Za tých tridsať rokov, odkedy som nenávratne prepadol neopísateľnému čaru metalovej hudby, som si nespočítateľne veľa krát položil otázku, ktorý z toho nekonečného zástupu albumov, minialbumov, živákov, singlov a výberoviek je ten absolútne najlepší, alebo naopak zúfalo najhorší. A tento rebríček sa menil znovu a znovu, vždy keď si ma získala ďalšia oslnivá nahrávka, či ma znechutil podpriemerný prepadák. No potom, ako sa ku mne dostalo debutové „snaženie sa“ projektu SLAVJANE, bola táto otázka raz a navždy zodpovedaná.
Kde mám vlastne začať? A prečo je „dielo“ „Hnev Perúnov“ raz a navždy stelesnením zúfalo totálneho a neodvolateľne definitívneho hudobného dna? Tak po poriadku. V prvom rade si povedzme, čo za náplň táto zbierka obsahuje. Booklet síce hrdo nesie názov „Slavonic Pagan Black Metal“, no nenechajte sa zmiasť. Album neobsahuje ani náznak ničoho z toho. Ba čo viac: to, čo na tomto ani nie polhodinu trvajúcom zúfalstve nájdete, nemožno nazvať hudbou ani pri najlepšej vôli. Z celého tohto hnoja vystupuje zvuk „bicích“, ktoré nedokážu udržať čo i len základný rytmus a spod ktorého s vypätím všetkých síl vystupuje (pa)zvuk „gitary“ omieľajúcej dookola jeden jediný základný „riff“. A korunu tomu všetkému nasadzuje „spev“, ktorý nie je ničím iným, ako nekonečným recitovaním v jednej tónine, pripomínajúcim človeka po ťažkej mozgovej mŕtvici, ktorý navyše práve prekonal lobotómiu. A to, že v tomto prípade už ide naozaj o samotné duševné zdravie, dokazuje najlepšie „skladba“ nazvaná „Pre naše mamičky“, začínajúca autentickým detským hlasom recitujúcim známu riekanku o „kytičke pre mamičku z malého hájička“, aby sa po chvíli tento „recitál“ prehupol do „blackmetalového“ výraziva. Ono by to pôsobilo ako absolútne zúfalý pokus o paródiu, aj keby to ako paródia bolo myslené. No z predstavy, že hlavný iniciátor tohto „veľdiela“ to všetko myslí smrteľne vážne, priam mrazí.
Hovno zostane hovnom a netreba ho brať za žiadnu cenu do ruky. A tak toto pojednanie nie je ani tak recenziou, ako skôr dôrazným varovaním. Toto „dielo“ nech z diaľky obíde každý, kto má aspoň elementárnu predstavu o tom, čo vlastne tvrdokovová hudba je. A SLAVJANE hudbou nemožno nazvať ani v náznakoch. Záverečné hodnotenie? Absolútna a neodvolateľná NULA.
P.S.: Najnovšia správa hovorí, že SLAVJANE sa po vydaní „debutu“ pretransformoval na projekt Slavic Forest. No podľa prvej ukážky zostávame stále na samotnom Dne.
Dagon