O slovenských MAJSTER KAT je v současné době hodně slyšet. Nedávno vydané album „Memento…“ sklízí pochvalné reakce na všech frontách, kapela čile koncertuje a rozhodně se může spolehnout na rozrůstající se zástup metalových přívrženců. Co si přát víc? Možná nějaké to zabodování u zahraničních posluchačů. Ani s podporou mateřského jazyka to dnes není záležitost úplně beznadějná, což moc dobře ví i můj respondent Tapyr, toho času basák souboru.
Na kontě máte nové CD a mě zajímá, jaká byla vaše očekávání před jeho vydáním? Co jsem zaznamenal, tak reakce jsou na váš výtvor hodně pozitivní, což určitě potěší…
Ahoj bratu. Tak ako vravíš, od marca tohto roku máme vonku nový album s názvom „Memento…“ a tie reakcie, ktoré sa k nám do dnešného dňa dostali, sú zatial všetky pozitívne. Až sa začíname obávať tej chvíle, kedy obdržíme ťažký kritický náklad, na ktorý v momentálnej eufórii nie sme už ani pripravení. 🙂 Čo sa týka nejakých očakávani, tak tie sme nejake prehnané nemali. Hráme už celkom dlhú dobu, takže vieme ako to na scéne chodí a kde sú tie „hranice“ po ktoré sa s naším prístupom môžeme dostať. V prvom rade sme chceli uspokojiť seba, čo je v našej kapele ešte náročnejšia úloha, ako sa zameriavať na poslucháčskú obec, keďže každý z nás má odlišnú predstavu o hudbe, zvuku, a pod. Ale nechcem zas tvrdiť, že nám nezáleží na tom, čo si myslia ostatní. Môžeš sa tváriť, že si nad vecou, ale vždy to človeka aspoň trochu zamrzí, keď niekto tvoj výtvor pouráža a skritizuje. Samozrejme záleži na forme prednesu, či sa jedná o konštruktívnu kritiku, ktorá ti pomôže na vec pozerať aj z iného uhla, alebo sa jednoducho jedná len o silene sprcávanie len tak z princípu.
Jak jste se vlastně dopracovali k vašemu současnému vyznění? V devadesátých letech bylo Slovensko doslova poseto řadou deathmetalových kapel, a tak se naskýtá otázka, zda-li jste i vy sami měli v plánu tyhle kapely nasledovat?
Death metal počúvame skoro všetci, aj ked sa skôr radíme k fanúšikom tej starej školy death metalu, ale myšlienka hrať tento žáner tu nebola nikdy. MAJSTER KAT vznikol na tom najzákladnejšom princípe a bez akéhokoľvek kalkulu: hrať metal. Keď sa pozrieme do absolutného praveku našej kapely, tak v začiatkoch sa to žánrovo pohybovalo skôr v doom metalových vodách, aj keď to bol výsledok prvých pár skúšok, kedy ešte v kapele nebol okrem Slymáka nik zo súčasnej zostavy. Ten thrash z toho vzišiel tak nejak náhodou, kedy v našom okolí bola dosť velka absencia tohto žánru a všetci členovia to počúvali, takže zhoda viacerých týchto faktorov udala kapele takéto smerovanie.
Jak na vaši hudbu reagují mladší posluchači? Zajímá vůbec mladší ročníky hudba, které se věnujete?
Vďaka tomu old-school boomu, ktorý v celom svete za posledné roky pretrvávava, tak bývajú koncerty obohatené o návštevu mladých thrasherov, ktorí tu naozaj dlhé roky chýbali. Vydávame ich aj na našich koncertoch a bavia sa viac ako ukážkovo. Keď ti takíto ľudia dojdu na koncert a máš ich pod pódiom, tak to je radosť hrať. Ja som z toho vážne nadšený a dúfam, že sa za pár rokov po nich nezľahne zem, tak ako to pri tejto našej undergroundovej kultúre, častokrát býva. Na druhej strane, keď sa bavíme o predajnosti albumu, tak na koncerte ti distro navštívia a album zakúpia skôr tie staršie ročníky, ktoré ale už nemajú dosť síl, aby ti zas spravili kotol pod pódiom. 🙂 Vo finále je to dobré tak ako to je. Spravodlivo rozdelené a my môžeme len chváliť ľudí, ktorých na našich akciách stretávame, nech sú v akejkoľvek vekovej kategórii.
Album „Memento…“ bylo obdařeno jedinečným kabátkem. CD uložené ve dřevěném pouzdru, pikantně zpracovaný booklet… Co pro vás všechny vlastně znamená plnohodnotný hudební nosič? Dříve bylo pro spoustu kapel vydání alba určitým milníkem, dnes je tomu tak, že některé skupiny o CD ani nestojí. Co si o tom myslíte?
