Len čo Quorthon so svojou starouhorskou krvavou grófkou BATHORY dosadol s predchádzajúcim albumom „Under The Sign Of The Black Mark“ definitívne na čierny kovový trón (a z ktorého podľa môjho názoru doteraz nebol nikým zosadený), už sa začal obzerať po nových nedobytých a nezmapovaných hudobných teritóriách. A tak sa rozhodol pre pravú a nekompromisnú severskú výpravu plnú nemilosrdného drancovania. Dôkazom tohto víťazného ťaženia bude už naveky opus, ktorý uzrel Temnotu sveta 8. októbra 1988. A nič už nebolo také, ako predtým.

„Blood, Fire, Death“. Lepšie už tento mrazivý manifest dokonalého triumfu čiernej smrti Quorthon ani nemohol pomenovať. Z dobre známeho štúdia Heavenshore totiž vyšlo niečo, čo svojou zbesilosťou, krutosťou a nemilosrdnosťou nemá dodnes konkurenciu a čo márne čaká na svoje pokorenie. Tá energia, ktorá je zakonzervovaná v necelej trištvrte hodine je doslova hmatateľná a v každej jednej sekunde hrozí nekonečnou a neodvratnou explóziou. No zo začiatku malo byť všetko inak. Poďme sa teda pozrieť o rok späť do času, kedy bol dokončený predchodca „Under The Sign Of The Black Mark“.

Obdobie rokov 1987-88 je totiž v histórií BATHORY jednoznačne tým najhektickejším. Quorthon v tejto dobe totiž trpel neuveriteľným tvorivým pretlakom a novinka mala byť toho sprvu rukolapným dôkazom. Pôvodne bola totiž koncipovaná ako dvojalbum s názvom „Blood On Ice“ a mala v sebe zahŕňať ako nekompromisné black metalové kusy, tak aj hrdinské pohanské chorály a to všetko ovenčené severskou ságou vychádzajúcou z príbehov neohrozeného bojovníka Conana. No nahrávanie a následné vydanie dosky sa javilo ako veľmi drahé (treba si uvedomiť, že BATHORY bola v tomto období undergroundová kapela z najhlbšieho podzemia – a túto pozíciu prakticky neopustila do svojho konca), a tak bolo vybraných osem songov a novinka dostala nakoniec dobre známy titul „Blood, Fire, Death“. Mimochodom, na nasledovníkovi „Hammerheart“ skončili z chystanej ságy ďalšie dve skladby a na opuse „Twilight Of The Gods“ jedna. A zvyšok vyšiel na dobre známom albume v roku 1996. Ale nepredbiehajme. To však ešte nebolo všetko. Quorthon so svojim spoluhráčom, ktorým bol pravdepodobne iba bubeník Paul Pålle Lundburg (dobre známi Vvornth a Kothaar ktorí sa dokonca objavili na spoločnej fotografii dosky boli so všetkou pravdepodobnosťou Quorthonovi priatelia a ich úloha sa scvrkla iba na spomínané foto) sem vložiť foto okrem novinky pripravovali súbežne black speedový materiál pod názvom „Requiem“ (pozor, nejednalo sa o rovnaký materiál, ktorý vyšiel v roku 1994) a z ktorého zostali žiaľ iba fragmenty v podobe intra „Rider At The Gate Of Dawn“ a skladieb „Crawl To Your Cross“ a „Burnin´ Leather“ na výročných výberoch „Jubileum“.

Dôkazom toho, že novinka sa nebude pozerať iba black metalovým smerom bol už titulný cover dosky. BATHORY sa po prvýkrát odpútali od typických metalových tém a obal sa honosil maľbou nórskeho umelca Petra Nicolaia Arba  „Åsgårdsreien“, vyjadrujúcou dokonale jeho hudobnú náplň. Už intro „Odens Ride Over Nordland“ sa líšilo od svojich primitívnych, no desivo tajomných predchodcov a úvod prvého songu „A Fine Day To Die“ sa tiež niesol v nezvyčajne lyrickej tónine. No to všetko bol iba začiatok, po ktorom nasledovala naozaj nespútaná a nepokorená spanilá jazda. „Blood, Fire, Death“ prináša na jednej strane rozvíjanie vlastnej desivej minulosti „The Golden Walls Of Heaven“, „Pace ´til Death“, „Holocaust“ či „Dies Irae“, no na povrch sa zároveň derú znateľné zárodky niečoho nového, čo si nájde v budúcnosti nespočítateľné hordy pohanských nasledovníkov. Mám na mysli kusy „A Fine Day To Die“, „For All Those Who Died“ a hlavne titulnú, takmer jedenásť minút trvajúcu vikingskú jazdu mrazivým severom. A rovnako lyrika novinky sa začína miestami vymaňovať zo satanských klišé, aby napríklad v kuse „For All Those Who Died“ zažiarila báseň Eriky Jongovej publikovanej v jej knihe „Witches“, či v titulnej „Blood, Fire, Death“ povstal obraz nie príliš vzdialený svetu MANOWAR. A k textom sa viaže ešte jedna perlička. Ak si totiž prečítate začiatočné písmená každého riadku songu „The Golden Walls Of Heaven“ dostanete slovo „Satan“ a ak to isté urobíte v tracku „Dies Irae“, čaká na vás veta „Christ The Bastard Son Of Heaven“.

A tak „Blood, Fire, Death“ dokončilo definitívne prvú etapu vývoja BATHORY, aby bolo zároveň pozvoľným prerodom v pravoverný a štýlotvorný čisto pohanský monolit, ktorý naplno zažiaril o dva roky neskôr pod titulom „Hammerheart“.

Dagon