Instrumentální metal není o slovech, ale o emocích, atmosféře a detailech. A právě na těch si už tři dekády zakládá slovenská formace ABSTRACT, která se loni dožila úctyhodných 30 let existence. Kapela, jež si vždy šla vlastní cestou mimo hlavní proud, se v roce 2025 připomněla tím nejlepším možným způsobem – po dlouhých jedenácti letech vydala nové album s názvem „Monogram“.
Nová deska nepůsobí jako nostalgický návrat, ale jako sebevědomé a vyzrálé dílo, které potvrzuje, že ABSTRACT mají stále co říct – i beze slov. O vzniku alba, jeho koncepci, proměnách kapely i o osobních motivech, které stojí v pozadí současné tvorby, jsem hovořil s letitým lídrem skupiny Peterem Lengsfeldem, jenž byl i tentokrát hlavním hlasem, který dal instrumentální hudbě ABSTRACT jasný směr.
Ahoj Péťo, poslední rozhovor jsem s tebou uskutečnil v roce 2021. Už tehdy jsi hovořil o novém albu. Na začátek se ale zeptám: co se u tebe za ty čtyři roky událo? A co všechno se muselo v rodině ABSTRACT stát, aby se povedlo desku „Monogram“ dokončit?
Ahoj Aleši, zdravím ťa, kamarát. Čo sa týka mňa osobne, tak za tie štyri roky sa udialo naozaj veľa vecí. Môj súkromný život sa dosť rapídne zmenil, pretože som sa v roku 2022 zoznámil so svojou terajšou priateľkou, s ktorou sme sa vo februári 2025 zasnúbili, a v septembri minulého roka sa nám narodila dcéra Dominika. Čiže pre mňa osobne obrovská životná zmena, za ktorú som veľmi vďačný. Vieš si, Aleši, predstaviť lepšiu správu, ako keď ti tvoja priateľka (snúbenica) 1. 1. oznámi, že budete traja? Asi nič lepšie neexistuje.
Čo sa týka kapely, tak v roku 2023 odišiel z ABSTRACT sólový gitarista Matej Húšťava, ktorý s nami hral osem rokov. Našťastie sme za neho pomerne rýchlo našli náhradu. Nový gitarista Miro Valocký nám výrazným spôsobom pomohol aj s dokončením nového albumu, najmä svojimi gitarovými sólami. Samozrejme, hľadali sme aj vydavateľstvo, keďže sme nemali podpísanú zmluvu so žiadnym. Nakoniec sme sa dohodli s naším predchádzajúcim vydavateľstvom Pařát Production. Vydanie albumu sme zámerne naplánovali na naše 30. výročie, aby to malo aj symbolickú hodnotu. To by bolo tak v skratke všetko.
Novinka vyšla přesně jedenáct let po předchozím CD „Lightheory“. Vedly k novému albu obdobné cesty jako u předchůdce, nebo jste tentokrát zvolili úplně jiný scénář? V čem myslíš, že se obě alba od sebe nejvíce odlišují?
Nový album „Monogram“ vznikal trochu odlišným spôsobom ako „Lightheory“. Pri „Lightheory“ sme sa pomerne často stretávali v skúšobni a skladby vznikali priamo tam. Pri albume „Monogram“ to už bolo iné. Väčšinu vecí sme skladali doma v počítači, keďže nám to dnešné moderné technológie umožňujú. Obrovský kus práce na novom albume odviedol najmä náš basgitarista Julo, ktorý sa kompletne ujal predprodukcie vo svojom domácom štúdiu.
Snažili sme sa aspoň raz za mesiac stretnúť v skúšobni, ale keďže sme všetci pracovne dosť vyťažení a zároveň polovica kapely býva v iných mestách než v Banskej Bystrici, tvorba nových skladieb prebiehala hlavne týmto spôsobom. Najväčší rozdiel medzi týmito dvomi albumami vidím v tom, že „Monogram“ je náš prvý koncepčný album. Na predchádzajúcich nahrávkach sme niečo také nemali. Nový album má teda podľa mňa pridanú umeleckejšiu hodnotu.
„Monogram“ má velice zajímavý koncept. Jak tě onen nápad spojený s magickým domem vlastně napadl? Byla nejdříve hudba a pak do ní naskočil námět, nebo právě koncept byl tím prvním důležitým bodem, o který jste se mohli následně opřít?
