Keď som sa dozvedel o existencii tohto nového projektu, mal som z toho spočiatku slušne zmiešané a protichodné pocity. Za menom WINDSWEPT sa totiž skrýva trojica R. (gitara, vokál), V. (bicie) a K. (basa). Že vám tieto mená nič nehovoria? Stačí ak namiesto iniciálok prezradím ich plné znenie (Romn Saenko, Vlad a Krechet) a vec je hneď jasná. Áno, je to tak. V tomto prípade sa jedná o kompletnú zostavu vysoko rešpektovaného a ceneného ukrajinského telesa DRUDKH.
Moja spomínaná rozpoltenosť pramenila z dvoch vecí. Tou prvou bola neuveriteľná kadencia s akou Roman vypúšťa do sveta stále nové a nové nahrávky, čo so sebou prináša tú skutočnosť, že najnovšia tvorba v priamej konfrontácií s vlastnou minulosťou miestami celkom slušne stráca dych. A druhou vecou hovoriacou spočiatku proti existencii WINDSWEPT bol fakt, že debut prináša dobre známy ortodoxne nekontaminovaný black metal, čím posúval tento materiál do pozície songov Drudkh vydaných pod iným menom. Ako to teda v skutočnosti je?
Áno, je pravdou, že „The Great Cold Steppe“ vykazuje v porovnaní s tvorbou Romanovej vlajkovej lode nejednu spoločnú paralelu, čomu sa však nemožno čudovať. No našťastie je tu aj zopár argumentov hovoriacich v prospech WINDSWEPT. Prvým a rozhodujúcim faktom, prečo sa debut vydaril podľa môjho názoru až neuveriteľne je tá skutočnosť, že celý materiál bol skomponovaný a nahraný doslova zo pochodu v priebehu troch (!!!) dní. Vďaka tomu z dosky na hony cítiť živelnosť, neučesanosť radosť zo živého hrania – teda veci, s ktorými sa poslucháč v prípade Drudkh nemá možnosť stretnúť až v takejto miere. Ďalšou novinkou je to, že kým doteraz z Romanovej tvorby okrem spomínaných propriet vyžarovala aj nemalá dávka dobre ukrytej melanchólie, či smútku, WINDSWEPT útočí od začiatku do konca úplne inými zbraňami. Lepší názov ako „Veľká chladná step“ si totiž autori ani nemohli zvoliť. Materiál vďaka svojmu zbesilému a takmer vôbec nepoľavujúcemu tempu stavia dokonalý monolit, ktorý je oslavnou ódou na krutú krásu večne zamrznutej a nehostinnej krajiny. Iste, s niečím podobným už v minulosti prišiel Immortal, no tam, kde Nóri útočili nespútanou silou ničivých blizzardov, ponúkajú Ukrajinci monotónny zvuk štipľavého a chladného vetra bičujúceho nehostinné a doširoka sa tiahnuce územie. No aj v tomto zdanlivo nemennom zvuku možno nájsť množstvo utajených odbočiek a rafinovaných fines. Rozhodne stojí za to sústrediť sa napríklad na tretiu položku „The Stars Are Cold and Indifferent, Sow Their Gleaming Ashes“ uháňajúcu dlhé minúty vpred bez toho, aby bola podporovaná vokálnou linkou, či nasledujúci kus „The Great Shepherd Rides His Storms“ v ktorom ukazuje bubeník Vlad, že aj to najrýchlejšie tempo sa dá bez problémov urobiť zaujímavé a záživné. Mimochodom, vokály na mňa pôsobia ako ďalší nástroj, ktorý tvorí v tomto prípade iba akúsi doplnkovú zložku a WINDSWEPT by si v konečnom dôsledku veľmi dobre poradil aj bez nich.
Album „The Great Cold Steppe“ je jasným dôkazom toho, že aj starí skúsení borci dokážu prichystať nejedno prekvapenie. A ukrajinský čierny kov v podaní WINDSWEPT je krásnou ukážkou jeho životaschopnosti a variability. Takto nejako si predstavujem dielo, ku ktorému sa budem s určitosťou vracať ešte mnohokrát.
Dagon
https://windswept.bandcamp.com/