledujúce dva tituly „Johnny Blade“ a „Junior´s Eyes“ boli síce o poznanie menej hitové, no rozhodne sa to neodrazilo na ich kvalite. A to ešte nebolo všetko. „A Hard Road“ či „Shock Wave“ sú v mojich očiach ešte o stupienok dokonalejšie. Ale môj absolútny vrchol nielen tohto opusu je song „Air Dance“. Pre Sabs rozhodne netypická s jazzovými (!) dotykmi patrí v mojom súkromnom rebríčku k tomu absolútne najlepšiemu. Chuť experimentovať Sabatom rozhodne nechýbala, čoho dôkazom je predposledná „Breakout“ s lesným rohom a saxofónovým sólom. A záverečnú „Swinging The Chain“ svojim spevom opäť vyzdobil Bill Ward.

Doska určite stúpne na cene, ak si uvedomíme v akých podmienkach vznikala. Pred nahrávaním sa totiž Ozzy rozhodol definitívne kapelu opustiť a tak bolo treba nájsť náhradu. Tú zvyšné trio našlo v podobe Daveho Walkera, speváka Savoy Brown, s ktorým sa poznali už od polovice 60-tych rokov. Dokonca spolu s ním predstavila rannú verziu „Junior´s Eyes“ , ktorá však ukázala, že to asi nebude fungovať. Spomínanú záležitosť mimochodom musel nahrávať Bill s rukou v sadre. No pre ďalšie fungovanie BLACK SABBATH malo rozhodujúci vplyv iné osudové stretnutie. Tony totiž v medzičase produkoval debutovú dosku kapely Quartz , v ktorej pôsobil okrem iného aj Geoff Nicholls.

Sabs si teda zabookovali štúdio v Toronte a rozhodli sa tak pre zmenu skúsiť niečo iné, ako hmlistú Britániu, či slnkom zaliatu Kaliforniu. No kanadská zima sa neukázala ako tá najlepšia voľba. Oveľa závažnejší bol však fakt, že dva dni pred nástupom do štúdia sa z ničoho nič objavil Ozzy, ktorý prejavil záujem vrátiť sa späť. Bol jednoznačne prijatý, ale problém nastal vo chvíli, keď si Osbourne postavil hlavu a odmietol sa podieľať na čomkoľvek, na čom kapela pracovala v jeho neprítomnosti. Jedinou skladbou, ktorú vzal na milosť bola už spomínaná, no nehotová „Junior´s Eyes“. A tak prišlo k naozaj stresujúcej situácií. Sabati si prenajali miestne kino, ktoré mali k dispozícií od ôsmej do dvanástej, pretože popoludní sa začínalo s premietaním. A večer nastupovali do štúdia nahrať to, čo dopoludnia vytvorili v spomínanom kine. Viac dodáva Geezer: „Ničila ma tá zima. Boleli ma z nej uši a asi tak tri mesiace potom som bol prakticky hluchý. Všetko mi znelo akoby sme nahrávali pod vodou“.

Ak prihliadnem k vyššie uvedeným skutočnostiam, neznie výsledok rozhodne vôbec katastroficky. Následné turné, ktoré bolo oslavou 10. výročia fungovania BLACK SABBATH sa nieslo v znamení narastajúceho napätia nielen v samotnej bande, ale svojou mierou k tomu prispela aj predkapela, ktorou boli Van Halen. K tomu opäť Geezer: „Páčili sa mi ako predkapela, bolo to ale ich prvé väčšie turné a vo všetkom nás kopírovali. To bola šialenosť. Ten rozdiel medzi prvým koncertom v Sheffielde kde nastúpili a predviedli, povedzme, Van Halen Show a vystúpením v čase keď s nami prišli do Ameriky bol priepastný, to už robili všetky Ozzyho gestá. Čo robil Ozzy robil tiež David Lee Roth. Eddie Van Halen hral svoje dlhé gitarové sólo, pretože to tak robil Tony. Ja som mal vo zvyku používať na base wah-wah pedál, takže ich basák si tiež jeden zabezpečil. Jeden večer sa Tony do Eddieho pekne obul a hrozil, že z neho vymláti dušu.“
Tak či tak turné pokračovalo ďalej, no naplnilo sa to, čo bolo neodvratné a po jeho skončení Ozzy definitívne uvoľnil pozície. No BLACK SABBATH čakal mohutný druhý dych a jeho počiatkom bola doska „Heaven And Hell“.

Perličky okolo „Never Say Die!“
Na turné k doske sa po prvýkrát fanúšikom predstavil maskot kapely Henry ktorý vzišiel z hlavy Geezera Butlera.
Text skladby „Johnny Blade“ pojednával o Billovom bratovi, ktorý bol v mladosti členom pouličného gangu. Song „Junior´s Eyes“ je naopak poctou Ozzyho otcovi Jackovi, ktorý zomrel v čase nahrávania „Never Say Die!“.
Názov songu „Swinging The Chain“, ktorého text napísal Bill má na svedomí opäť jeho brat: „Keď sme pracovali v Monmouth Valley vo Walese, prišiel sa na nás pozrieť môj brat. Tony hral úvodný riff a ako schádzal po schodoch pohupoval sa do rytmu a vyzeralo to, akoby mal v ruke reťaz“.

Obal dosky malo na svedomí opäť štúdio Hipgnosis pričom si kapela mohla vybrať z dvoch návrhov. Ten druhý skončil nakoniec na doske Rainbow „Difficult To Cure“ .

Na niektorých verziách vinylu je na zadnej strane prehádzané poradie jednotlivých songov.

Nosný riff skladby „Over To You“ sa až nápadne ponáša na song „Som rád, že ťa stretnem len náhodou“ od Tublatanky. Jej názov si požičal Geezer z knihy Roalda Dahla.

Sprievodné vokály v piesni „A Hard Road“ naspievali Tony a Geezer. Bolo to po prvýkrát a naposledy.

Dagon