Aleši, ako si už spomenul v otázke, najskôr vznikla hudba. Keďže niektoré skladby vznikali dlhší čas, mali sme dostatok priestoru hrať sa s nimi a vytvárať rôzne aranžmány. Až neskôr, keď vznikali názvy skladieb a piesne začali naberať konečné kontúry, mi napadlo pridať k tomu príbeh, ktorý by celý album ešte viac umelecky pozdvihol.
Keď bol album z hľadiska predprodukcie už takmer hotový a skladby boli zoradené v poradí, v akom mali ísť za sebou, všetko mi to zrazu začalo do seba zapadať. Celý príbeh sa teda zrodil až na konci. Jednoducho som si doma sadol, púšťal si piesne a moja fantázia začala pracovať. Dúfam, že sa mi podarilo napísať zaujímavý príbeh a že sa ľuďom bude páčiť. Zároveň však nie je podmienkou, aby sa ho poslucháči striktne držali – pri počúvaní nášho albumu si pokojne môžu vytvoriť vlastný príbeh, ktorý im bude vyhovovať viac.
Možná právě díky konceptu je „Monogram“ v podstatě multižánrové album. Čím si toto vysvětlit? Je to hlavně tím, že jste šli naproti právě onomu konceptu, který jednoznačně vybízí k tomu, aby bylo album pestré?
Myslím si, že na každom našom albume sa nijako neobmedzujeme hranicami tvorivosti a snažíme sa využívať rôzne hudobné smery, nielen pohybovať sa v metalových vodách. Každý člen kapely počúva inú hudbu a práve tá nás inšpiruje pri skladaní nových vecí. Osobne mám vždy radšej, keď je album hudobne pestrý a zaujímavý, než keby mal byť postavený len na jednej hudobnej rovine. Sme ABSTRACT – môžeme predsa využívať všetky hudobné štýly.
Nahrávali jste album celé najednou, nebo po částech? Nemám ještě k dispozici fyzické CD, takže nyní netuším, jací hosté se nahrávání zúčastnili… Můžeš zmínit jejich přínos?
Album sme nahrávali trochu odlišne ako predchádzajúci „Lightheory“. Ako som už spomínal, náš basgitarista Julo má malé domáce štúdio, kde vznikali prvé demo nahrávky aj celá predprodukcia. Na nahrávanie bicích a doprovodných gitár sme potom išli do RcR štúdia v Liptovskom Mikuláši, kde sme nahrávali aj album „Lightheory“, a opäť sme spolupracovali s tým istým producentom, Jozefom „Cacom“ Matejkom.
Sólové gitary a basgitary sme si pripravili v domácom štúdiu a následne sme všetko poslali do RcR štúdia na mix a mastering. Klavírne party sme síce mali pripravené vopred, ale nakoniec sme ich na odporúčanie producenta nechali nahrať profesionálnemu klaviristovi priamo v štúdiu. Veľká vďaka teda patrí Metodovi Rakárovi, ktorý nám ochotne pomohol s klavírnymi a klávesovými partmi.
Napadá mě, jestli jako posluchač stále preferuješ žánrově snadno zařaditelné nahrávky? Podle toho, co obsahuje „Monogram“, bych skoro řekl, že nikoliv… 🙂
Povedal by som, že je to tak päťdesiat na päťdesiat. Mám rád staré klasické albumy svojich obľúbených kapiel, ktoré sa dajú pomerne jednoducho zaradiť, ako napríklad KREATOR, SlLAYER alebo CANNIBAL CORPSE. Na druhej strane ma však bavia aj kapely, ktoré si nedávajú žiadne hranice a snažia sa miešať rôzne štýly. Momentálne mi napadajú napríklad THY CATAFALQUE z Maďarska, DEVIN TOWNSEND alebo skvelý nórsky Ihsahn.
Každá nová nahrávka je pro kapelu svátkem. Alespoň tak se to říká… Platí to pro tebe a ABSTRACT stále? Je s postupem času pro kapelu stále těžší přicházet s hodnotnějšími skladbami? A je vůbec vaším cílem překonávat sami sebe? Jaké jsou ty největší motivy, které tě nutí dál a dál pokračovat?
