POETRY IN TELEGRAMS je pojem zatím poněkud neznámý, ale chce se mi poznamenat, že by už brzy mohlo být všechno jinak. Alespoň tedy doufám. Vždyť Johny Štefeček (ex-DIADEM), hlavní to protagonista projektu, se snaží vytvářet rafinované skladby plné kontrastů a v hojné míře mu asistují zahraniční hosté, jejichž jména našince určitě překvapí. Tento rozhovor se ovšem týkal spíše představovací procedury POETRY IN TELEGRAMS a zároveň také aktuálního CD/EP „The Phases“.
Ahoj Johny! Tvá hudební kariéra se v prvních etapách týkala hned několika kapel, přičemž já sám jsem přišel do kontaktu s thrashmetalovými DIADEM. Pokus se své hudební začátky trochu okomentovat. Nyní pracuješ na skládání materiálu v podstatě sám, vyhovuje ti tento způsob práce?
Moja prvá seriózna kapela bola DIADEM, dobre si pamätáš. 🙂 Založili sme ju s bubeníkom Petrom Pavlovičom ešte v r. 1988 ako prváci na gymnáziu. Učili sme sa hrať „za pochodu“, ale už druhé demo „Triteness Of Dying“ zaznamenalo slušný ohlas. Prelomovým bol album „Metalmorphoses“. Ťahali sme to spolu 15 rokov a po asi najväčšom úspechu, kedy sa náš cover „Informer“ (od Snowa) dostal do hitparád a relácií rôznych našich televízií a rádií, sme sa rozišli. Mali sme v pláne nový projekt, ale k tomu už akosi nedošlo. Následne sme s bubeníkom Feelme založili duo INTROVARTS, ktoré fungovalo len krátko a bolo akýmsi predvojom POETRY IN TELEGRAMS. Nakoniec som na niekoľko rokov zakotvil v inštrumentálnej skupine FEELME, kde sme hrali filmové melódie vo vlastných aranžmánoch. Inak už v DIADEME som bol hlavným skladateľom, takže som zvyknutý pracovať samostatne.
Jaké byly prvotní motivy pro založení POETRY IN TELEGRAMS? Už v předchozích letech tě interesovala progresivní muzika?
Ja som vždy písal vlastné songy a hlavne po niekoľkoročnom fungovaní v inštrumentálnej kapele bola u mňa chuť na vyslovene pesničkový materiál enormná. Minimalistický koncept – duo v zložení sedemstrunová gitara a bubny – som plánoval už zopár rokov, no zostávalo ešte vyriešiť post bubeníka. Keďže zohnať na Slovensku dobrého bicmana, s ktorým si navyše budete ľudsky rozumieť, je pomerne ťažké, rozhodol som sa pre hosťa zo zahraničia. Čo sa týka žánru, chcel som robiť moderné tvrdé pesničky a súčasná metalová či rocková progresívna muzika je len jeden zo zdrojov inšpirácie.
Na tvých nahrávkách se výrazně podílejí i zahraniční hosté. Mohl bys nyní popsat jejich primární přínos? Např. obě EP POETRY IN TELEGRAMS jsi nahrával ve studiu Rolanda Grapowa (ex-HELLOWEEN, MASTERPLAN), což je počin hodný uznání. Ovšem vyplácí se celkově tato investice? Jak moc těžké je pro slovenského hudebníka dostat se k obdobné formě spolupráce?
Je zaujímavý pocit nahrávať u chlapíka, ktorého ste videli v deväťdesiatych rokoch na MTV a ktorého ste vždy rešpektovali. 🙂 Každopádne, Roland má pri mojich nahrávkach primárne jednu úlohu – dať mojim pesničkám finálnu zvukovú podobu. Trochu mu to sťažujem tým minimalistickým obsadením bez basgitary, ale už si zvykol… 🙂 Písal som mu ešte pred niekoľkými rokmi, že by som uňho rád nahrával a odvtedy sme spolu sporadicky komunikovali, až som k nemu v januári 2014 naozaj prišiel. Ak sa pýtaš, či sa to vyplatí – chcel som mať zvuk na úrovni, takže pozerám sa na to predovšetkým z tohto uhlu pohľadu…
Vnímání kvality zvuku je sice subjektivní, ale přesto se tě zeptám… Dostala se ti do rukou nějaká tuzemská nahrávka (beru stále česko-slovenská), o které bys byl ochoten říci, že má „světový“ zvuk?
