Rozhovor: Maťo „Wevo“ Tomáš – kytara, zpěv
Zdar. Keďže BLACK LIGHT patrí medzi mladé a nie príliš známe zoskupenia, poprosím ťa na úvod o krátku históriu vašej bandy. Z akého popudu ste kapelu založili?
Zdravím. U nás to vyzeralo tak, že Matúš (gitara) a Hugo (bývalý basák) hrali spolu s jedným známym ktorý bol pri vokáloch a za bicími sa „striedali“ Patres (bývalý bubeník) a Marek (súčasný bubeník). Nastali isté nezhody, známy odišiel od mikrofónu aj z kapely a Matúš a Hugo chceli začať niečo nové. Ja som mal v tom čase podaný inzerát s tým, že zháňam kapelu. A tak ma naverbovali a vynikol BLACK LIGHT.
Prejdime teraz k vašej tvorbe. Vašim prvým zápisom bolo štvorskladbové EP „Black Light“. Ako dnes na toto dielo nahliadate? Bola táto nahrávka šírená iba digitálne, alebo vyšla v obmedzenom náklade aj vo forme fyzického nosiča?
Dnes to EP vidíme najmä ako cenné skúsenosti ktoré sme sa pokúšali premeniť pri nahrávaní debutu. Má mnoho chýb. Možno viac ako je zdravé. Ale my sme sa nesmierne bavili, keď sme ho dávali dokopy a veľmi veľa sme sa naučili o tom, ako nahrávací proces naozaj vyzerá. Nechali sme ho len v digitálnej forme a nájsť sa dá na našom youtube kanáli alebo na našom bandzone.
Debutové dielo „Name Of The One“ vyšlo pod hlavičkou Support Underground. Ako prišlo k vašej spolupráci? Dohodli ste sa a Koníkom na základe spomínaného materiálu z debutového EP, alebo boli rozhodujúce až nové skladby? Ako ste spokojní s doterajšou prácou labelu?
O Support Underground a Koníkovi sme sa dozvedeli cez našich kamarátov z ACID FORCE, ktorí nám spoluprácu jednoznačne odporúčali. V čase keď som Koníkovi písal, či by nás nevzal k sebe do stajne, sme mali album už plne dokončený aj s masteringom a teda sme pracovali len s vtedy novou tvorbou, ktorú sme mu poslali na „ochutnávku“. Koníkovou prácou sme ohúrení. Robí pre nás kapely niečo úžasné a na celom SU sme nenašli jedinú vec, na ktorú by sme sa mohli sťažovať. Práve naopak, nevieme si Koníkovu drinu vynachváliť. Pre nás osobne už spravil oveľa viac ako by sme si zaslúžili. Preto som aj predal štafetu, ktorú sme dostali od Acidu, a najnovšiemu prírastku do Koníkovej stajne, mojim kamarátom z DISCONSOLATE, som Support Underground vrelo odporučil keď sa ma pýtali, či sa to oplatí.
Čo sa týka grafickej úpravy „Name Of The One“, tú hodnotím hlavne vďaka titulnej kresbe ako veľmi vydarenú. Bola táto forma (ručne maľovaný obal) daná už predom, alebo ste spočiatku uvažovali o inom prevedení? A prečo je vo vnútri obalu prítomná fotografia detskej bábiky?
Vďaka patrí Matúšovmu otcovi, pánu Mlíchovi, ktorý nám taký krásny artwork namaľoval. Dá sa povedať že sme so žiadnou inou formou ani nepracovali. Už EP doprevádzal nádherný artwork, taktiež z dielne pána Mlícha, a aj na album nám namaľoval pár možností z ktorých sme si vyberali. A bolo to naozaj ťažké rozhodovanie, lebo všetky boli naozaj očarujúce. Bábiku Lulu sme našli v našej skúšobni, keď sme do nej prvý krát vkročili a vedeli sme, že to nebude náhoda. Odvtedy nás neopúšťa na žiadnom z našich koncertoch, na pódiu má pri nás vyhradené miesto a dohliada na všetky skúšky. Pripadalo nám to len ako správne, že si na ňu spomenieme aj na albume a našli sme pre ňu, podľa nás, dokonalé miesto.
Podľa informácií v booklete je väčšina songov spoločným dielom. Ako teda vyzerá váš kompozičný proces? Píšete skladby pri spoločnom jamovaní v skúšobni, alebo je to skôr individuálna činnosť a výsledky sa následne spájajú do zmysluplného celku?
Všetko, čo sme doteraz zložili začalo ako samostatná tvorba doma. Matúš napísal riffy, ja text. Zahralo sa to na skúške, dorábali sa detaily, niektoré veci sa menili. Niekedy prišili Patres, neskôr už Marek, s hotovou predstavou bicích, ktorá sa upravovala, niekedy sa bicie vymýšľali priamo na skúške. Náš pracovný postup je viac-menej celkom dobre vyvážený hybrid medzi samostatnou a spoločnou prácou. A tento model nám nesmierne vyhovuje.
Ďalšou z vecí, ktorú musím ohodnotiť kladne, je výsledný zvuk nahrávky. Išli ste do štúdia s konkrétnou zvukovou predstavou, alebo ste ku konečnej podobe dospeli až na mieste?