Jednoznačne áno, pre mňa je vydanie nového albumu vždy sviatok, pretože je za tým obrovské množstvo hodín práce aj rokov úsilia. Na konci je to také malé víťazstvo. Keď už ten album držíš vo vlastných rukách, je to naozaj skvelý pocit. Každý album je spoločným dielom kamarátov, ktorí sa spolu bavia hudbou a každý do nej prináša svoje nápady. Tie sa potom dávajú dokopy a hľadáme spoločný kompromis, ako jednotlivé skladby dotiahnuť.
Či sa chceme vyslovene prekonávať, ti neviem presne povedať. Určite však vždy chceme vytvoriť čo najlepší album, s ktorým budeme všetci v kapele spokojní. Nikdy som nevnímal vydávanie albumov ako nejaké preteky. V prvom rade to musí byť o dobrej nálade, dobrých nápadoch a chuti spoločne niečo vytvoriť. Úprimne si neviem predstaviť, že by som len tak nečinne sedel doma a netvoril. To je asi tá najväčšia motivácia – vnútorná potreba niečo vytvárať. A ak sa to, čo robíme, páči aj iným ľuďom, tak je to už len čerešnička na torte.
Řekl bych, že jste opět vytvořili hodně zajímavou nahrávku, která, doufejme, hned tak nezapadne. Musím uznat, že důraz kladený na detail, který jste zde předvedli, je vskutku ukázkový. Skoro bych řekl, že hudba ABSTRACT se ještě více stává záležitostí pro fajnšmekry… Zkus toto všechno nějakým způsobem okomentovat.
Ďakujem za pochvalu a som veľmi rád, ak sa ti album páči. Každopádne, kapela ABSTRACT a naša hudba nikdy nebola niečím mainstreamovým. Vždy sme sa snažili mať vlastnú tvár a byť v tom, čo robíme, do veľkej miery originálni. Takže je možné, ako hovoríš, že sa naša hudba postupne stáva záležitosťou pre fajnšmekrov.
Úplne nám to však vyhovuje, pretože fajnšmeker dokáže niekedy lepšie oceniť hudobné dielo ako celok, vrátane jednotlivých detailov. Možno s tým niektorí ľudia nebudú súhlasiť, ale inštrumentálny metal, aký hráme my, vnímam ako umeleckejšiu podobu metalu.
Určitě mě zajímá, jak se u tebe mění zdroje inspirace, alespoň tedy co se týče té posluchačské stránky věci. Máš nějaké nové hudební zajímavosti, které jsi sám pro sebe objevil?
A vieš, že ani veľmi nie? Asi som už, Aleši, stará škola a úplne si vystačím so svojimi obľúbenými kapelami a albumami, z ktorých väčšina má dnes už takmer tridsať rokov. Sem-tam sa síce objaví niečo nové a zaujímavé, ale na YouTube to väčšinou len rýchlo prebehnem.
Nové hudobné veci určite viac sledujú náš basgitarista Julo a sólový gitarista Miro – tí majú v tomto smere celkom slušný prehľad. Ja sa teda k informáciám dostávam hlavne cez nich. Ako som už spomínal, mne úplne stačia staré klasiky. Možno je to chyba, ale ja som takto so svojimi „starinami“ spokojný.
Region Banské Bystrice byl vždy bohatý na zajímavé kapely. Platí to stále? Jak si v konkurenci mladších kapel vedou právě ABSTRACT?
Je pravda, že v deväťdesiatych rokoch tu bola veľmi silná scéna a pôsobilo tu množstvo skvelých mien, ktoré sa zapísali do histórie bystrického undergroundu – napríklad PATHOLOGY STENCH, PYOPOESY, SURGICAL DISSECTION, HECATE, M.S.R., HEMATIT alebo HASIACI PRÍSTROJ. Bohužiaľ, niektoré z týchto kapiel už na scéne nepôsobia a svoju činnosť ukončili, iné len tak „hibernujú“ a sem-tam odohrajú nejaký koncert.
