BATHORY – Blood On Ice (CD-1996, Black Mark Production)

Hoci Quorthon prežíval skrz prvú sólovú dosku „Album“ a následné bathoryovské opusy „Requiem“ a „Octagon“ istý druh hudobnej očisty (citeľná nenútenosť a radosť z hry je z týchto diel jasne cítiť), u drvivej väčšiny fans tieto zápisy do diskografie zúfalo prepadli. A tak hlavný principál, vedomý si rýchleho ústupu z dosiahnutých pozícií otočil štýlovým kormidlom o 180° a nasmeroval novú dosku presne do vôd, ktoré brázdil v časoch „Hammerheart“ a „Twilight Of The Gods“.

I keď pri pojme „nová doska“ sa musíme na chvíľu zastaviť. Spomínate si ešte na roky 1987-88? Tie boli v histórií starouhorskej grófky tie najplodnejšie a Quorthon sa vtedy pohrával s myšlienkou nahrať výpravnú dvojalbumovú ságu pojednávajúcu o živote neohrozeného bojovníka Conana. Celý projekt bol vtedy síce odložený k ľadu, aby bolo v priebehu nasledujúcich rokov z čiastočne rozpracovaného diela čerpané v prípade iných dosiek („Blood, Fire, Death“, „Hammerheart“ a „Twilight Of The Gods“), no väčšina materiálu čakala kdesi v prítmí na svoj čas (no v prítmí…. časť pások mal Quorthon schovaných kdesi nad nádržou WC splachovača). Inak o stave rozpracovanosti v akom sa tento materiál nachádzal čosi málo prezradil samotný autor: „Udivuje ma zistenie, že materiál, ktorý tvorí základ tohto albumu bol nielenže rozhádzaný po páskach, kde jedna skladba bola nahraná len s jednou gitarou a jednoduchým rytmom bicích a ďalšia bola dopracovaná aj s basou a vokálmi, ale čo je udivujúcejšie, celý materiál bol nahrávaný medzi inými albumami a niečo bolo dorábané aj počas nahrávania „Hammerheart“. Zmätky a občasné nezhody pri práci na dvoch albumoch v rovnakú dobu spôsobili, že pôvodný materiál „Blood On Ice“ znel ako pekný guláš, ale keď som to po rokoch počúval prekvapilo ma, aké dobré boli niektoré z tých vecí, čo ma iba utvrdilo v tom, že by som mal stráviť trochu času nad tým, aby som to dokončil a jednotilivé časti prepojil.“

No ku konečnej verzii dosky bolo ešte stále veľmi ďaleko. Celé demo bolo totiž nahrávané na starom 14-stopovom zariadení v legendárnom Heavenshore a po prehraní na 24-stopovej mašine sa gitara logicky javila zahulená alebo roztiahnutá cez tri stopy. Skrátka, nič nebolo na svojom mieste a tak prvou otázkou po oddelení jednotlivých nástrojov bolo, čo z toho sa ponechá a čo sa bude musieť nahrať znovu. Ďalším problémom, ako už bolo povedané bol fakt, že väčšina skladieb sa skladala iba z gitarových základov doplnených základným rytmom s občasným prispením basy. Len tri štvrtiny songov malo vokálnu linku, pričom žiadna z nich nemala zbory ani sólové gitary. A tak musel Quorthon znovu naskúšať tie staré riffy aby dohral druhú rytmickú gitaru a doplnil kompletne basové party. Čo sa týka bicích, musela sa oddeliť každá časť súpravy, aby dostala úplne nový zvuk s použitím zvukovej banky a občas niektoré údery upraviť o milisekundy. Niektoré časti boli pridané naživo a zvuk rytmičáku a kopáku o niečo vytiahnutý. Hajtka bola kompletne znovunahraná pomocou počítača a vo finále bola celá nahrávka zrýchlená zhruba o 15 percent. Čo sa týka spevu, ten neobsahovala nahrávka vôbec a tak Quorthon chtiac nechtiac musel pohľadať svoje staré texty, ktoré mierne upravil a mohlo sa nahrávať. (Inak Conanov príbeh z väčšej časti kopíruje legendárny film s Arnoldom Schwarzeneggerom, aby si knižnou predlohou vypomohol iba sem tam). Ako posledné sa dorobili efekty a celok bol svetu bathory8nakoniec predstavený 27. mája 1996, teda sedem mesiacov po vydaní „Octagon“. (Jedna perlička k titulnej kresbe. O tú bol pôvodne požiadaný dlhoročný conanovský ilustrátor Frank Frazetta ale kvôli neúmerným finančným nárokom sa toho nakoniec zhostil dobre známy Christian Wåhlin).

Ak by som mal toto dielo v krátkosti zhodnotiť, prvé čo ma napadá je, že absolútne rovnocenne završuje trimvirát dosiek „Hammerheart“ a „Twilight Of The Gods“ a to nielen silnou prítomnosťou starého, dobre známeho zvuku, ktorý je tak podobný starým dielam BATHORY a ktorý na nahrávke zostal aj napriek snahe priblížiť zvukovo nahrávku aktuálnej dobe. No oproti dvom spomínaným dielam má aj čosi naviac. To, že sa jedná o plnohodnotný koncepčný príbeh spôsobuje, že album je presýtený a doslova dýcha tajomnou a heroickou atmosférou a dávny pohanský Sever z nahrávky vanie svojim mohutným mrazivým dychom. Od úvodného, polo filmového Intra, sa prostredníctvom prvého titulného kusu „Blood On Ice“ razom ocitáme uprostred severskej dediny v momente jej napadnutia cudzími bojovníkmi združenými pod znakom dvojhlavého hada, aby sme sledovali následne príbeh jediného preživšieho. Ten pomaly rastie a počnúc akustickou skladbou „Man Of Iron“ nezadržateľne naberá na sile, aby stretol tajomného jednookého učiteľa (Odin) „One Eyed Old Man“, ktorý ho postupne zasväcuje do tajov prírody a poznania minulosti vlastného rodu. Pomocou neho získava chlapec dávny meč „The Sword“ a legendárneho osemnohého žrebca (Sleipnir) „The Stallion“, aby následne stretol starú lesnú ženu, s pomocou ktorej sa stane nezraniteľný. Tu doska neuveriteľným spôsobom graduje v troch po sebe nasledujúcich hymnických kusoch „The Woodwoman“, „The Lake“ (do dokonalosti dotiahnutá skladba s dotykom geniality) a „Gods Of Thunder Of Wind And Of Rain“. Nasleduje krátke akustické intermezzo „The Ravens“, ktoré prekvapí hĺbkou Quorthonovho čistého precíteného hrdla, aby nasledovalo záverečné, takmer desaťminútové vyvrcholenie „The Revenge Of The Blood On Ice“. A kto nakoniec v tomto poslednom súboji zvíťazí? To už nechá BATHORY na vašej predstavivosti.

Doska „Blood On Ice“ napriek tomu, že nepredstavovala tak úplne nový materiál zožala vskutku obdivné reakcie a razom vrátila BATHORY na výslnie dosiahnuté doskami „Hammerheart“ a „Twilight Of The Gods“. A tak si Quorthon mohol vziať oddychový čas v podobe druhej sólovky nazvanej „Purity Of Essence“.

Dagon

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *