Hoci by plzenskú trojku QUERCUS bolo možné vnímať „len“ ako ďalší z mnohých projektov Pána Morbivoda, nebolo by v tomto prípade takého nazeranie príliš šťastné. Dokonca by sa dalo povedať, že Morbivod v danom telese vôbec nefiguruje. Nie, nemyslím to tak, že by tento Lord nebol súčasťou kapely, ale QERCUS najneskôr od dosky „Sfumato“ vnímam ako platformu slúžiacu na odkrytie „civilnej“ stránky povahy všetkých troch protagonistov. A možno z tohto dôvodu zostávajú umelecké alter egá tentoraz bokom, aby tak pod opusom boli podpísaní Klášterka-Kudrna-Pišl.
A práve s príchodom posledného menovaného, zdá sa, našli QUERCUS definitívne svoju polohu, v ktorej sa cítia najlepšie. Nemám tým na mysli iba prostý fakt, že s Markovým príchodom sa stal pevnou (a možno tou najpevnejšou) súčasťou celku klasický organ, ale predovšetkým skutočnosť, že to, čo začalo na viacvýznamovej doske „Heart with Bread“ je tentoraz citlivo rozvíjané k takmer úplnej dokonalosti.
I see something shining in the distance
I walk towards the light
It’s her –
The lust for life“
Na základe predchádzajúcich slov by sa mohlo zdať, že „Verferum“ prináša v podstate to, čo už bolo povedané skrz predchodcu „Heart with Bread“. A ono by to bolo vo veľkej miere pravdou. No z tohto dôvodu netreba hádzať nosič v diaľ, skôr naopak. Tam kde minulé dielo prekvapovalo svojou vyzretosťou a „dospelosťou“, prináša aktuálne snaženie sa niečo, čo by sa dalo označiť štýlovým zmúdrením. Hrany z minulosti boli obrúsené, vďaka čomu všetky štyri songy počas celej hracej doby plynú nerušene ako pokojne tečúca rieka. Hypnoticky kľudná, zdanlivo nemajúca silu niečím prekvapiť, no stačí jediný okamih a strhne vás do svojho mohutného, i keď vskutku pokojného prúdu.
QUERCUS hrajú doom metal. Tak pomalý, tak ťaživý, tak melancholický, tak hypnotický ako to len ide. No napriek tomu, že každá skladba sa pomaličky obvíja okolo jedného základného motívu a naoko sa sunie vpred bez výraznejších zmien, pod povrchom je až zarážajúco farebná a príťažlivá, čo poslucháč začne poľahky odkrývať už pri 2-3 stretnutí. No nehrá sa v žiadnom prípade na povrchný efekt. Organ, ktorý je od počiatku výstavnou zložkou tvorí pevný základ songov, bez ktorého by nebol QUERCUS QUERCUSOM. A keď sa v trojke „The Pu-erh Exhumed“ odmlčí, je to iba preto, aby následne vyplnil celý priestor ešte nástojčivejšie so všetko pohlcujúcou aurou barokovej nádhery. No nie je to ani zďaleka jediná poloha, ktorú „Verferum“ ponúka. Stačí sa ponoriť do úvodnej časti „Journey of the Eyes“, ktorá dokáže vyčariť krehké obrazy nie nepodobné tým, aké vykresľovali Black Sabbath na opuse „Sabotage“ v položke „Melgalomania“. Alebo iný príklad. Nahrávka buráca mocnými hlasmi pánov Klášterku a Kudrny, no v už spomínanej „The Pu-erh Exhumed“ prenechajú svoje miesta hrdlu hosťujúceho Dona Zarosa, ktorého hrejivo melancholický vokál navodzuje pocit, že hoci sú mraky akokoľvek temné, nakoniec všetko prikryje milosrdný príkrov Času. A celé sa to nezadržateľne pomalým krokom rúti k veľkolepému, takmer polhodinovému finále „Passacaglia D minor, White and Black Darkness“, ktoré odkrýva nevypovedané a zatiaľ iba tušené vnútro QUERCUS. A keď príde zruba v polovici skladby k zlomu začínajúcemu nerušeným zvukom spomínaného organu, na ktorý sa postupne nabaľujú ostatné nástroje mám pocit, že sa naša trojica dotýka hviezd. Tak jednoduché a pritom tak účinné…
„Carried and devoured by white and black darkness
In the deepest woods on a march to death
I go through the joy of pain.“
Netvrdím, že dielo „Verferum“ bude prepisovať domáce, či dokonca svetové dejiny zadoomaného kovu. To nie. Avšak neustále mám pocit, že som pri jeho počúvaní svedkom niečoho až príliš jedinečného a vzácneho…
Skladby: Ceremony of the Night, Journey of the Eyes, The Pu-erh Exhumed, Passacaglia D minor, White and Black Darkness
Sestava: Ondřej Klášterka – vokál, kytara, bicí; Marek „Markko“ Pišl – klávesy; Lukáš Kudrna – baskytara, vokál.
Dagon