Interview – Libor Višňovský (gitara)

Zdar Libor. Ako v súčasnosti žiješ? Stal sa z teba človek zaradený do bežného života, alebo si v tichosti užívaš tantiémy z dema WIZARD z roku ´92? Vyvíjaš v súčasnosti nejaké hudobné aktivity, alebo si už iba v roli bežného hudobného konzumenta?
Ahoj Juraj, haha tantiémy z dema – trochu srandy na začiatok…. No, v súčasnosti som už iba bežný hudobný konzument, navštevujem skoro všetky pre mňa zaujímavé koncertné vystúpenia a podujatia, ktoré súvisia s hudbou a technikou. Myslím tým aj rôzne výstavy a veľtrhy kde je možnosť vidieť nejaké novinky zo sveta aparatúr. Kedysi som mal aj nahrávacie štúdio, takže táto téma mi je veľmi blízka. Čo sa týka aktívneho hrania tak to si už len sem tam zabrnkám doma na gitare.

Prejdime teraz do začiatku deväťdesiatych rokov, kedy WIZARD vznikol. Kedy presne k tomu prišlo? A kto bol hlavným iniciátorom vzniku kapely?
To boli roky keď som chodil na strednú školu, hral som si doma sám na gitare a veril som, že raz budem mať kapelu. Môj veľmi dobrý kamarát a zároveň aj spolužiak zo základne školy Heňo Neština tiež sníval o tom, že raz bude hrať v nejakej kapele na bicie. Obaja sme poznali bratov Kubicových (Martin a Roman), ktorý si tiež brnkali len tak sami pre seba na gitarách. Ich babka pracovala vtedy v PKO v Nitre, kde mala aj služobný byt a tento byt ako aj priestory PKO využívali Martin s Romanom ako skúšobňu. Ako prvý sa k nim pridal Heňo a potom aj ja. Takže toto bol taký úplný začiatok Wizardu. Mali sme skúšobňu, základ kapely bol a tak sme spolu nacvičovali najskôr prebraté veci a potom začali pribúdať aj vlastné.

Už to malo iba jeden nedostatok a to bolo, že nemal kto spievať. Nikto sa na to necítil. Ja vždy tvrdím, že spevák je najdôležitejšia osobnosť v kapele, pretože kapela môže byť akokoľvek dobrá, ale ak je zlý spev tak kapela upadá a nie je pre nikoho zaujímavá. Aspoň v tom našom hudobnom štýle to tak platí. A tak sme začali zháňať speváka, niekoľkých potencionálnych sme vyskúšali a nakoniec sme si jedného vybrali (Rudo Finta). Hlasovým prejavom nás zaujal najviac a myslím, že aj najviac pasoval do nášho speedmetalového štýlu. S ním sme potom odohrali aj naše prvé koncerty, ale dlho nám to spolu nevydržalo, keďže tam vznikli nejaké názorové rozdiely, bol tam aj problém s pravidelnou dochádzkou na skúšanie a aj spevový prejav bol neustále rovnaký – bez nápadov. Tak sme sa museli rozlúčiť a podarilo sa nám ho nahradiť novým človekom – Marekom Vykoukalom, ktorý dovtedy hral v inej kapele (ABORTION). S Marekom sme si oveľa viac sadli a začala fungovať tá správna hudobná chémia.

Na konte máte jedinú demonahrávku z roku 1992. Ako dlho vznikal materiál na toto dielo?
Presne si to nepamätám, ale myslím, že asi nejaké dva roky.

Z koľkých skladieb ste vyberali materiál, ktorý nakoniec na nahrávke skončil? Boli to všetky skladby, ktoré ste v danú dobu mali k dispozícií, alebo zostali nejaké songy bokom?
Na deme sa nachádza 9 skladieb, v tom čase to boli všetky skladby, ktoré sme mali na komplet vypracované. Mali sme k dispozícii aj nejaké ďalšie, ale tie neboli úplne dokončené napr. chýbali texty, alebo gitarové sóla, alebo tam boli nejaké nedostatky. Takže sme použili len hotový materiál. Myslím, že na demo to bolo dosť materiálu a ostatné skladby sme samozrejme plánovali na ďalšie demo.

