Dlho pred príchodom novinky ukrajinskej vlajkovej lode na poli pohanského black metalu som zaznamenal to typické vírenie v podzemnej komunite, ktoré bolo tak dobre známe nám, ktorí sme na tvrdokovovej hudbe vyrastali na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Ten opojný pocit spolupatričnosti zmiešaný s veľkou dávkou zvedavosti prameniacej z nedočkavosti, čo novinka mojich obľúbencov prinesie. Je to niečo, čo dnešná doba plná virtuálnej hudby naozaj nedokáže sprostredkovať. Ale dosť bolo spomínania na veci dávno minulé. Poďme sa pozrieť radšej na to, čo si pre nás NOKTURNAL MORTUM po ôsmych (!!) rokoch štúdiovej nečinnosti nachystal.
Niečo už mohlo naznačiť minuloročné splitko s poľským Graveland, no pri spätnom pohľade tie dve skladby, ktoré vtedy grupa okolo charizmatického Knjaza Varggotha priniesla v porovnaní s horúcou prítomnosťou zase tak veľa spoločného nemajú. Iste, NOKTURNAL MORTUM po tak skvelých a nadčasových dielach, akými boli „Мировоззрение“ a predovšetkým „Голос Cталі“ bol v istom zmysle v nezávideniahodnej pozícií. Na jednej strane sa kapela môže tešiť zo zaslúženého a miestami až nekritického obdivu, ktorý je však naplno vyvážený rokmi tvrdej a cieľavedomej práce kombinovanej s obrovskou dávkou talentu. No zároveň je táto okolnosť do veľkej miery zväzujúcou, čo sa do veľkej miery podpísalo práve na novinke. Tam, kde sa totiž v prípade predchodcu nešetrilo superlatívmi, dnes nastupuje citeľná dávka zaslúženej kritiky a triezveho pohľadu na skutočnosť.
Dopredu však musím povedať, že „Істина“ rozhodne predstavuje nadpriemerné dielo, ku kvalitám ktorého sa mnohé zoskupenia počas celej kariéry ani len nepriblížia. Nových dvanásť zastavení vypĺňajúcich takmer bezo zbytku celú hraciu dobu prekrásne a výpravne vyvedeného digibooku bez problémov presvedčí svojou kompozičnou, aranžérskou a hráčskou suverenitou a prehľadom. Varggoth, takmer výhradný autor nového materiálu je totiž príliš skúseným umelcom na to, aby do sveta vypustil nedokonalé, či zúfalo nudné dielo a nahrať niečo také je jednoducho nad jeho sily. No zároveň sa do jeho práce začína vkrádať až nebezpečne silná dávka hráčskej rutiny, vďaka čomu máte s pribúdajúcou hracou dobou miestami až nepríjemný pocit poslucháčskeho deja-vu. Všetko tu už totiž bolo v minulosti, vďaka čomu sú jednotlivé skladby predvídateľné občas až príliš. A to nielen po stránke kompozičnej, ale aj textovej, čo v mojich očiach občas stavia NOKTURNAL MORTUM do pozície pagan metalových Manowar. Skrátka – celý problém, ktorý s novým albumom mám sa dá popísať jedným jediným slovom a tým je na môj vkus až prílišná opatrnosť a ISTOTA. Ale aby som len nehanil. Svoje silné miesta doska isto iste má, hlavne vo svojej druhej polovici. Či už sa jedná o songy ako „З чортом за пазухою“, „У човні з дурнями“, „Ліра“, „Чорний мед“ či „Ніч богів“, tieto piesne sa isto poľahky a s prehľadom zaradia medzi koncertné stálice. Avšak silu, akú mali svojho času neskonale podmanivé kusy „Україна“, „Біла вежа“ alebo „Новая эра мечей“ v nich nenachádzam.
Nové dielo NOKTURNAL MORTUM svojim autorom rozhodne zlé meno nerobí a je dôstojným pokračovateľom vlastnej minulosti. No Varggoth dnes stojí pred otázkou čo ďalej. V budúcnosti by to každopádne chcelo veľkú dávku istej pridanej hodnoty v podobe nového, osviežujúceho kroku novým, neprebádaným smerom.
Dagon