Po dlhšej dobe sa ku mne na zhodnotenie dostala nahrávka z kategórie symfonicko-epického čierneho kovu, čo som rozhodne s potešením kvitoval. Bral som to totiž ako isté spestrenie po všetkých tých raw black metalových, či ambientne-industriálnych bizarnostiach. No zároveň som si bol vedomý dobre známeho faktu, že podobné nahrávky môžu priniesť obsah s absolútne nepredvídateľnou kvalitatívnou úrovňou.
Hoci je aktuálne dielo „I, Eternity“ už druhým albumom NOCTURNAL PESTILENCE, doteraz som s týmto štvorčlenným pražským telesom nemal tú česť. A tak ma potešila skutočnosť, že spolu s novinkou sa v balíčku nachádzal aj tri roky starý debutový opus „Evangelium Aeternum“, takže zrovnanie toho, aký pokrok dokázala kapela urobiť za ten čas, bolo veľmi jasné a jednoduché. A bol to práve starší materiál, ktorému som svoju pozornosť venoval ako prvému. No žiaľ, musím povedať, že toto dielo patrí do kategórie podpriemerných, šedo-šedých a zúfalo nezaujímavých nahrávok, akých sa na nás denne valí z každej strany nesmierne a nezvládnuteľné množstvo. No našťastie tu bola „I, Eternity“, ktorá mala potvrdiť, že NOCTURNAL PESTILENCE sa pohli tým správnym smerom k vytúženej kvalite a originalite. Je tomu tak naozaj?
Je pravdou, že novinka je na tom v porovnaní s debutom citeľne lepšie. Skladby sú vystavané o poznanie s väčším prehľadom a hlavne pribudlo melódií, ktoré boli na „Evangelium Aeternum“ v zúfalej menšine. No žiaľ, tu výpočet pozitív končí. Hoci sa totiž „I, Eternity“ vydarilo o kus lepšie, stále ho nemôžem zaradiť vyššie, ako do 
čistého priemeru. Obsahuje šesť symfonických čiernokovových hymien vyvedených prevažne v rýchlom tempe (i keď k preradeniu do stredného tempa prichádza pomerne často) s občasnými vcelku zaujímavými klávesovými figúrami (tento nástroj považujem na nahrávke za ten najobjavnejší), s priemernou hracou dobou pohybujúcou sa okolo siedmych minút. A v tom spočíva najväčšia slabina dosky. NOCTURNAL PESTILENCE sa totiž snaží nastavovať dĺžku songov niekedy až s prílišnou tvrdohlavosťou, pričom tu platí viac než inokedy, že menej býva niekedy viac. A keď som spomenul, že pribudlo melódií, v skutočnosti nemajú dostatok síl, aby vám uviazli v mysli na dlhšiu dobu a po skončení trištvrte hodinovej hracej doby nezostane jediný výraznejší záchytný bod. Najväčšiu zásluhu na tom má jednak bicí automat pomenovaný v booklete ako session člen Franz_001 a hlavne frontwoman Alena Dark Zero, ktorá, hoci sa snaží o čo najpestrejšiu zmenu výrazu počas celej doby, dosahuje presne opačný efekt. Jej silený a nezriedka falošný vokál pôsobí po čase značne ubíjajúco a monotónne. A navyše dostáva sa mu na môj vkus až príliš veľa priestoru a tak tie chvíle, kedy zmĺkne pôsobia priam oddychovým dojmom. Hoci „I, Eternity“ nemožno nazvať inak ako kompaktným dielom výnimočným vo svojej priemernosti, je tu jedna mierne vyčnievajúca záležitosť. Myslím tým poslednú, takmer desaťminútovú záležitosť „The Dialogue“, ktorá hoci kráča v rovnakých stopách ako jej päť predchodcov, pôsobí vo výsledku najdotiahnutejšie a najzaujímavejšie.
NOCTURNAL PESTILENCE ani svojim druhým albumom neprekročili územie nahrávok, ktoré patria do kategórie priemerného, spotrebného materiálu. No fakt, že medzi debutom a novinkou je rozpoznateľný citeľný posun naznačuje, že toto zaradenie nemusí byť definitívne.
Dagon
http://bandzone.cz/nocturnalpestilence