Prekliaty album. Nič iné ma v súvislosti s charakteristikou tejto dosky nenapadá a presne s týmto pocitom budem mať album „Silk Spiders Underwater…“ spojený už asi navždy. Pýtate sa prečo? Vysvetlím. Na nový opus Švajčiarov ZATOKREV som sa tešil naozaj viac ako dosť, no prvé zoznámenie prinieslo silné sklamanie v podobe diela vrcholne nezaujímavého a dokonale priemerného. No postupne s pribúdajúcim počtom vzájomných stretnutí sa tento prvotný pocit pripomínajúci pustú púšť bez života menil na obraz dokonale farebnej lúky s nespočetným množstvom chutí a zaujímavých vôní, ktorá sa síce nemôže merať s veľkoleposťou rajských záhrad, ale určite má silu ponúknuť nejedno zaujímavé zákutie. No ako som spomínal v úvode, na doske „Silk Spiders Underwater…“ naozaj musí ležať nejaký temný a prekliaty tieň. Nijako inak si totiž neviem vysvetliť fakt, že kompletne napísaná recenzia bola napokon nešťastnou náhodou premazaná úplne iným, s týmto albumom nesúvisiacim textom. A pritom sa pôvodný exkurz do tajov najnovšieho počinu ZATOKREV zaoberal síce nevšedným, ale o to zaujímavejším pojednaním o povrchnosti a umelosti dnešnej doby vsádzajúcej na instantné prežitky a pôžitky bez chuti a zápachu. No tento článok je nenávratne preč a tak sa venujme tomu podstatnému – opusu „Silk Spiders Underwater…“
Ak ste mali tú česť s kapelou ZATOKREV už v minulosti viete, čo môžete od najnovšieho diela očakávať. Áno, aj v prípade novinky sa opäť jedná o ten dobre známy mix doom/death metalu s nemalou príchuťou sludge, no zároveň mám z dosky „Silk Spiders Underwater…“ pocit, že kapela sa nachádza na križovatke, pričom prehadzuje koľaj smerom k novým neprebádaným teritóriám poskytujúcim nepreberné množstvo nových a nevyskúšaných možností. Ale po poriadku.
Úvod tejto hodinovej tryzny patrí kusu „Runaway Soul“, ktorá na ploche siedmych minút ponúka za nasadenia kompletného arzenálu nástrojov niečo, čo je možné nazvať dokonalou introdukciou do sveta večnej samoty a nezmierneho smútku vyvedeného v tých najčernejších farbách totálneho zmaru a negatívnosti. Edgar Allan Poe by radosťou zaplakal. No táto úvodná apokalypsa je iba portálom do sveta dokonalej nočnej mory. Nasledujúce dva príspevky „Bleeding Island“ a „The Phantom“ operujú s rovnakými postupmi, aby vo výsledku korunovanom freneticky vyšponovaným Frederykovým vokálom sťahovali bezbranného poslucháča do lepkavého a bezodného bahna vlastného zlyhania a neúspechu. No je to práve „The Phantom“, ktorý ponúka klamné a zároveň lákavé svetlo na konci tunelu. A toto svetlo plné falošnej nádeje vtiahne fanúšika do zdanlivo pokojnej oázy tvoriacej pomyselný album v albume stelesnený v jedinečných kusoch „Loom“ (predovšetkým), „Brick In The Sky“ a „Discoloration“. Pri prvotnom pohľade sa síce jedná o stále tú istú formu ťaživého manifestu vlastnej Samoty, no tá je zaobalená do plášťa nečakanej melanchólie, aby tak v konečnom dôsledku nastavila zrkadlo desivým tieňom vlastnej minulosti. No nedá sa povedať, že ZATOKREV sa stoj čo stoj drží tejto najpomalšej formy umeleckého vyjadrenia. Naopak. Švajčiari sa dokážu rozhýbať k naozaj agresívnemu prejavu a keď k tomu príde, je to naozaj podmanivý hukot. Dôkazom je predposledná záležitosť „Swallow The Teeth“ predstavujúca masívnu a zdanlivo monotónnu a nerozdeliteľnú zvukovú hradbu. No viac ako čokoľvek iné pôsobí ako posledný nádych pred absolútnym kolapsom prezentovaným záverečnou dvanásťminútovou tryznou „They Stay In Mirrors“. Niet cesty späť. Depresia prevzala výhradnú moc, aby tak raz a navždy uhasila akékoľvek svetlo predstavujúce Zajtrajšok. A záverečné anjelské chorály v podobe ženského spevu nie sú ničím iným ako posledným rozlúčením pred odchodom do ultimátnej tmy a večnej samoty.
Nedá sa povedať, že by „Silk Spiders Underwater…“ predstavovalo dielo, ktoré prepíše hudobné dejiny. Na to majú použité prostriedky až príliš jasné zdroje pôvodu. No zároveň ZATOKREV ponúka jedinečný a zomknutý monolit plný nezmiernej sily. A stačí tak málo. Oddať sa ponúkaným vibráciám. Chce to iba čas, no výsledok za to rozhodne stojí.
Dagon
https://www.facebook.com/ZATOKREV/?fref=ts