VÁLI – Forlatt (MC-2004, Prophecy Productions)

Dnešné pojednanie o kapele VÁLI a jej druhom albume „Forlatt“ bude tak trochu výnimočné. No nie však svojim obsahom, ale skupinou samotnou. A popravde, svojim zameraním by podobné zoskupenie na Rumzine (hoci ten v podstate nekladie takmer žiadne obmedzenia, čo sa hudobného žánru týka) ani nemalo mať svoje miesto. Avšak nepripomenutie tohto skutočného skvostu by bolo naozaj poľutovaniahodnou chybou.

O čo teda ide? Čím že je VÁLI tak výnimočným zjavom? Pre vcelku výstižný opis toho, čo dielo „Forlatt“ prináša, stačí jedno jediné meno patriace krajanom ULVER – presnejšie ich druhý zápis do diskografie „Kveldssanger“. A zasväteným bude všetko razom jasné. Áno, VÁLI kráča v rovnakých stopách, ktorú pre nich (okrem iných) vyšliapali severskí Vlci. A v podobnom duchu sa nesie aj druhý opus z ich produkcie „Skogslandskap“. Pre tých, ktorí s vyššie spomenutým telesom zoskupeným okolo charizmatického Garma nemali to šťastie (nájdu sa však vôbec takí?), je tu krátke priblíženie. „Forlatt“ prináša v desiatich položkách čisto akustický inštrumentálny album, ktorého hlavným cieľom je vyčarovať naozaj podmanivú ATMOSFÉRU plnú hrejivého smútku a chladnej nordickej melanchólie. Na celom opuse dominuje teda akustická gitara doplnená občas zvukom rôznych dychových ľudových nástrojov (viac či menej známe píšťaly a píšťalky), alebo sláčikové inštrumenty a v jednom prípade („Lengsel“) zaznie aj ženský vokál predstavujúci však iba ďalšiu z položiek a slúžiacu striktne celku. A v tom vidím hlavný rozdiel v porovnaní so spomínanou doskou neuchopiteľných ULVER. Kým bolo totiž ich dielo „Kveldssanger“ záležitosťou pomerne mnoho vrstvou a vo svojej podstate neuchopiteľnou, predstavuje „Forlatt“ opus oveľa zomknutejší a kompaktnejší. Na desať tu prítomných stôp treba nahliadať skôr ako na jednotlivé kapitoly jedného čarokrásneho príbehu čo však neznamená, že by nedisponovali značnou variabilitou. Občas sa VÁLI predstaví v ráznejšom a skočnejšom šate („Dypt Inne I Skogen“, „Nordlysets Dans“, spomínaná „Lengsel“, alebo krátke stelesnenie dávnych stredovekých nálad „Skumringens Omfavn“). A potom sú tu skladby, ktoré nemožno nazvať inak ako čistou esenciou toho najbôľnejšieho a zároveň ukľudňujúceho smútku pretaveného v suity „Doedens Evige Kall“, „Et Ensomt Minne“, „Taake“ a hlavne dva drahokamy zmáčané slzami tisícročí „Naar Vinden Graater…“ a šesťminútová záležitosť „Sorg“.

Je jasné, že VÁLI sa nikdy nestane záležitosťou masového významu s presahom mnohých žánrov. A je to len a len dobre. Iná ako intímne komorná atmosféra by podobné dielo isto iste zahubila. Ak ale chcete zažiť romantické očarenie pri ktorom pocítite dotyk anjelských perutí, určite je „Forlatt“ tou najlepšou voľbou.

Dagon

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *