Viete si predstaviť nahrávku, na ktorej by sa do jedného plne fungujúceho celku spojili prapôvodné vplyvy starých DARKTHRONE, BURZUM, Mortiisovho vedľajšieho projektu CINTECELE DIAVOLUI s trochou toho pohanstva navrch? A že navyše takáto zmes môže pochádzať z Kanady? Že to nejde? Ale ide. A dôkazom toho je debutové demo kapely ORD nazvané „Of Rain & Dirt“.

O existencií tohto telesa som sa dozvedel náhodou, pri nezáväznom surfovaní po nekonečných vlnách záplavy internetových informácií v snahe objaviť ďalšiu novú a doposiaľ neochutnanú hudobnú potravu. A musím povedať, že tentoraz bola moja snaha korunovaná kráľovským úspechom v podobe vskutku chutnej porcie. Ale po poriadku.

Dozvedieť sa o ORD niečo viac, nie je vec jednoduchá. Metal archives ani bandcamp toho veľa nepovedia a tak jediný kontakt s týmto telesom zostáva iba prostredníctvom dema samotného. No na druhú stranu – treba k dokonalému hudobnému zážitku niečo viac? Poďme si teda o nahrávke povedať niečo viac. „Of Rain & Dirt“ sa rozprestiera na ploche 47 minút, pričom je rozdelená na osem jednotlivých zástaviek. Avšak plnohodnotných songov nájdete na doske iba päť, pričom plný počet dopĺňajú tri intrá pomenované jednoducho I, II a III. A práve pri nich by som začal. Tieto ambientné, zhruba trojminútové vsuvky totiž tvoria introdukcie presne v podobe, aká je môjmu vkusu absolútne najbližšia. A pritom je každé z týchto zastavení o poznanie iné ako zvyšok. Úvodná jednotka má najbližšie k tomu, čo si možno predstaviť pod pojmom číry a ničím nekontaminovaný ambient. Jednoduchá melódia a prevedenie nie nepodobné tomu, čo ponúkol Mortiis na svojom najmenej známom projekte „Cintecele Diavolui“ si dokonale splní svoju prioritnú funkciu uviesť poslucháča do stavu očakávania vecí budúcich. Dvojka umiestnená v strede dosky naproti tomu pôsobí ako oddychové intermezzo ponúkajúce kúsok stredovekej pohanskej nálady a budí tak dojem nečakaného ostrovu kľudu v okolitom mori negatívnej melanchólie a čierno čierneho zúfalstva. No a konečne tretí a záverečný diel dokoná dielo skazy a zanechá za sebou doznievajúce záchvevy smútku za niečím nenávratne mŕtvym a strateným.

Z predchádzajúcich slov by sa mohlo zdať, že sú to práve tieto tri klávesové zastavenia, ktoré tvoria nosnú časť nahrávky, no myslieť si to, by bolo veľkou chybou. Tú najskvostnejšiu časť totiž ponúka až zvyšných päť plnohodnotných kompozícií, ktoré hoci neprinášajú nič originálne či nebodaj štýlotvorné (nič takéto od „Of Rain & Dirt“ naozaj očakávať nemôžete), no zároveň ponúknu spanilú black metalovú jazdu plnú sugestívnej atmosféry. Hneď prvá záležitosť „Into The Furthest Void“ spoločne s nasledujúcou „Hellboozer“ jasne definujú hlásenie sa ORD k dávnej vlne severského black metalu. Kompozične, zvukovo aj aranžérsky. Poslucháč okamžite identifikuje erbové znaky, ktoré raz a navždy definoval nórsky Temný trón v dobách, keď sa pod Pohrebnou lunou pokúšal ukojiť svoj nezmieriteľný Transylvánsky hlad. A srdce každého staromilca musí zákonite zaplesať nad tým tak nádherne hnilým a zároveň mrazivo rezavým zvukom nahrávky. Obidve skladby odsýpajú v rýchlom tempe nad ktorým čnie štekavý havraní vokál topiaci sa vo vlastnej ozvene. Nič nového pod čiernym slnkom, poviete si a ono tomu tak skutočne je. Ale na obranu ORD musím napísať, že sa takmer vyrovnajú svojim dávnym vzorom – ba čo viac, občas ma ich podoba čierneho kovu baví dokonca viac.

Ako ďalšia v poradí prichádza desaťminútová suita „Shameover“, ktorá uberie na rýchlosti aby s pridaním ľadovo studených pohrebných kláves poľahky vymaľovala jasné kontúry starovekej pevnosti BURZUM. A presne ako kedysi Varg Vikernes, podmaní si vás aj táto záležitosť svojou jednoduchou, no zároveň monotónne podmanivou atmosférou, aby vás vtiahla hlboko do iného sveta nekonečne vzdialeného prašivej realite. No napriek spomínanej nemennosti skladby príde v zhruba štvrtej minúte k oživeniu v podobe pohanskej akustickej vyhrávky. A keď sme pri tom už niekoľkokrát spomenutom paganizme, naplno si ho môžeme vychutnať v šestke „Cult Of Misosophy“, ktorá svojou jednoduchou a súčasne silne melodickou stavbou evokuje zašlú slávu dávnych čias. Vrchol celej nahrávky? No, pravdepodobne áno. Ale ešte nás čaká záverečná kompozícia „Burning Sun“ atakujúca svojou dĺžkou jedenásťminútovú hranicu, pričom ponúkne dokonalú fúziu darkthronovského a burzumovského toku, ktoré hoci do tejto chvíle plynuli vedľa seba v značne oddelených korytách, splynú v skladbe v jeden dokonalý infernálny nesvätý prúd.

Nie, naozaj nehľadajte v demonahrávke „Of Rain & Dirt“ nič, čo by ste už predtým nepočuli v stovkách podôb. Ak by ste na ORD nahliadali týmto spôsobom, budete zákonite sklamaní. Ale ak patríte k osobám, ktorých srdečný tep zvyšuje na obrátkach s príchodom pravoverného čierneho kovu, je pre vás táto nahrávka takmer povinnosťou.

 Dagon