Prostredníctvom nasledujúcej recenzie sa vám pokúsim priblížiť jeden z nekonečného radu albumov, pripomínajúcich zašlú a v dnešnej dobe značne zromantizovanú dobu starých Slovanov. Teda nič nového pod slnkom, poviete si, a budete mať samozrejme do veľkej miery pravdu, ale samotné meno STWORZ platilo v minulosti za značku značnej kvality a citeľnej podmanivosti. Je tomu tak aj v prípade aktuálneho opusu „Zagony Bogów“?
Jedna vec je zrejmá a nepopierateľná. Tí z vás, ktorí mali s touto poľskou družinou tú česť v minulosti, spoznajú autora diela prakticky okamžite. V tom tkvie najväčšia slabina dosky. STWORZ totiž až zarážajúco otrocky prinášajú to, čo bolo možné počuť minimálne na minuloročnom, vysoko vydarenom opuse „Cóż po żyznych ziemiach...“. Stačí sa zamerať na grafickú podobu novinky honosiacu sa maľbou A. Kędzierskeho „W polu“ a tá podoba je takmer hmatateľná. Opäť sa jedná o tú dobre známu melodickú zmes pagan/folku okorenenú silným blackovým feelingom. Je možné teda „Zagony Bogów“ hodnotiť ako jasný prepad? Tak to zase nie. Aj napriek vyššie spomenutej takmer nulovej invencií predstavuje táto nová kolekcia vskutku vydarenú zbierku pagan manifestu nad ktorou musí zákonite zaplesať srdce každého pohana. Ak by som mal predsa len poodhaliť nejakú tú zmenu v porovnaní s minulosťou, určite by to bol väčší priestor, ktorý tentoraz dostalo hrdlo speváčky Stojsławy. A inak? Po minútovom titulnom intre príde na radu prvá (a zároveň najsilnejšia) kompozícia „Pług Czasu“, prinášajúca značne melodickú a zároveň jednoducho vystavanú záležitosť vyšperkovanú hlasmi Stojsławy a Wojsłava, pričom s potešením kvitujem, že sa ani zďaleka nejedná o klasický model „krásky a zvieraťa“. A navyše, ako tu, tak aj na celom albume, je cítiť ten silný závan pravoverného folku. To, čo STWORZ citeľne stráca v rýchlych, značne monotónnych a až príliš podobne znejúcich pasážach s prehľadom doženie v stredných tempách prinášajúcich nejednu hviezdnu chvíľu.
Album „Zagony Bogów“ predstavuje dostatočne pestrú a zároveň dokonale súdržnú kolekciu, v ktorej si svoje miesto nájdu aj dva tradicionály „Czerwone Jajeczko“ a „Szerokie Pole“, ktoré však úplne prirodzene zapadnú do celku. Pomyselný predel tvorí dvojminútová ambientná vložka „Droga Mleczna“, uvádzajúca druhú polovicu nezadržateľne gradujúcu do veľkolepého finále. Hlavne záležitosti „Pieśń Żerców“ s tiahlym sólom gajdoša Lutyho a takmer deväťminútová vec „Pożegnanie Słońca“ určite stoja za to.
Novinku STWORZ nemôžem hodnotiť inak ako naozaj vydarený a silný príspevok pagan/folkovej tvorby. Avšak z hľadiska ďalšieho napredovania kapely je životne dôležité priniesť nabudúce nejaký ten oživujúci prvok v podobe niečoho nečakane nového.
Dagon