Po osmnácti letech se slovenští WAYD vrátili s novou deskou, která, jak už jsem v nedávné recenzi uvedl, nepůsobí nikterak nostalgicky či fádně. Naopak! Kapela sebevědomě potvrzuje své dlouholeté kvality, s přesností sobě vlastní kombinuje technickou preciznost, krkolomné aranže a temné nálady s přímočařejšími metalovými pasážemi a pestrostí vokálů. O vzniku desky „Reinvent“, vizuální podobě, fyzických formátech i návratu na pódia jsem hovořili s baskytaristou Drahošem, kytaristou Richardem a manažerem Martinem. Album ukazuje, že WAYD se vrací nejen kvůli minulosti, ale hlavně kvůli radosti z tvorby a živého hraní.
Nové album jste vydali po neuvěřitelných osmnácti letech. Zeptám se jednoduše: jaký to byl po letech pocit stát znovu ve studiu a společně nahrávat desku? Je pro vás vydání „Reinvent“ velkým zadostiučiněním? Věřili jste od začátku komponování, že nahrávku skutečně dotáhnete do finiše?
Richard: Pocit byť znovu v nahrávacom štúdiu a spoločne pracovať bol skvelý a nezabudnuteľný zážitok. Zažili sme kopec srandy, ale aj nervozity. Samozrejme, museli sme pristúpiť aj na kompromisy. Myslím si, že pre všetkých to bolo veľké zadosťučinenie. Keďže to nebol náš prvý album, verili sme, že to dotiahneme do pre nás úspešného konca. Veľká vďaka patrí aj nášmu zvukovému majstrovi Martinovi Migašovi.
Když jsem si nahrávku poprvé poslechl, zaradoval jsem se, neboť jsem dostal WAYD podle svých představ. Zároveň je ale zřejmé, že jste se v mnoha ohledech posunuli. Dokázali byste určit, v čem především je nahrávka odlišná od těch předchozích?
Richard: Ideálne by bolo, ak by na túto otázku odpovedali naši fanúšikovia. Z nášho pohľadu je nahrávka odlišná už z podstaty prístupu k písaniu. Prvýkrát sme k tvorbe pristupovali „individuálne“, tzn. že prvé náznaky skladieb alebo prvé motívy priniesli gitaristi. Dokonca to nakoniec vyšlo tak, že je to rozdelené na polovicu. Bolo by zaujímavé tipovanie poslucháčov, ktoré skladby patria do jednej či druhej skupiny.
Samozrejme, v konečnom dôsledku sme pri písaní boli aktívni všetci, ale snažili sme sa zachovať atmosféru a náladu prvých prinesených motívov. V neposlednom rade k odlišnosti prispieva aj hra na bicie, ktorá je v podaní Petra rozdielna oproti Braňovi.
Krkolomné aranže jsou pro WAYD typické, ovšem hodně mě překvapilo, že jste docela nečekaně zařadili i něco málo metalové klasiky – viz ústřední thrashmetalový kvapík ve skladbě „Algorithms of Hate“, případně podobná stylistika v hitovce „Disparity“. Čím si toto vysvětlit? Vrátili jste se, co se týče posluchačských preferencí, ke starším kapelám, řekněme k těm více přímočařejším? Přiznám se, napadli mě např. KREATOR či starší TESTAMENT…
Drahoš: U nás boli vždy zreteľné vplyvy thrash a death metalu a niekedy je počuť jedno alebo druhé viac. Nemyslím si však, že by to bol nejaký zámer. Nápad asi prišiel prirodzene a potom sa rozvinul do skladby. Máme radi staré thrashové klasiky, ale myslím si, že to nebolo priamo o nich.
Vokály u WAYD nebyly nikdy záležitostí jednotvárnou a ani novinka v této věci není žádnou výjimkou. Zkuste nyní definovat, jak zásadní jsou pro tvorbu WAYD rozmanité právě zpěvy…
Drahoš: Máme dva rôzne vokály, kde jeden je hlbší growl a ten druhý je vyššie položený, jedovatejší, dalo by sa povedať. Navzájom sa dobre dopĺňajú a podľa potreby dotvárajú hudbu. Myslím si, že je fajn kvôli pestrosti a celkovej dynamike mať viac druhov spevu. Sem-tam na albumoch Milan použil aj čistý spev, niekedy v harmónii, a tak to máme aj na „Reinvent“ v skladbe „Disparity“. Myslím, že je tam v poriadku a vytvára špecifickú náladu.
Komplet má neobyčejné grafické zpracování, úvodní cover je dokonce bez jakýchkoliv znaků, nemluvě o vašem známém logu. Můžete čtenářům přiblížit, jak jste se k této variantě nakonec propracovali? Co přesně mají rozbouřené vlny moře symbolizovat? Je tam i ona pomyslná návaznost na skladbu „When Less Is More“, kde se o „temných vodách“ zpívá v refrénu (dokonce slovensky)?