Pre nás to znamená veľa. Nevieme si predstaviť, že „vydáme“ album len do virtuálnej podoby. Takto máš, aj ako interpret, pocit, že tu po tebe niečo ostane. Raz, keď tu už nebudem, tak moje deti možno chytia to CD a povedia, že to nahral môj otec. Čo by držali v ruke, keby nebolo toho fyzična v muzike? Tablet, USB kľúč, I-phone s našími MP3? Svojím spôsobom treba držať krok s dobou, som za, nech sa kľudne predáva hudba aj takýmto spôsobom, ale ja si to bez toho fyzického nosiča vážne nedokážem predstaviť. Je úžasne, ak má človek na výber z viacerých možností, kdežto naopak to býva smutné, keď nové veci úplne vymažu existenciu tých starých. Takže dúfam, že sa z hudby nestanú iba data na sieti.
Hudba na „Memento…“ mě zaujala také díky slovanské melodice, která je ve vás, řekl bych, zakořeněná, čímž se zcela zřetelně vymykáte americkým či německým thrash bandám. Máte obdobný pocit ze své hudby? Dokázali byste např. definovat přesně to, čím jsou MAJSTER KAT odlišní od spousty jiných formací?
Áno, zdieľam tvoj pocit, myslím, že naša produkcia sa nedá nejak jednohlasne priradiť k nejakej svetovej kapele. Neviem ale presne popísať, že čo nás odlišuje. Spájame melodiku, rýchle thrashové motívy, prelíňame to akustickými vsuvkami, heavy metalovými vyhrávkami, zdvojenými sólami a pod. Využívame postupy takmer každého metalového subžánru a primiešavame ich do thrashového základu, čím vzníka taká originálna konštelácia. To všetko je vo finále podporené atypickým vokálom a textami v rodnej reči. A z toho vznikne taká ta „katovina“. Nič, čo tvoríme, nerobíme prvoplánovo s cieľom zaujať, alebo byť progresívni. Tvoríme hudbu tak ako sa nám páči, tak ako sa zhodneme a tak ako to cítime. Nechceme byť za každú cenu pretechnizovaní a šokujúco originálni, ale nechceme ani nikoho kopírovať a riadiť sa nejakými „pravidlami“ žánru.
Nyní by mě zajímalo, jestli už máte nějakou zpětnou vazbu také ze zahraničí? Pokud jste CD už rozesílali ven, umím si představit, kterak na vaše CD v boxu museli zírat tamní fanoušci…
Paradoxne, zo zahraničia sa nám dostáva možno viac ohlasov ako z našej rodnej hrude. Máme ročný kontrakt s poľským manažérom, ktorý nás propaguje vo svete a hlavne vďaka jeho práci nám píšu záujemcovia o recenzie, internetové rádia, ktoré nás chcú dať do svojho obehu, ale takisto aj ľudia, ktorí si album objednávaju. Samozrejme sa pohybujme v reálnych číslach, aby toto vyjadrenie nepôsobilo nejak hviezdne megalománsky, že ráno, keď otvorím mail, tak tam vidím niekoľko desiatok správ zo zahraničia a všetci sa z nás idú zblázniť :). V priemere sa bavíme o dvoch/troch mailoch za týžďeň, ktoré pridú mimo našich Česko-Slovenských hraníc, ale pre nás je aj to obrovský a nečakaný úspech. Napríklad, momentálne doľaďujeme objednávku niekoľkých kusov CD do Japonska, čo by nás asi nikdy nenapadlo, že budeme riešiť, keďže tu je nám stále pokladaná otázka, že: „prečo to neskúsime v angličtine, že takto si sami zatvárame dvere.“
CD lze sehnat pouze na vaši adrese, anebo jste ho už poskytli do nějakého distra? Tak mě tak napadá, co když se stane, že bude CD úplně rozebráno, ale bude po něm stále poptávka? Je ve vašich možnostech ještě nějaké kousky dodělat?
CD sa dá objednať buď cez náš web (www.majsterkat.sk) alebo cez nášho vydavateľa SUPPORT UNDERGROUND (www.supug.cz) . K tvojej otázke ohľadom vypredania, tak edície v drevenom prevedení sa vyrobilo 333 kusov a ak sa vypredá, tak dorábať sa nebude. V tom je ta limitka. Potom máme v ponuke ešte lacnejší digipackový variant a ten po vypredaní by sa mohol znova dostať do obehu. Dokopy bolo vylisovaných 500 ks. Osobne som trochu skeptik a nemyslím, že by bolo potrebné v dnešnej dobe riešiť nejaký dolis, aj keď tá predajnosť je zatial uspokojivá.
Když jsem poslouchal vaše album, konkrétně skladbu „Spoveď kňaza“, četl jsem na FB komenty slovenských metalových fanoušků, kterak hodnotí zmatky kolem místa pořádání Gothoom festu, za kterým stojí katolická komunita té určité obce. Jaký je váš názor na tyhle události? Měli jste třeba někdy problémy s vašimi texty, případně s metalovou produkcí jako takovou?
