Máte pocit, že autori dlhodobo etablovaní na hudobnej scéne nedokážu pripraviť vskutku nečakané prekvapenia? Myslím, že nepravdivosť tohto tvrdenia už neraz pocítil každý z nás naprieč celé hudobné spektrum. Každý jeden skladateľ z času na čas podľahne volaniu experimentov a neexistuje snáď zoskupenie, ktoré by vo svojej diskografii nemalo nejakého toho Čierneho Petra v podobe preklínaného, či naopak, po nejakom čase nekriticky vyzdvihovaného diela. A s príchodom novej dosky znovu oživeného projektu WAR FOR WAR sa do tejto kategórie počíta aj Lord Morbivod.
V úvode som vravel o nečakaných prekvapeniach, no je pravdou, že v jeho prípade táto štýlová otočka až tak nečakaná nebola. O plánovanom smere novej kolekcie samotný autor dopredu hovoril vcelku otvorene, čo rozhodne nebolo na škodu. Osobne som bol totiž vďaka tomu na novinku zvedavý o poznanie viac, než tomu bolo v prípade Morbivodových diel kedykoľvek v minulosti. Ako malá ochutnávka týchto nových poriadkov určite slúžila skladba „Technologie těžby“ z predchádzajúceho opusu „Věž smrti“, prípadne nejaké tie drobné a nesmelé pokusy pod hlavičkou Umbrtky Páně. No tentoraz mala byť doska elektronickým (pa)zvukom podriadená celá a z tohto pohľadu je o nej možné hovoriť ako o druhom debute v celej autorovej diskografii.
Doska „Illud Tempus“ ponúkajúca na ploche necelých štyridsiatich minút osem zastavení zaujme už svojim titulným coverom na ktorom sú okrem vcelku predvídateľných baníckych propriet viditeľné dve tváre. Prvá patrí Morbivodovi, no poďme sa najprv pozrieť na to, koho spodobuje tá druhá – čo bolo pre mňa to najväčšie prekvapenie spojené so znovuzrodením WAR FOR WAR. Ondřej si totiž k sebe aktuálne prizval druhého plnohodnotného člena, ktorým nie je nikto iný ako bývalá frontwoman těšínskych ADOR DORATH Lenka Machová. Na jednej strane samozrejme oceňujem tento krok, ktorý je v celej Morbivodovej tvorbe ďalšie unikum a uznávam, že sa jedná o speváčku s výrazným a originálnym hlasom, s ktorým navyše dokáže bezchybne pracovať, no v spojení s Vojnou pre Vojnu sa s pribúdajúcimi minútami na myseľ neodvratne vkráda myšlienka, že menej je niekedy viac. Jej spev je totiž doslova všadeprítomný, čím sa postupne stáva v mojich ušiach mierne preexponovaným. Našťastie je tu ešte autorov vokál, ktorý je rôzne modulovaný podľa potrieb hudby samotnej a ktorý celok zmysluplne a hodnotne dopĺňa.
„Existují trasy z uhelných jam
Je možné je zajistit
Existují lidé, co znají váhu slov
A s vůlí neklesnout v prach“
Avšak to, čo ma na novinke od počiatku zaujímalo najviac, bola spomínaná elektronická stránka veci, respektíve spôsob, akým chce Morbivod na toto vskutku neobmedzené zvukové pole vstúpiť. No podobne, ako je tomu v prípade vokálnej stránky, ani v tomto smere nie je „Illud Tempus“ záležitosťou dokonale presvedčivou. Hudobnú zložku možno vcelku poľahky rozdeliť na dve oddelené podmnožiny. Pritom výsledok spomínaného elektronického novotvaru pôsobí vcelku solídnym dojmom a svojmu autorovi rozhodne slúži ku cti. Síce neprináša nič nové či nedajsatan štýlotvorné, ale myslím, že o to Morbivodovi ani nešlo. Na to, že sa v jeho prípade jedná o prvú väčšiu skúsenosť v tomto smere je výsledok dokonca nadpriemerný. Rôzne pokrútené a zohýbané zvuky a vzruchy totiž tvoria nosnú a melodickú časť nahrávky a súčasne prakticky neustále pripomínajú svojho autora. Ondřejov rukopis je jednoducho neprehliadnuteľný. A potom je tu tradičná metalická časť odkázaná aktuálne do role podporného motora šliapajúceho kdesi v podpalubí a ženúceho výsledok neúnavne a bez oddychu vpred. No márna sláva, vo výsledku tieto zložky pracujú na môj vkus až príliš oddelene a ich vzájomná symbióza by s určitosťou nebola na škodu. Skôr naopak.
„Industriální jiskry
Zvoní hudbou příštích let
Nosná lana září
Svitem zajištěných cest“
Možno by sa na základe mojich predošlých viet mohlo zdať, že považujem novú kapitolu WAR FOR WAR za nezdarený pokus nesprávnym smerom. No nič by nebolo vzdialenejšie pravde. Naopak, nahrávka svoje klady určite má. Veď songy ako „Zápary a ohně“, titulná „Illud Tempus“ a predovšetkým skvost „Zajištěná cesta“, možno bez problémov už dnes zaradiť k Morbivodovej klasike. A napriek tomu, že album ako celok radím kdesi do šedého priemeru celej jeho diskografie dúfam, že v prípade Vojny pre Vojnu bude v budúcnosti pokračovať týmto novo nastoleným smerom.
ALL