Mám pocit, že už len my a HASIACI PRÍSTROJ sme zostali ako poslední mohykáni starej gardy a ťaháme to spolu aj v súčasnosti. Bystrická scéna sa medzičasom dosť preriedila a nových kapiel tu nevzniká až tak veľa. Každopádne, aj medzi mladšími formáciami sa nájdu zaujímavé mená – za zmienku stoja napríklad blackmetalový SOLIPSISM, deathovejšie GÁGOR a BRAINLESS alebo melodickejší UNDER MY ISSUE. Myslím si, že v konkurencii mladších kapiel sme skôr vnímaní ako legendárna bystrická formácia, keďže sme na scéne už tridsať rokov a máme za sebou naozaj veľa.
Opravdu mě zajímá, jak na hudbu ABSTRACT nahlíží zahraniční posluchači? Máš nějaké ohlasy od posluchačů, kteří vás objevili teprve nedávno a zajímají se třeba i o starší nahrávky? Přece jen, vaše hudba může být pro leckoho zajímavá, a to nejen tím, že je čistě instrumentální…
Aby som bol úprimný, momentálne nemám zo zahraničia takmer žiadne ohlasy. A ak nejaké sú, tak ich je naozaj minimum, takže ti k tomu neviem povedať nič konkrétnejšie.
Dnes existuje spousta možností, kterak nahrávku dostat k lidem. Mohl bys popsat, kde všude je nahrávka k dispozici? Plánujete vydat „Monogram“ i na vinylu?
Album je k dispozícii samozrejme aj na fyzickom nosiči a zároveň na takmer všetkých streamovacích platformách, ako sú YouTube, Spotify, Apple Music či Bandcamp. Každý, kto si nás chce nájsť v online priestore, môže navštíviť našu oficiálnu webstránku http://abstractband.eu/, kde sú uvedené všetky potrebné odkazy.
Čo sa týka vydania nového albumu na vinyle, to sa nám zatiaľ, žiaľ, nepodarilo. Osobne by som bol veľmi rád, keby sa našiel vydavateľ, ktorý by do toho išiel, ale momentálne to nevidím príliš ružovo.
Jak moc důležité jsou pro stávající sestavu ABSTRACT koncertní aktivity? Je ve vašich možnostech třeba i ucelená koncertní šňůra? Kde by sis ještě rád zahrál?
Koncertovanie je pre nás určite dôležité, o tom niet pochýb, aj keď v poslednom období bolo koncertov menej. Je to dané tým, že popri kapele máme aj svoje súkromné životy. Niektorí členovia kapely napríklad podnikajú, venujú sa vlastným firmám alebo hrajú aj v iných kapelách, a tým pádom je času na častejšie koncertovanie menej.
Ucelená koncertná šnúra teda momentálne neprichádza do úvahy. Ako som už spomínal, minulý rok sa mi narodila dcéra a veľa času chcem venovať najmä jej a svojej rodine. Napriek tomu by som si veľmi rád zahral napríklad v Ázii – to ma dosť láka, hoci si uvedomujem, že dostať sa tam je veľmi náročné a vyžadovalo by si to silnú koncertnú agentúru. Každopádne by to bolo úžasné dobrodružstvo.
Vím, že je to předčasné, ale už ti proběhly hlavou myšlenky spojené s případnou další nahrávkou? Máš nějaký plán spojený s pokračováním ABSTRACT?
Je to naozaj veľmi predčasné o tom hovoriť. Nový album „Monogram“ je vonku len pár mesiacov a momentálne sa ho snažíme čo najlepšie spropagovať medzi ľuďmi. Všetky myšlienky sa teda stále točia okolo neho. Možno o pár mesiacov alebo o rok by som ti vedel povedať viac, teraz je to ešte priskoro. Sústreďme sa na „Monogram“.
Moc děkuju za rozhovor. Je neuvěřitelný Váš, a hlavně Tvůj, zápal. No a samozřejmě nemůžu nezmínit, že se ABSTRACT kdysi objevili v úplně prvním čísle tehdejšího tištěného Rumzinu! To se psal rok 1999. 🙂 Měj se krásně!
Aj ja ti veľmi pekne ďakujem za rozhovor, vždy je radosť sa s tebou porozprávať. Viem, že sme spolu robili už niekoľko rozhovorov, ale ten z roku 1999 si už úprimne veľmi nepamätám. Každopádne je neuveriteľné, že to spolu ťaháme už tak dlho. Drž sa, Aleši, Rumzinu prajem veľa spokojných čitateľov a ešte veľa skvelých článkov.
ALL