Všetci sa snažíme, aby nahrávky zneli čo najlepšie. V hre je však viacero faktorov – od vybavenia štúdia, cez kvalitu muzikantov až po dobrý mastering. Plus je tu vždy spomínaná subjektívna stránka. Mne sa páčila Rolandova práca a tak som šiel za ním. Určite by som si vedel predstaviť aj nejaké americké štúdiá, ale to by bol potrebný vyšší rozpočet. Ako počúvam súčasné rockové a metalové albumy z našej scény, zvukovo sa to veľmi zlepšilo, ale netrúfam si povedať, či už má niekto „svetový zvuk“…
Ještě k hudebníkům, kteří ti ve všech ohledech pomáhají. Podle jakého klíče je vybíráš? Zasahují tyto osoby do tvých hudebních představ, anebo pouze splní úkol, který od tebe dostanou?
K Thomasovi Langovi, ktorý mi nahrával „Songs for Desperate Lovers“ som sa napríklad dopátral cez Shana Gibsona (tragicky zosnulý gitarista Jonathana Davisa). Je to rôzne a nemám na to žiadny konkrétny návod, ani kľúč. Pár piesní už malo svoju tvár, v nich bol teda vklad hosťujúcich muzikantov menej markantný, avšak vo všetkých nových songoch som dal – či už Thomasovi alebo Paulovi – pomerne voľnú ruku. Ak som mal nejaké pripomienky, tak som ich naformuloval. Paul Ortiz mi napríklad poslal rozpracované bubny k „Stargazing“ a ja som mu preposlal postrehy, čo by sme mohli na rytmike zmeniť. V tejto konkrétnej piesni som chcel skôr feeling elektronických bicích. Väčšinou sme sa dohodli veľmi rýchlo.
V tvorbě POETRY IN TELEGRAMS oceňuji zejména to, že samotná hudba je obrovsky hutná, avšak absolutním kontrastem je vůči ní tvůj čistý (křišťálový) vokál. Preferuješ obecně hudbu, která je plná kontrastů, čímž je výsledek pochopitelně rozmanitější už z logiky věci?
Áno, aj na tom kontraste stojí môj projekt. Niektorí ľudia majú predstavu, že k tvrdej muzike musí byť bezpodmienečne „chlapácky“ hlas. Ja si to nemyslím. A najmä nerád by som sa štylizoval do polôh, ktoré sú mi cudzie. Aj keď nevylučujem úplne, že v budúcnosti si aj zakričím… Čo sa týka hudby všeobecne, samozrejme, že kontrasty ju robia zaujímavejšou.
V metalových kruzích se v současnosti hodně hovoří o návratu starých metalových forem, boom zažívá třeba ryzí thrash metal atd. Jaký je tvůj názor na tyto „vlny návratů?“ Ptám se záměrně z toho důvodu, že tvoje tvorba tíhne spíše k opačným břehům…
Myslím si, že hudba musí prekračovať hranice, musí hľadať nové možnosti, nové vyjadrenia, nový jazyk. Ak niekoho baví hrať ako v roku 1986, rešpektujem to, ale nie je to moja cesta. Dávno ma v metalovej muzike prestalo baviť klišé a mám tiež rád groovovejšiu rytmiku. Netreba tiež zabúdať, že pri skladaní treba používať hlavu i srdce zároveň.
Jak to v současné době vypadá na Slovensku s podporou začínajících kapel? Máš o tomhle nějaké povědomí?
Budem hovoriť trochu všeobecnejšie a nie iba o Slovensku. Mám pocit, že situácia je celkovo lepšia, ako keď sme začínali s DIADEMOM. Dnes máš za pár eur kvalitné nástroje a vybavenie, na internete cez rôzne stránky a sociálne siete môžeš byť hviezdou zo dňa na deň, dokonca môžeš zabodovať v zahraničí. Existujú tiež rôzne súťaže pre kapely. Takisto dostupnosť literatúry či tabov je neporovnateľná. Hard & heavy relácií a periodík je síce asi rovnako málo ako predtým, ale ako vravím – internet to vynahradí. Táto doba má však aj svoje mínus: dnes je muziky strašne veľa a v tej záplave informácií rôzneho druhu si ťa ľudia nemusia absolútne všimnúť.
Domnívám se, že tvá hudba se nyní nachází v takovém rozpoložení, kdy si můžeš dovolit experimentovat, zapojovat spoustu i třeba netradičních prvků a zkrátka to nebude vůbec divné. Existují pro hudbu POETRY IN TELEGRAMS nějaké hranice? Osobně se domnívám, že tohle příliš neřešíš, ale na druhou stranu je zjevné, že se snažíš svým skladbám zachovat spíše formu „písničky“…
Neexistujú a neriešim. 🙂 Vážne si teraz robím, čo chcem. A je to dobrý pocit. V skupine vždy musíš pristupovať k nejakým kompromisom, kdežto POETRY IN TELEGRAMS si kočírujem naozaj sám. Jasné, že aj tu sú isté mantinely, keďže nerobím všetko len ja, ale sú minimálne. Čo sa týka formy, áno, mojím cieľom sú pesničky, ale môžu byť tak rôznorodé, že sa môže zdať, že nie sú od tej istej kapely. 🙂 Hlavne by som sa nerád hudobne opakoval, ale dúfam, že sa mi to zatiaľ darí.
