„S určitosťou najočakávanejší album v black metalovej histórií“. Tak presne takýmito slovami počastoval album „Planet Satan“ Dayal Patterson, redaktor hudobného magazínu Metal Hammer. Tak či tak, doska, ktorá bola ohlasovaná a odďaľovaná naozaj nekonečný čas je nakoniec tu.
Na začiatok musím povedať, že MYSTICUM šiel vždy dokonale mimo mňa. Vedel som samozrejme o jeho existencií, ktorá jednoducho nešla prehliadnuť, no debutový a dodnes vysoko cenený opus „In The Streams Of Inferno“, ktorý som počul letmo pred rokmi zapadol medzi nespočetné kvantá nahrávok, ktoré v mojom prípade nezanechali výrazne hlbšiu stopu. A muselo prejsť neskutočných osemnásť rokov, kým sa táto nórska trojka odhodlala k ďalšiemu plnohodnotnému zápisu do svojej diskografie. To si dali chlapi riadne načas.
Novinku som si zaobstaral v luxusnom digibook balení a musím povedať, že graficky ma upútala hneď na prvý pohľad. Iste, titulný cover s temnou planétou zahalenou zlovestnými mrakmi a opásanú mystickými prstencami je na jednej strane ťažké klišé, no ten výjav má svoju ťažko definovateľnú, no jasne príťažlivú auru. A navyše sa dokonale hodí k tomu, čo prináša jeho hudobná náplň. Avšak s jej pochopením a preniknutím do jej podstaty to nebolo nijako jednoduché. Po prvom vypočutí som totiž „Planet Satan“ odložil ako niečo, k čomu si cestu určite nenájdem. No prešlo pár dní a ja som sa k doske so zvedavosťou opäť vrátil. A potom opakovane ešte nespočetne krát. Žiaľ presne v tom je ukrytá hlavná slabina dosky. Na prvé stretnutie totiž nedokáže zaujať takmer ničím. Nič také. To kúzlo, ktoré je v nej uzavreté je skryté a zamknuté kdesi hlboko v jej vnútri. A jeho objavenie nie je rozhodne zadarmo. No a navlas rovnaký pocit z albumu mali takmer všetci, s kým som sa o „Planet Satan“ rozprával. O čo teda ide?
MYSTICUM na svojom návratovom opuse prinášajú zmes industriálu a black metalu v absolútne vyváženom pomere, ktorý musí zaujať každého skutočného fanúšika žánru. V tomto smere sa pôvodný zámer vydaril dokonale. No napriek tomu nemôžem povedať, že by „Planet Satan“ dosahoval v mojich očiach úplné absolutórium. Doska sa rozbehne v neuveriteľne nadupanom úvodnom tracku „LSD“ (nie, v tomto prípade nejde o velebenie syntetickej podpornej látky, ale o skratku „Lucifer In The Sky With Demons“, čo predstavuje ukrytú narážku na jeden zo songov Beatles). MYSTICUM servíruje hneď na úvod svoj najťažší kaliber, no radosť mierne kalí skutočnosť, že sa jedná do veľkej miery o recykláciu vlastnej minulosti v podobe „Black Magic Mushrooms“. A hoci ostatné skladby znesú prísne kritériá, ktorú sú na ne kladené (jedná sa predsa o ten MYSTICUM), zostávajú predsa len mierne v tieni tohto úvodného kusu. No napriek tomu má doska aj ďalšie skvostné momenty. Či už sa jedná o „All Must End“ a hlavne „Fist Of Satan“ (tá je jedným slovom dychberúca), jedná sa o vydarený a vysoko kvalitný materiál. Nóri si dali načas takmer celú generáciu, ale musím povedať, že čakanie sa vyplatilo. Jediné, čo by som osobne na doske dokázal oželieť je záverečná industriálne-ambientná rozlúčka „Dissolve Into Impiety“, ktorá svojou dĺžkou atakujúcou deväť minút rozhodne nemá potenciál zaujať na tak dlhej časovej ploche.
MYSTICUM sú späť a treba povedať, že sa jedná o jeden z najzmysluplnejších návratov za poslednú dobu. Prostredníctvom „Planet Satan“ sa títo severania bez väčších problémov vrátili medzi najrešpektovanejšie mená scény. No napriek tomu svoju skutočnú hodnotu značne preceňujú. Hovorím to na základe faktu, že za vystúpenie pýtajú 10 000 eur a to je na kapelu, ktorá bola takmer dve desaťročia mŕtva predsa len trochu mimo.
Dagon