Richard: Kompletné grafické spracovanie mal na starosti Juraj Červený. Cesta k výslednej podobe bola zdĺhavá. Veľmi dávno ma na jednom košickom koncerte AMENRY oslovil Juraj s tým, že by mal záujem o spracovanie obalu pre metalovú kapelu. To bol impulz, ktorý sa neodmieta, a keďže sme Jurajovu tvorbu trochu poznali z iných sfér umenia, dohodli sme sa na spolupráci.
V prvej fáze sme mali niekoľko návrhov, ktoré ešte nenapĺňali naše predstavy. Keď sme sa zhodli na abstraktnej podobe coveru, prišiel Juraj s konceptom, ktorý môžete vidieť na aktuálnom albume „Reinvent“. Interpretáciu coveru nechávame na každom individuálne. Ak by som však mal popísať proces vzniku, vyzeralo to asi takto: začalo sa to fotkou Lomnického štítu od Petra Jurča, ktorú Juraj otočil a v spodnej časti umiestnil logo kapely. To malo symbolicky znamenať, že kapela by sa rada vydriapala na pomyselný vrchol, no stále je ešte dole. Následne celý motív preniesol linorytom a vlastnými rukami do finálnej podoby. CD si môže poslucháč otočiť o 90 stupňov a pozerať sa naň s bielou časťou hore. Ďalšie minimalistické výtvarné prvky aj so skrytými odkazmi sú už vo vnútri obalu.
Na nahrávce vystupuje řada hostů. Mohli byste je v krátkosti představit? Bylo časově náročné všechno sladit tak, aby se všichni zúčastnění mohli nahrávání zúčastnit?
Richard: Načasovanie nahrávania častí skladieb, kde účinkovali naši hostia, bolo pomerne náročné, no zároveň to zapadlo do nastavenia v samotnom štúdiu, čo umožnil prístup zvukového majstra Martina Migaša. Ešte pred príchodom do štúdia sme v skúšobni stihli nahrať basové sólo do skladby „Chains of Tradition“, ktoré nám nahral náš dlhoročný priateľ Marchello Monteleone – Sicílčan, ktorý aktuálne žije v rakúskom Grazi, milovník hudby a kvalitných nástrojov.
Skladba „Walpurgas“ začína gitarovým sólom, ktoré nahral Michal Katuščák, v minulosti náš dočasný člen kapely. Trumpetista Tomáš Vojcovič s nami spolupracoval v skladbe Limits of Introspection, kde dotvoril funeral náladu. Saxofón mal na starosti náš dlhoročný spolupracovník Mário „GAPA“ Garbera, ktorý s nami nahrával dychové party už aj na minulých albumoch. Sme radi, že aj napriek jeho vyťaženosti sa nám podarilo všetko skoordinovať do úspešného konca, a to v skladbách „Algorithms of Hate“, „Disparity“ a „Nocturnal Lounge“.
V neposlednom rade sa hostia pričinili aj o rozmanitosť textovej stránky nahrávky. Chris Keech, náš priateľ a textár, ktorého hlas je možné počuť na začiatku skladby „Paved by Slaves“. Štefan Koľšovský prispel textom do skladby „Chains of Tradition“. Nemal by som zabudnúť ani na Milanovho syna Jakuba, ktorý nám nahral klávesové časti, a Kajsiho, ktorý doplnil basové linky.
Album jste si vydali sami. Oslovovali jste nějaké labely? Jak moc důležitý je pro vás právě fyzický formát? Je to pro vás stále svátek, vydat regulérní CD se vším, co k němu patří?
Martin: Vzhľadom na to, že sme dostali podporu od FPÚ (Fond na podporu umenia), ktorá nám pokryla časť nákladov na nahratie a vydanie CD, sme sa kvôli istým komplikáciám a časovej tiesni rozhodli vydavateľa nehľadať, čo však do budúcna nevylučujeme. Mať nový album bez fyzického nosiča si ani nevieme predstaviť. 🙂 Takže samotné CD je pre nás, ako píšeš, skutočným sviatkom a 1. novembra 2025 sme ho aj v Prešove pokrstili.
Plánujete reedice některých vašich starých alb? Tuším, že WAYD nikdy nevyšli na vinylu. Je to pro vás stále svým způsobem výzva?
Martin: Práve minulý rok 2024 vyšli dva naše albumy v reedícii. Konkrétne demo „Shape of Your Mind“, na ktorom je zachytená raná tvorba WAYD z roku 1995, vyšlo s vylepšeným zvukom a novým coverom na CD v malom vydavateľstve Jan Jason Distribution. Vo vlastnom náklade sme zároveň vydali album „Decadance“, a to vo forme double LP s kompletným remasteringom a dokonca aj redesignom. Všetko v limitovanom množstve. Financie na marketing už veľmi neostali, a preto sa to asi k tebe nedostalo. Podľa ohlasov sú však fanúšikovia spokojní a zopár kusov sme dokonca posielali aj do USA, Mexika, Litvy a Švajčiarska. V Čechách je možné vinyl zakúpiť u Magick Disk Musick.
Momentálne sú vo výrobe vinyly „Reinvent“, ktoré vydávame vo vlastnom náklade 150 kusov, a to v dvoch verziách – čiernej a transparent marble. Pre zberateľov zvažujeme aj vydanie audiokaziet v menšom množstve.