Demo vzniklo v Internátnom rozhlasovom štúdiu v Bratislave. Ako ste sa k tejto možnosti dostali a ako prebiehalo samotné nahrávanie? Koľko vám trvala štúdiová práca?
V tom čase nahrávacie štúdiá neexistovali, vlastne existovali, ale to boli veľké profesionálne štúdiá ako Opus a to sme si finančne nemohli dovoliť a ani sme nemali žiadne skúsenosti z nahrávania. K nášmu nahrávaniu sme sa dostali tak, že môj spolužiak (Miloš Bednár) chodil na vysokú školu do Bratislavy a býval na internáte v Slávičom údolí, kde sa nachádzalo internátne štúdio, poznal ľudí, ktorý tam pracovali. On bol tiež veľký hudobný fanúšik a tak sme to nejako spolu naplánovali a šlo sa nahrávať.Celkové nahrávanie aj z mixážou trvalo myslím 3, alebo 4 dni. Demo bolo nahrávané na staré magnetické pásy, myslím že to malo len 4 stopy. Nahrávali sme to tak, že hudba bola nahratá spolu na jeden krát a potom sa do toho zvlášť dohrávali spevy. Bola tam taká jedna zaujímavosť, na tú dobu to bolo asi normálne, že napr. efekt hall (ozvena), ktorý sme použili pri spevoch, sa mohol používať iba v určité hodiny. Pretože to bolo tak prepojené, že tento strunový hall sa fyzicky nachádzal niekde v meste ani neviem presne kde a tento efekt využívalo aj štúdio Opus. Takže Internátne štúdio sa muselo časovo prispôsobovať.

Vyšlo demo v podobe klasického MC nosiča s obalom, ako bolo na tú dobu zvykom, alebo ste demo šírili tak, že ste ho jednoducho nahrávali záujemcom svojpomocne? Koľko kópií dema vtedy vzniklo?
Výsledok nášho snaženia bola MC páska. Bol to vlastne jeden originál s ktorého sme si robili kópie. Demo sa šírilo tak, že sme si pásky navzájom kopírovali. Tieto pásky sme darovali našim známym, alebo sme ich posielali v rámci prihlášok na rôzne hudobné súťaže.

Daná doba, keď ešte neexistoval internet priala živým vystúpeniam tak, ako si to dnešné kapely ani nedokážu predstaviť. Koľko koncertov ste zhruba absolvovali a aká bola ich návštevnosť? Spomínam si hlavne na jeden, ktorý sa odohral na amfiteátri výstaviska Agrokomplex v Nitre, z ktorého vznikol aj obrazový záznam. Ako ste sa na Agrokomplex vlastne prepracovali?
Áno, je to pravda, vtedajšia doba priala živým vystúpeniam. Návštevnosť bola vysoká, hlavne keď hralo v rámci jedného večera viac kapiel. Toto sa už asi nikdy nebude opakovať. Dnes je taká doba, že keď volám niekoho aby išiel so mnou na koncert nejakej aj svetovo známej kapely tak väčšinou nikto nemá čas, alebo sa mu nechce a pod. Voľakedy som si nevedel predstaviť, že príde doba, keď budem môcť ísť na koncert nejakej veľkej slávnej kapely hoci aj v mojom meste. Vtedy sme chodili na koncerty veľkých kapiel aj stovky kilometrov autobusom, alebo vlakom a nebol problém. My sme koncertov odohrali niekoľko, neviem to číslo, ale boli to koncerty len na Slovensku. Čo sa týka koncertu na AX v Nitre, tak tam sa nám naskytla taká možnosť zahrať si – tak sme to samozrejme využili. Na tomto koncerte bolo zaujímavé to, že my sme ho vlastne odohrali v prestávke Petra Lipu. V ten deň tam koncertoval Peter Lipa a jeho vystúpenie bolo rozdelené na dve časti. Medzi nimi bola hodinová prestávka – a to bol náš čas. Obrazový záznam sme nemali nijako dohodnutý, vznikol úplne náhodou, keď sa na nás prišiel pozrieť aj Henrichov (bubeník) strýko, ktorý mal pri sebe kameru. A tak nás natočil.