Kamaráde, tak k tomuto ti neviem, čo mám povedať. Peter „Doomas“ Beťko má môj najväčši obdiv, že má na to nervy. Takisto som to na FB zachytil a neveriacky krútil hlavou. Je mi jasné, že naša spoločnosť je ešte stále nejaký ten rok pozadu, ale že sa bavíme o storočiach, tak to už nemáš síl sa ani pousmiať na takou ľudskou hlúposťou. Byť retro je asi IN, ale kurva, aby sme žili stále v stredoveku? To nech sa na mňa tá malomeštiacka spoločnosť aj s ich katolíckou cirvkou na čele nehnevá, ale už by asi aj vážne stačilo. Dúfam, že Peťovi sa podarí tentoročný fest dotiahnúť do úspešného konca a po budúce roky bude v tejto aktivite pokračovať, samozrejme za omnoho priaznivejších podmienok a podpory zo strany verejnosti ako je tomu po tieto dni. My sme tieto problémy nikdy nemali. Naše texty sú z prevažnej časti adresované ako kritika cirkvi, ale predsa len sa nejedná o takú extrémnu formu, akú dosahujú napríklad black metalové spolky. Navyše v rámci nejakého showbiznisu sme na úplnej plytčine tohto rybníka, takže tá široká verejnosť nás nemôže ani poznať. Nestrhávame davy, nie sme natoľko dôležití pre farársku obec, aby nás považovali za reálnu hrozbu. Keď tak nad tým teraz premýšľam, tak je to možno aj škoda, keďže pichnuť do tohto osieho hniezda by mi asi nevadilo. 🙂
Pokud si dobře vzpomínám, tak jste před časem spolupracovali s Pavolem Drapákem (ex-METALINDA) při příležitosti vydání jeho třetího sólového alba, které se mimochodem docela vydařilo. Jak s odstupem hodnotíte tuto kooperaci a samozřejmě mě zajímá, jak jste se k ní vlastně dostali?
Tu ťa budem musieť opraviť. My sme Paľom Drapákom nikdy nespolupracovali, akurát náš gitarista (Los) s ním hrával, respektíve podľa mne dostupných informácii, by stále mal v jeho kapele pôsobiť. Akurát, že za posledné roky o sebe nedali moc vedieť. Ten tretí album bol po hudobnej stránke naozaj dobrý, mnoho riffov bolo práve Losových, ktorý je hlavným strojcom muziky aj u nás. Akurát tam dosť utrpel zvuk nahrávky, kedy zvukár nie najštastnejšie vystihol úroveň hlasitosti vokálu voči hudobnému podkladu. Ale páčilo sa mi nové Drapákove smerovanie, dúfam, že to úplne nevyhaslo a ešte dá o sebe vedieť.
Když už ten náš METAL tak rozebíráme, zajímalo by mě, jestli byste mohli vyjmenovat kapely, které měly na váš hudební vkus určitý vliv. Sledujete i v současné době nástupce slavné metalové generace, anebo dáváte spíše přednost „staré škole“?
U každého člena je to asi iné, v zásade ale každý ctí klasiku, či už sa bavíme o klasickom hardrocku, alebo priamo o metale v akejkoľvek jeho odnoži. Treba ale podotknúť, že sa nepovažujeme za zaseknutých dinosaurov, ktorý do svojich uši nalejú len albumy, ktoré vyšli pred rokom 93. Sledujeme nové kapely, veľmi ma baví muziká, ktorá za posledné roky vzniká nie len vo svete, ale aj u nás. Akurát sa priznám, že nie som moc veľkým fanúšikom modernej odnože tvrdej hudby. Mnoho z tých štýlov, mixov a experimentov, ktoré v rock ‘n rolle vznikli ma dokázalo skôr odradiť ako získať. Ale nechcem sa nikoho dotknúť, preto nebudem uvádzať jednotlivé žánre a k ním príslušných interpretov. Netreba zabúdať, 100 ľudí …
V nedávné době jste podnikli sérii koncertů po Česku a Slovensku. Zaregistrovali jste rozdíly mezi jednotlivými štacemi?
Osobne nevidím asi žiadny rozdiel medzi našimi scénami. U vás ale vzdávam hold tomu, že tam máte neporovnateľne viac open air festov ako u nás na Slovensku. Naše koncerty po oboch republikách vyšli vo finále na rovnako, keď porovnám účasť, atmosféru a typy ľudí, ktoré také akcie navštevujú.
Jaké jsou vaše plány do budoucna? Kde vás fanoušci mohou v nejbližší době zahlédnout?
Momentálne už máme vo výrobe vinylove vydanie „Mementa…“ a pripravujeme podklady pre výrobu MC kaziet do US. Verím, že už čoskoro sa nám podarí dokončiť aj práce na klipe a budeme ho môcť zverejniť. Čo sa týka živého hrania, tak v auguste máme dohodnutý jeden open air v Poľsku a na jeseň chystáme takú menšiu slávnosť u nás v Bratislave, kde by sme, aj keď s podstatným oneskorením, „Memento…“ pokrstili.
Moc děkuju za rozhovor, mějte se skvěle, nechť se daří!!!
Ja takisto ďakujem za priestor, za podporu a prajem všetko dobre do budúcna. Nech sa tebe aj R.U.M. zine-u darí k absolútnej spokojnosti.
ALL