Istú predstavu o zvuku sme už mali. K tomu, náš zvukár Juraj Ivan, nám povedal, že mu máme doniesť nejaké albumy, ktoré radi počúvame, nastaviť si na aparátoch vlastný zvuk a on sa to pokúsi skombinovať. Doniesli sme „Reign in Blood“, „Phantom Antichrist“, a tuším aj „Rust in Peace“, nastavili si zvuk na hlavách a kombách a zvyšok je už jeho geniálna práca a drina s ktorou nemôžeme byť nič, len spokojní.
Akým štýlom prebiehalo samotné nahrávanie? Skončilo na doske nakoniec všetko, čo ste nahrali, alebo boli nejaké skladby nakoniec vyradené?
Pred tým, ako sme šli nahrávať sme pár skúšok venovali rozhodovaniu, ktoré z našich zložených skladieb na album pôjdu a ktoré nie, takže na albume je naozaj všetko, čo sa nahralo. Pár skladieb sa vyradilo pred vstupom do štúdia a momentálne sa pracuje na ich prerábaní do podoby v ktorej ich možno budeme chcieť použiť na nasledujúcu dosku, ak budeme mať dosť šťastia a budeme sa môcť do štúdia vrátiť.
Prejdime teraz ku konkrétnym skladbám. Kto prišiel s nápadom využiť na doske zvuk čela („Breeze (18:49)“) a huslí („When?“)? Čo znamená ten číselný údaj 18:49?
Mozog za všetkou doterajšou hudbou BLACK LIGHTu je Matúš. Použitie pre thrash celkom netradičných nástrojov bol tiež jeho nápad a nám sa zapáčil, tak sme ho použili. Výsledok toho, ako sa nám podarilo sláčikové linky do thrashu zakomponovať, už posúďte sami. 18:49 bol čas na hodinkách, keď sme sa pokúšali vymyslieť skladbe názov. Pôvodný nápad bol, že ja zistím na internete, aká doležitá historická udalosť sa odohrala v roku 1849 a podľa nej premenujeme pracovný názov „Breeze“. Keďže ja som ale nekonečne lenivý človek, tak k tomu nikdy nedošlo, z názvu vznikol interný vtip, ktorý už stihol aj prestať byť vtipný a skladba nesie oba pracovné názvy.
Song „Indecisive Face“ trochu vybočuje z rady vďaka svojej o poznanie jednoduchšej štruktúre a slovenskému textu. Prečo tá výnimka?
S návrhom textu po slovensky prišiel Matúš. Spočiatku som veľmi nesúhlasil lebo sa mi nespieva dobre po slovensky. Časom som si na to zvykol a ak by som mal z albumu vybrať 3 songy ktoré sa mi najviac páčia, Face bude rozhodne medzi nimi. Na koncertoch sme to ale vyriešili najviac diplomaticky. Spieva ho Matúš.
Čo BLACK LIGHT a živé vystúpenia? Za akých podmienok ste ochotní odohrať koncert a ako vyzerá váš playlist?
Koncert odohráme, ak nám majiteľ vyhradí hoc aj nejaký kút v jeho klube a ukáže, kde má zásuvky, aby sme si mohli zapnúť aparáty. Playlist je poskladaný z najlepšie naskúšaných skladieb z albumu, „stálic“ Apple a Demons z EP, radi prihadzujeme cover, ktorý meníme cca raz za štvrť rok a podľa nálady hráme aj niečo nové, čo sme dali dokopy už po dokončení albumu.
Pripravili ste na podporu novinky aj nejaké merchandise?
Na koncertoch nás môžu fanúšikovia podporovať okrem kúpenia albumu aj kúpením trička ktoré máme v dvoch prevedeniach. K tomu (ak ich nezabudneme v skúšobni) dostanú odznačik a nálepku s naším logom ako prejav vďaky.
Aké ste na „Name Ot The One“ zatiaľ zaznamenali reakcie a ako ste s materiálom spokojní vy sami s odstupom času?
Reakcie boli po väčšine približne rovnaké a to skôr pozitívne. Našlo sa aj pár výnimiek, ktorým album nesadol ale ako sa vraví sto ľudí sto chutí a my sme úprimne prekvapení zo všetkých tých pozitívnych recenzií ktoré sme nečakali. My sa držíme pravidla že nie je dobré sa nikdy uspokojiť a treba sa snažiť stále zlepšovať sa. Tak to je aj s „Name of The One“ na ktorom každým posluchom nachádzame veci, na ktoré si pri prípadnom nahrávaní ďalšieho počinu budeme musieť dať pozor. Na druhu stranu, nemôžem ale povedať, že by sme boli úplne nespokojní alebo sklamaní našou prácou. Snažíme sa zachovať si zdravé množstvo sebakritiky.
Máte už predstavu o novom materiáli? Akým smerom by sa mala nová tvorba v porovnaní s „Name Of The One“ uberať?
Niečo sa už samozrejme črtá. Pravdepodobne bude ale skladací proces na prípadný druhý album zdĺhavejší kvôli školským povinnostiam mňa a Kiliho, čo ale môže nakoniec dopadnúť ako dobrá vec, lebo to nebudeme môcť unáhliť. Nedá sa ale ešte hovoriť o konkrétnom smere ktorým sa naša tvorba bude uberať. Na to je príliš skoro a máme na to príliš málo materiálu. Nechceme ale nahrať ten istý album druhý krát, takže sa to rozhodne pokúsime spraviť iné. Snáď aj lepšie a zaujímavejšie, ale to už závisí od toho, ako tvrdo budeme makať.
Vďaka za rozhovor. Niečo na záver…
Ďakujem aj ja za Váš čas a ochotu venované undergroundu. 🙂
Dagon