Sledujete stále hudební scénu, popřípadě nové kapely? Prozraďte, co vás v poslední době nejvíce zaujalo…
Drahoš: Už toho času nie je toľko, aby to človek stíhal všetko sledovať, ale čo som v poslednom čase zachytil, bol nový CORONER – po tridsiatich rokoch solídny albumový comeback. Inak si púšťam staršie veci z rôznych žánrov a nemusí to byť vyslovene metal.
Martin: Dovolím si spomenúť tri zahraničné zaujímavé albumy vydané tento rok: ANCIENT DEATH – Ego Disssolution, BLINDFOLDED AND LED TO THE WOODS – The Hardest Thing… a OBSCURE SPHINX – Emovere. Samozrejme, je toho ešte oveľa viac. Domácu scénu sa tiež snažím v rámci možností sledovať a v priebehu tohto roka ma naživo zaujali EXORCIZPHOBIA, BESNA, VOJDI, MORDLOCH, OTRAS, DISFIGURED CORPSE, KOMARA, MACOCHA, CONTEMPT, DEMONIC-EYED, FAUST, NAHUM, SCOOP a ďalší. Napokon s Richardom organizujeme Prešovské Jatky, kde sa snažíme pozývať to najlepšie z nášho undergroundu, takže tieto záujmy sú vlastne prirodzene prepojené.
Je úctyhodné, že se sestava WAYD od prvopočátků příliš nezměnila. Je mezi vámi opravdu silné přátelské pouto? Vídali jste se i v době, kdy kapela nebyla zcela funkční?
Drahoš: Poznáme sa vo väčšine prípadov viac ako 30 rokov, prešli sme dlhú cestu a myslím si, že aj po tých všetkých rokoch sa po ľudskej aj muzikantskej stránke dopĺňame. Nie je to vždy jednoduché, ale vždy sme to nejako ustáli a WAYD má stále čo povedať… Jasné, vídali sme sa – niekde pri pifku, hehe.
V devadesátých letech jsem vás vnímal jako kapelu nejen neskutečně talentovanou, ale zároveň docela ambiciózní. Měli jste nějaký sen spojený právě s hraním ve WAYD? Máte v paměti nějaký speciální zážitek, který nikdy nevymažete ze svých hlav?
Drahoš: Tých zážitkov je vcelku dosť, ale myslím si, že naše miniturné v Nemecku (asi pred dvadsiatimi rokmi) si pamätá každý z nás. Cestovanie bolo náročné, stretli sme zaujímavých ľudí, navštívili zaujímavé miesta a celé to bolo veľmi pestré. Hrali sme tam akciu, kde to podľa ľudí v sále nevyzeralo veľmi nádejne, ale asi väčšina publika počúvala našu muziku zvonku, pretože potom skúpili takmer celý merch – na naše veľké prekvapenie. Spomenul by som ešte náš prvý Brutal Assault (rok 2004), na ktorom sme odohrali pomerne dlhý set.
Richard: Súhlasím s Drahošom, že zážitkov máme dostatok, ale rád by som sa podelil o jeden, ktorý mám aj po rokoch stále pred očami. Na koncerte v Liptovskom Mikuláši sme hrali skladbu „Mindstorm“. Je tam pasáž, kde má Milan (sólová gitara a spev) dlhý výkrik. Keď som periférne po tejto časti zbadal, ako Milan ide k zemi, respektíve na kolená, chvíľu som nevedel, čo sa deje. Pozrel som sa na Drahoša a bubeníka Braňa a očným kontaktom sme sa dohodli, že skladbu aj tak dohráme. Milan sa z omdlenia prebral a skladbu s nami dokončil. Pre mňa táto situácia dokonale vykresľuje naše priateľstvo, ale aj obľúbený sarkazmus a čakanie na tie chvíle, keď si môžeš zo svojho spoluhráča spraviť srandu.
Jak často v současné době koncertujete? Plánujete nějakou koncertní šňůru na podporu nové desky?
Drahoš: V apríli by sme mali zahrať v košickom Colosseu spolu s DEPRESY. A potom 23. mája v Prahe v Modrej opici so STELLARIS. Určite ešte pribudnú ďalšie akcie.
Není to sice aktuální, ale stejně se zeptám. 🙂 Máte v plánu znovu skočit do hudebního dění intenzivněji a třeba nachystat další nahrávku v nejbližších letech? Nabudila vás kupříkladu právě nová deska? Myslím, že ohlasy jsou zatím skvělé, alespoň co jsem tedy zaznamenal…
Drahoš: Máme už pár nápadov na nový materiál, ale zatiaľ sa nikam neponáhľame. „Reinvent“ je ešte dosť čerstvý a treba ho bližšie predstaviť fanúšikom. Sme vďační za uznanlivé reakcie, ktoré nám zatiaľ chodia z Českej republiky, a veľmi nás to teší.
Děkuju moc za rozhovor, držím vám samozřejmě palce v dalších aktivitách…
Drahoš: Aj my ďakujeme za podporu a priestor v RUM Zine a pozdravujeme čitateľov a fanúšikov.
ALL