A opäť raz niečo z domácich luhov a hájov. NEVALOTH sa do povedomia fans zapísal viac než vydareným debutom „La Diabolica Commednia“, prostredníctvom ktorého sa uviedla táto zvolenská parta v roku 2010. No a v súčasnosti prichádza toto komando s aktuálnym počinom „The Antagonist“, ktorý tvorí spolu s prvotným demom „Karneval Babylonu“ tretí zápis do diskografie. Toľko teda fakty a poďme sa pozrieť na novinku pod drobnohľadom.
Prvé, čo zaujme ešte pred samotným sonickým zoznámením je grafická podoba dosky. Nemám ani tak na mysli titulnú kresbu, ako skôr vnútro bookletu. Tie jednoduché, no pritom svojské a netradičné spodobenia jednotlivých zastavení vystihujú presne to, čo ponúka hudobná náplň. Na prvý pohľad zahalená do dymového oparu s nevýraznými kontúrami, aby postupne a zľahka odhaľovala jednotlivé detaily so stále ostrejšími a zaujímavejšími hranami. „The Antagonist“ prináša na časovej ploche atakujúcej takmer hodinu celkovo jedenásť kompozícií, z ktorých štyri predstavujú intro, outro a dve inštrumentálne medzihry. A ak mám doske niečo vytknúť, musím sa zastaviť práve pri týchto intermezzách, konkrétne štvrtým „The Apotheosis“ tvoriacim súčasne pečať za opusom.
Outro počas päť a pol minútovej hracej doby totiž prináša značne monotónnu zmes gitarových zvukov, ktorých krása sa vytráca s pribúdajúcou hracou dobou. Je to ako nekonečné titulky za inak výborným filmom. Áno, sú potrebné, ale kto ich vníma? No na obranu NEVALOTH musím povedať, že sa jedná v mojich očiach o jediný prešľap. Ak poznáte spomínaného predchodcu „La Diabolica Commedia“ možno si myslíte, že presne viete, čo môžete od „The Antagonist“ očakávať. No nič nie je vzdialenejšie pravde. Áno, isté styčné body tu nájdete, no ak by mi niekto povedal, že sa jedná o dve rozdielne kapely, uveril by som mu. Kým sa totiž debut niesol na vlnách atmosférického a klávesového black metalu, novinka značne pritvrdila, aby sa o slovo vehementne prihlásila deathová hudobná zložka. Iste, čierny kov je v tvorbe NEVALOTH stále prítomný, ale jeho tvár je do značnej miery zohyzdená práve prítomnosťou neodvratnej smrti.
No to, čo ma na albume láka najviac, je dokonale vyvážená kombinácia zbesilej tvrdosti a melodiky a to všetko na vysokej technickej úrovni. Ihneď po doznení intra „The Anchoress“ to Zvolenčania rozbalia vo veľkom štýle v tých najrýchlejších otáčkach v podobe kusu „Aeon Of Iconoclasm“ so striedajúcimi sa hrdelnými kreáciami Vilozofa a Delgrasta, ktoré považujem za jednu z ozdôb dosky a našťastie nie sú záležitosťou iba tohto prvého tracku, ale stretnete sa s nimi počas celej hracej doby. Nasledujúci song „Moment Of Apostasy“ nezľavuje nič zo stanoveného tempa, no ešte značne pridá na technike a kdesi v pozadí sa vynára nezreteľný, ale jasne prítomný tieň známeho holandského Moru. Isté uvoľnenie prinesie prvé intermezzo „The Anagnorosis“, aby následne prišiel prvý vrchol albumu v podobe dvoch bratských songov „Per Aspera Ad Astra“ a „Philosophy Of A Noble Mind“. V týchto chvíľach NEVALOTH trochu uberie na počiatočnej zbesilosti (hoci sypačiek si užijete viac než dosť), aby sa na povrch drali jednoduché, no plne funkčné melódie. A tiež Delgrastove klávesy. Nie, nečakajte žiadnu bombasticky nafúknutú orchestrálnu nudu, ale plne funkčné plochy plne slúžiace fungujúcemu celku. Tie hlavne v druhej polovici songu „Philosophy Of A Noble Mind“ vytvárajú naozaj čarokrásne melancholickú pasáž ukazujúca inú, protikladnú tvár tej, akú do tej chvíle NEVALOTH dávali na obdiv. A aby toto kúzlo okamihu ihneď nevyprchalo o to sa postará posledná medzihra „The Abjection“ nesúca sa na podobnej note a pripraví živnú pôdu pre príchod druhého vrcholu dosky stelesnenom v kusoch „Lightbearer Emperor“ a hlavne „Sorrow & Joy“, ktorá svojou premyslenou stavbou rozdeľujúcou song na štyri do seba dokonale zapadajúce časti pozvoľna odhaľujú zmysel celej nahrávky. A s príchodom poslednej skladby „Herostratic Fate“ NEVALOTH značne pritlačí na pílu, aby sa kruh uzavrel návratom na samotný začiatok.
Ako teda zhodnotiť toto dielo? „The Antagonist“ predstavuje opus, ktorý bez problémov presvedčí, že bol pripravený ostrieľanými hudobníkmi. A v tom sa skrýva krása a zároveň aj slabina dosky. Na jej vstrebanie a navodenie hodnotného umeleckého zážitku totiž vyžaduje viacnásobné sústredené počúvanie, aby postupne rástla do krásy. No nie som si istý, koľkí budú v dnešnej uponáhľanej dobe ochotní venovať jej prepotrebný čas.
Dagon