Niektoré koncerty ste absolvovali s (vtedy ešte) thrasovými GLADIATOR, či DESMOD. Boli ste s týmito bandami v spoločnom kontakte, alebo ste sa stretávali iba na pódiách? Pridaj nejakú príhodu z týchto živých vystúpení.
Vtedy to bolo bežné, že sme robili spoločné koncerty, aj s nimi aj s inými kapelami, prilákalo to viac ľudí a najväčší zážitok pre muzikanta je keď má plné hľadisko. Áno, bývali sme s nimi v kontakte aj mimo hrania, hlavne s Desmoďákmi, keďže oni boli z mesta. Chodievali sme spolu na pivo, alebo na kúpalisko a pod. Taká veselá príhoda čo mi utkvela v pamäti je z jedného koncertu z kulturáku v Lužiankach kde sa nejako stratila kontrola organizácie a stalo sa to, že priamo počas vystúpenia prišiel za naším bubeníkom miestny černejší občan a hovorí mu „Dyk daj zahrať“ a náš bubeník na to „nemóžem, teraz hrám“. A potom ešte jedna vec, niektoré koncerty sme hrali za honorár, niektoré zadarmo, ale nám to nevadilo, hlavne že sme hrali. A k tomuto ma napadá jedna vec. Niektoré kapely boli nespokojné, keď museli hrať zadarmo, alebo za málo peňazí, a presne si pamätám ako Maroš z Gladiatoru povedal, nevadí keď hráme zadarmo – hlavne, že hráme. A myslím, že aj pre toto hrá Gladiator dodnes.

Vznikol po nahratí dema nejaký nový materiál? Bolo pripravovaná, alebo existuje aj nejaká ďalšia nahrávka?
Nový materiál sme samozrejme mali, ale už sa nám ho nikdy nepodarilo nahrať. Jediné čo mám sú možno nejaké nahrávky zo skúšobne.

Späť k demu. Dve posledné skladby Valhalla a Yggdrassil sa zaoberajú severskou mytológiou, čo v tom čase rozhodne nebola tak rozšírená téma ako dnes. Kto s týmito témami prichádzal?
Táto severská mytológia to bol nápad Mareka (spev). Čítal knihy, ktoré sa tomu venovali a on tým bol fascinovaný. Taktiež napísal všetky texty. Nám sa to tiež veľmi pozdávalo. Bolo to jednoducho zaujímavé. A nielen posledné skladby sa zaoberajú severskou mytológiou, ale celé demo od začiatku až do konca nadväzuje na seba a je to jeden veľký príbeh.

Ešte k predchádzajúcej otázke: ako vznikali vaše skladby? Išlo o kolektívnu prácu v skúšobni, alebo prinášali jednotliví členovia už hotové songy? Kto bol v tomto smere najaktívnejší?
Skladby sme skladali kolektívne. Každý z nás mal nejaké nápady, nejaké riffy, ktoré sme postupne poskladali. Ja som sa venoval hlavne gitarám a napr. Marek ten si vymýšľal spevové linky.

Ako a kedy prišlo k zániku kapely? Bolo to rázne a jednomyseľné rozhodnutie, alebo prišlo k zániku WIZARD postupne?
Prišlo k tomu postupne. Najskôr odišiel gitarista (Roman) ani neviem prečo a tak sme hrali už len v štvorici. Potom odišiel basgitarista (Martin), ten sa začal až moc intenzívne venovať podnikaniu. A tak to postupne zaniklo. Ja som potom pokračoval ďalej aj so spevákom, prišli noví ľudia, ale už to nebolo ono a aj hudobné smerovanie kapely sa zmenilo. To už vlastne bola úplne iná kapela….

Réunion kapely je určite vecou nemožnou, ale neuvažovali ste niekedy aspoň o jednorazovej spomienkovej akcii?
Ja by som bol veľmi rád, ak by sa také niečo podarilo, ale mám taký dojem, že to sa už nikdy nestane. Neverím, že by sa znovu dala dokopy tá istá partia ľudí. Je to škoda, že to tak dopadlo ako to dopadlo.

Vďaka za rozhovor. Niečo na záver…
Juraj ďakujem, že si si spomenul, že vôbec nejaký Wizard existoval, pretože odvtedy už ubehlo dosť veľa času. A veľmi ďakujem, že si znovu oživil demo WIZARD v limitovanej edícii. Podľa ohlasov vidím, že veľa ľudí sa tomu potešilo. Prajem aj tebe aj všetkým aby každý robil v živote to čo ho napĺňa a baví!

Dagon