Aký dlhý čas môže uplynúť, kým sa undergroundová kapela dopracuje k plnohodnotnému debutu? Iste, je veľa takých, ktorým táto výsada nie je doprianá nikdy. A na druhej strane spektra stoja súbory debutujúce takmer okamžite a mnohokrát nezaslúžene. No a niekde medzi týmito dvomi pólmi stojí košická štvorica MORDUM, ktorej zavŕšenie cesty od povinných demonahrávok k plnohodnotnému albumu trvala plných dvadsaťšesť rokov.
Začiatky tejto squadry spadajú hlboko do roku 1991, kedy vyprodukovala prvú nahrávku „Psychic Dissection“ nasledovanú v ďalšom roku zápisom „Spiritual Necropsy“. No uznanie im prinieslo až tretie dielo „Systems“, vysoko cenené v dobovej podzemnej literatúre. Potom prišla ešte kolekcia „Destroy Future“ (to sa písal rok 2000) a koniec… No to, čo sa zdalo nadobro pochované, prerazilo si opätovne cestu na povrch pred dvomi rokmi, aby sa v horúcej súčasnosti prihlásilo o svoje stratené práva spomínaným dlho očakávaným plnohodnotným debutom „And What Is The Truth?“ o vydanie ktorého sa postaral agilný a vskutku výborne rozbehnutý Koník so svojim Support Underground labelom. Čo teda toto desať skladbové, necelú trištvrte hodinu trvajúce dielo prináša?
Dopredu musím prezradiť, že technický death metal pomerne tradičného strihu, do kategórie ktorého spadá aj MORDUM nepatrí medzi moje silné a obľúbené hudobné zákutia. Nečakajte preto odo mňa trefné a zasvätené prirovnania k hordám XY, zo studnice ktorých košickí čerpali svoje nápady. No má to aj svoju druhú, pozitívnu stránku. Na album „And What Is The Truth?“ som sa vďaka tomuto nedostatku pozeral očami nie príliš ovplyvneného poslucháča. A to sa snáď tiež ráta.
Ako bolo spomenuté vyššie, MORDUM prostredníctvom svojho debutu prináša desať položkovú prehliadku staro-školského kovu smrti v jeho technickej podobe, zahranej s prehľadom a finesami hodnými matadorov domácej death metalovej scény. To všetko vyšlo na výbornú. A hoci kapela nepúšťa do svojej tvorby prílišné kontaminačné prúdy v podobe avantgradnej moderny krútiacej sa nepredvídateľne všetkými možnými i nemožnými smermi, niečo málo novôt tu predsa len poslucháč odhalí. Mám na mysli hojne využívané intrá a outrá, ktoré skôr slúžia ako premostenie jednotlivých plnohodnotných skladieb, čím mi pripomenuli dávne umenie holandských poslov moru Pestilence v dobách „Testimony Of The Ancients“. No tu celá podoba končí. MORDUM prostredníctvom „And What Is The Truth?“ ponúka plne kompaktné a skutočne homogénne zovreté dielo vyvedené vo veľkej miere v strednom tempe, z ktorého sa znenazdajky púšťa buď do nečakaných rýchlych atakov, alebo naopak, smerom k pomalým zadoomaným pasážam slúžiacim väčšinou ako masívny podklad k haluciogénne pokrúteným nervným gitarovým sólam, ktoré v sebe nezaprú poctivý slayerovský kumšt. No hlavná devíza dosky tkvie podľa môjho názoru v dokonale vyváženej kombinácií všetkých vyššie spomenutých ingrediencií. Práve tu sa prejavili dlhoročné nepopierateľné skúsenosti, vďaka čomu album „And What Is The Truth?“ znie dokonale uveriteľne a tvrdo zároveň. A hoci sila opusu spočíva v jeho kompaktnosti, svojich favoritov som si tu časom predsa len našiel. Ide jednak o titulný song, veľkolepý vo svojej výpravnosti a prepracovanosti a potom skladbu „Ries Of The Drones“, ktorá (hoci to bude pôsobiť na prvý pohľad čudne), skrýva v sebe určitú hitovosť pretavenú do naozaj výbušnej podoby. Viem si veľmi dobre predstaviť, že práve tento track by výborne fungoval v živom prevedení.
Myslím, že v prípade MORDUM sa to neuveriteľne dlhé čakanie vyplatilo a kapela stvorila dielo, ktoré jej zlé meno určite neurobí. A tak do budúcnosti zostáva iba vysloviť želanie, aby nasledovník nenechal na seba príliš dlho čakať.
Dagon