Doufám, že se teď na mě nebudeš zlobit za můj pichlavý názor, ale už dlouho mi tahle záležitost leží v hlavě. Hudba POETRY IN TELEGRAMS je opravdu hodně zajímavá, řekl bych výrazně profi, nicméně stále mám dojem, že o tvých nahrávkách mnoho lidí neví. Je pro tebe propagace spíše „nutným zlem“?
Toto je problém, ktorý som naťukol v jednej z predchádzajúcich odpovedí. Dnes je naozaj prebytok hudby. Ľudia nestačia vnímať nové mená a povedzme si na rovinu – málokomu sa to vôbec chce. Nevýhodou je tiež, že som DIY muzikant a všetko je iba na mojich pleciach, nemám žiadny tím. A ďalšia vec – POETRY IN TELEGRAMS je zatiaľ stále v polohe štúdiového projektu, takže nie sú žiadne live vystúpenia, kde by nás mohli ľudia vidieť a spoznať.
S POETRY IN TELEGRAMS jsi prozatím zrealizoval dvě „ípka“ po čtyřech skladbách, přičemž na každém CD je vždy umístěn ještě bonus v podobě klipu. Můžeš nyní svou strategii čtenářům trochu přiblížit? I po grafické stránce vypadají oba disky obdobně, takže odhaduji, že je mezi nimi určitá kontinuita. Je tomu tak?
Je i nie je. Albumy na seba priamo nenadväzujú, chcem skôr, aby moje diela boli rozpoznateľné a k tomu slúži aj koncepčný vizuál celého projektu. Výbornú prácu tu odvádza môj grafik Pavol Truben i tím okolo Jakuba Šteineckera, s ktorým točíme klipy.
Máš obecně v oblibě alba s kratšími časovými stopážemi? Tvé další plány jsou spojeny s realizací dalšího EP, které doplní své dva předchůdce, anebo se od tebe dočkáme regulérního dlouhohrajícího alba? Jaký je např. tvůj vztah k vinylům?
Menej je niekedy viac.:) Dnes je veľmi rýchla doba a mám pocit, že moja cesta je robiť kratšie albumy, ale čo najčastejšie. Nový projekt si nemôže dovoliť makať 5 rokov na novom LP s hodinovou minutážou. Každý by naň zatiaľ zabudol. Nemalú úlohu tiež hrá finančná stránka celej veci. Napriek tomu, čo som teraz povedal, však neviem, čo bude ďalej. Zvažujem rôzne možnosti. Možno nevieš, ale môj pôvodný zámer bol dávať postupne na náš web www.poetryintelegrams.com jednotlivé piesne a fungovať výhradne vo virtuálnom priestore. Prvé tri single vlastne vyšli týmto spôsobom, až neskôr som pristúpil k vydaniu fyzických nosičov. Čo sa týka vinylov, mám skôr dojem, že je to vec určitej nostalgie. Vlado Meller, jeden z najlepších masteringových inžinierov (stojí za zvukom posledného albumu SLIPKNOT), tvrdí, že CD má nepochybne lepší zvuk ako vinyl. Niektoré zvuky na vinyl ani nedostaneš. A to je chlapík, ktorý v USA začínal práve pri vinyloch! Mimochodom, pochválil môj singel Juliet And Romeo, takže aj pre takéto momenty sa oplatí robiť muziku. 🙂
Lze vůbec od POETRY IN TELEGRAMS očekávat koncertní sety? Hraní naživo tě neláká?
Sú veci, ktoré ma na živom hraní bavia i tie, ktoré nie. Odhliadnuc od niektorých negatív, najväčším problémom zostáva zohnať stabilného bubeníka, s ktorým by sme si „padli do noty“ a ktorý nebýva na druhom konci zemegule. 🙂 Otázka živého hrania je do tejto chvíle stále otvorená.
Jaké jsou tvoje nejbližší plány? Je možné, že by jsme tvé jméno mohli vidět i mimo rámec POETRY IN TELEGRAMS?
Ja som pomerne „organizovaný“ človek, ale nechávam aj priestor intuícii a istému prirodzenému chodu vecí. Vždy na začiatku roka pripravím celoročný plán, ale jednotlivé body i postupnosť sa môžu meniť. Mal som najskôr pomerne jasnú predstavu čo a ako tento rok spravím, ale asi to tento raz urobím celé trochu inak. Sám som zvedavý ako.
ALL