Howard Phillips Lovecraft. Snáď neexistuje neuznanejší umelec za svojho života, ktorý je tak glorifikovaný po svojej smrti. Tieň jeho diela je vskutku nekonečný a jeho kontúry siahajú do všetkých umeleckých odvetví. No najsilnejšiu stopu zanechal až z príchodom tvrdokovovej armády nespočítateľných zástupcov Pani Temnoty. A naozaj, ak by ste chceli spočítať všetky metalové hydry, ktoré sa aspoň letmo dotkli jeho odkazu, jednalo by sa o rovnakú sizyfovskú úlohu, ako spočítať všetky zrnká piesku v mori.
„Nie, nezomrelo to, čo večne odpočíva
A dlhý vekov beh aj smrťou Smrti býva“
Keď som sa po prvýkrát stretol s menom UNAUSSPRECHLICHEN KULTEN (jedni z tých, ktorí sa rozhodli Lovecraftov odkaz nasledovať vskutku čo najvernejšie), som ani neviem prečo predpokladal, že sa bude jednať o ďalšie z radu nemeckých priemerných black metalových zoskupení. No ani jedno z toho nie je samozrejme pravda. Táto chilská štvorica sa totiž od prvého albumu (novinka „Baphomet Pan Shub-Niggurath“ je už tretím dlhohrajúcim v poradí) hrdo hlási k odkazu tých najväčších velikánov na brutal death metalovom poli. A tak sa poďme trochu bližšie pozrieť na túto tretiu kapitolu z dávnovekej kroniky Starobylých.
Ako som spomínal vyššie, UNAUSSPRECHLICHEN KULTEN na svojom najnovšom diele prinášajú necelý polhodinový monolit vystavaný na solídnych základoch smrteľného kovu, no toto na prvý pohľad nelichotivé konštatovanie priemernej nepôvodnosti našťastie nezodpovedá pravde. „Baphomet Pan Shub-Niggurath“ síce neprináša bohvieako originálny materiál, ale doska má na druhú stranu dostatočne silný potenciál s vlastnou tvárou a sympaticky temnou a obskúrnou atmosférou.
Opus začína položkou nazvanou „Prologue“, no v rozpore so svojim názvom sa nejedná o žiadne atmosférické intro (to zaberie len prvú minútu songu),ale o prvý plnohodnotný úder smrteľným palcátom, ktorý má napriek svojej krátkej stopáži pevný a premyslený rád. UNAUSSPRECHLICHEN KULTEN sa neženú za každú cenu do zbesilých a rýchlych temp a tak napriek tomu, že „Baphomet Pan Shub-Niggurath“ neprináša veľa nosných melódií, o ktoré by sa dalo oprieť, množstvo pasáží v strednej rýchlosti podporených naozaj masívnymi riffmi robia z dosky vskutku záživné dielo. A album postupne odhalí ešte jednu zaujímavú stránku. Kým úvodné kusy, ako „Prologue“ a „The Hooded Baphomet Bleated“, spoločne so záverečnou „Epilogie“ nesú v sebe neprepočuteľné vplyvy starej severskej školy, zvyšok dosky (hlavne záležitosti ako „Yogge-Sothothe“ či „Ceremony Of Belial“) sa hrdo hlásia k predsa len brutálnejšej americkej odnoži smrteľného kovu. Celý tento deväť skladbový slizký a temný monolit sa ženie nezadržateľne vpred naozaj vzácne vyrovnaným spôsobom, pričom sa jeho vrchol nachádza presne uprostred v podobe songu „Kadath in the Cold Waste“, ktorý ma z celého tohto ťaženia baví najviac. A keď sa občas na povrch prederie chaotické gitarové sólo, akoby vystrihnuté z dielne Slayer, je celkový úspech dokonaný.
„Eh-ahhh-ah! e´yahhh, Babylonish abominations
¡Iä! ¡Iä! Dagon, ¡Cthulhu fhtagn!“
Hoci nepatrím k prílišným vyznávačom death metalovej hudobnej odnože, kúzlu nejednej smrteľnej squadry som prepadol, pripútaný k jej odkazu naozaj silným kúzlom. A UNAUSSPRECHLICHEN KULTEN (nielen) prostredníctvom najnovšieho albumového zápisu „Baphomet Pan Shub-Niggurath“ k týmto vzácnym hordám zaslúžene patrí tiež.
Dagon
https://www.facebook.com/pages/Unaussprechlichen-Kulten/609345889079874?ref=ts&fref=ts