„Vyšiel nový SUMMONING“. Presne takto by mohla znieť recenzia, ktorá by bola dokonale výstižná a obsiahla by všetko potrebné, čo fanúšik potrebuje o novej nahrávke vedieť. Je totiž dobre známym faktom, že všetok citeľný vývoj tejto rakúskej dvojice skončil vo chvíli, keď sa kapela transformovala z pomerne tuctového black metalu prezentovaného na debute „Lugburz“ na dobre známy kolos kráčajúci vpred za majestátneho pochodu vojnových bubnov a píšťal, ktorý sa predstavil na dodnes neprekonanej dvojke „Minas Morgul“. A odvtedy, hoci istý posun v tvorbe Protectora a Sileniusa badateľný samozrejme je, ide skôr o drobné kozmetické úpravy smerom k stále bombastickejšej atmosfére, ktorá si nezriedka nezadá s výpravnými filmovými sondtrackmi, ktoré vás dokážu bez problémov preniesť do ďalekých a snových fantázií bájnej Stredozeme. A presne tak je to aj s najnovším, v poradí už ôsmym dielom „With Doom We Come“. Alebo nie je?
Najprv zopár faktov. Ak by som mal nadviazať na predchádzajúce riadky musím povedať, že SUMMONING som žral v období ich triumvirátu „Minas Morgul“, „Dol Guldur“ (aj s dodatkom „Nightshade Forests“, ktorý obsahoval štvoricu skladieb z kapacitných dôvodov vynechaných z druhého spomínaného opusu) a samozrejme „Stronghold“. Mal som rád aj nasledovníkov „Let Mortal Heroes Sing Your Fame“, „Oath Bound“ a „Old Mornings Dawn“, hoci tieto dosky (a špeciálne posledné dve z nich), mi splynuli do nepríjemnej zmesi čohosi až nepríjemne syntetického, bez výraznejšej chuti a zápachu a jediné, na čo si dnes spomínam, je titulný mega opus z posledného menovaného záseku. A trvalo dlhých päť rokov, kým nás SUMMONING oblažil novým, čerstvým dielom. Aké teda je?
To, s kým máme dočinenia zistíme okamžite po rozohraní prvých tónov úvodného intra „Tar-Calion“ (i keď slovo „intro“ pre kompozíciu dlhú viac než sedem minút nie je možno najšťastnejším označením), ktoré prinesie tie dobre známe postupy a fígle, ktorými nás táto mordorská dvojica častovala už mnohokrát v minulosti. A predsa je tu niečo nové a svieže, čo sa s pribúdajúcimi minútami hracej doby pomaly, no nezadržateľne derie na povrch. Kým totiž v minulosti SUMMONING svoje árie zaobaľoval do zámerne čo najveľkolepejšieho zvuku až do bodu, kedy sa viac ako o black metale dalo hovoriť o akomsi svojskom ambiente, „With Doom We Come“ vsádza na prekvapivo čisté a v porovnaní s vecami minulými o poznanie komornejšie prevedenie. A to je presne tá vec, ktoré robí z aktuálneho opusu niečo, z čoho som nadšený takmer do tej miery, ako tomu bývalo o dve dekády späť. No nielen to. Táto zámerná čistota prevedenia razom odhaľuje aj nové, predtým nie príliš zjavné tromfy. Ak sa totiž započúvate do spevných liniek nových skladieb, ktoré si tentoraz obaja páni rozdelili vskutku bratsky (Silenius skladby 2, 4, 7, Protector 3, 6, 8), odhalíte nejednu prekvapivú skutočnosť. Mám na mysli jednak fakt, že kým Silenius zostáva verný viac-menej tradičnému čiernokovovému výrazivu, Protector nasadzuje o poznanie melodickejší kaliber a s príchodom záverečného tracku „With Doom I Come“ sa jeho spevná linka nesie nezakryte na krídlach tradičného osemdesiatkového tvrdého kovu. A ďalším nezanedbateľným faktom súvisiacim s vyššie opísanými skutočnosťami je aj to, že gitary tentoraz žijú svojským nezávislým životom, čím svoj kalný zrak otáčajú kamsi do hmlistých diaľav menom „Stronghold“ .
Nie, nemôžem povedať, že by SUMMONING prišli so svojou najlepšou produkciou celej svojej kariéry. Na to je nadpozemský skvost „Minas Morgul“ až príliš silný a zostane s najväčšou pravdepodobnosťou nepokorený už navždy. No „With Doom We Come“ má nemalú vnútornú silu, ktorá vo mne dokázala opätovne rozdúchať spiacu vášeň pre heroické príbehy čarokrásnej Stredozeme. A to sa sakramentsky počíta.
Skladby: With Doom We Come, Silvertine, Carcharoth, Herumor, Barrow-downs, Night Fell Behind, Mirklands, With Doom I Come.
Sestava: Protector – vokály, kytara, klávesy, bicí automat; Silenius -vokály, baskytara, klávesy.
ALL