Ak by sme posudzovali históriu tejto thrashmetalovej inštitúcie z hľadiska komerčného úspechu, ako najlepšie roky sa spätne javí obdobie 1994 – 1997. Bolo to obdobie, ktoré bolo z hľadiska predajných čísiel jednoznačne to najúspešnejšie a či sa už jednalo o hudobné časopisy alebo televízne kanály, bolo v tejto dobe doslova premegadethované. No treba podotknúť, že materiál, ktorý Američania ponúkali patri k tým najkvalitnejším. Tak ako album „Youthanasia“, ktorý zaútočil na rebríčky presne na Halloween, teda 31. októbra 1994.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že MEGADETH sa vyhrievali na výslní zaslúženej slávy, toto zdanie nadobúdalo značne temné kontúry pri pohľade do vnútra kapely. Pred začatím samotného nahrávania sa presťahoval principál Mustaine do arizonského Phoenixu, kam ho nasledovali basák Ellefson a gitarista Friedman a jediný, kto zostal verný slnečnej Kalifornii tak bol bubeník Nick Menza. No väčší problém pramenil z nespokojnosti jednotlivých členov z poplatkov pochádzajúcich z tantiém za autorstvo skladieb. Hovorí Dave: „Kto zložil hudbu, dostal 50%, kto napísal text tiež 50% a kto napísal oboje, dostal 100% tantiém z danej skladby. Kto napísal text a na hudbe spolupracoval s ďalším členom kapely dostal 75% a ten kto napísal zvyšok dostal 25%. Kto nič neskladal a fungoval ako hráč v štúdiu a na turné, ten z tantiém nedostával nič. Dostával ale pomerne vysokú mzdu a podiel zo vstupného vybraného pri koncertoch.“ Systém odmeňovania bol teda jasne daný, no bol to práve Nick Menza spolu s Marty Friedmanom, ktorí s týmto delením stále viac nesúhlasili. Tak či tak, bol to práve nový album, na ktorom po prvýkrát dostali vo väčšej miere priestor na komponovanie aj ostatní členovia a treba povedať, že sa ho zhostili mierou vrchovatou. A možno práve to bol ten pravý dôvod, prečo sa tentoraz podarilo stvoriť naozaj vrcholný opus ktorý bol dokonalým mixom thrashovej divokosti vlastnej minulosti a hitovej, takmer popovej budúcnosti.
No prvé, čo udrie do očí je kontroverzný obal dosky. Dlhoročný maskot Vic Rattlehead sa ukryl do vnútra bookletu, aby titulnú stranu prenechal starenke vešajúcej novo narodené deti na šnúru od bielizne. Výjav dokonale vystihujúci titulnú slovnú hračku vychádzajúcu zo slova eutanázia rozčeril hladinu hudobnej tlače aby pôsobil ako neplatená reklama. No to najdôležitejšie bol samozrejme hudobný obsah novinky. A „Youthanasia“ v tomto smere skutočne predstavovala vyvrcholenie dlhoročného vývoja kapely, ktorý doviedla kapela práve týmto albumom na pomyselný piedestál. Je síce pravdou, že až do predchádzajúceho albumu „Countdown To Extinctione“ kráčali MEGADETH míľovými krokmi a každá doska sa od svojho predchodcu odlišovala naozaj neprepočuteľne. To už v prípade nového opusu neplatilo, hoci určitý posun tu predsa len je. Posun k väčšej „pesničkovosti“, alebo lepšie povedané k výraznejšej stávke na hitovú istotu. Štvorica hudobníkov pôsobí (aspoň navonok) ako rovnocenný tím, čo sa do veľkej miery prejavilo aj na spomínanom rozdelení si skladateľských povinností. A v tomto prípade určte platí „čo song to perla“. Ak sa totiž na predchádzajúcich počinoch našla nejaká tá záležitosť, ktorá tvorila iba výplň (hoci vysoko kvalitnú výplň), „Youthanasia“ spomedzi dvanástich skladieb neprináša takéto plnivo na predĺženie hracej doby ani v jednom prípade. Či už sa jedná o jasné hitovky podporené singlami či výpravnými a vysoko rozpočtovými hudobnými klipmi („Train Of Consequescens“, „Reckoning Day“ „Family Tree“ či „A Tout Le Monde“), alebo skladby ku ktorým si fanúšikovia museli hľadať cestu o poznanie dlhšie (mám na mysli hlavne sprvu nenápadnú záležitosť „I Thought I Knew It All“ ktorá postupne vyrástla do krásy a dodnes ju považujem za absolútny vrchol kolekcie), jedná sa v každom prípade o vrcholný diamant thrashmetalovej zbierky. Iste, to kovové ostrie tak, ako ho (nielen) MEGADETH definovali v osemdesiatych rokoch nabralo najneskôr týmto opusom o niečo otupenejšie kontúry, ale to neznamenalo, že by sa o ne mohol ktokoľvek bez strachu obtierať. Typický sound kapely aj napriek výmene producenta, ktorým sa stal Max Norman za asistencie samotného Daveho zostal zachovaný, pričom sa prečistil tak, aby vyniklo každé hrabnutie do strún či každý úder paličky na činel. A rovnako Mustaineho hrdlo nabralo na sile a hoci sa neraz púšťa do polôh ktoré jeho hlasivkám príliš nesvedčia, falošné tóny ktorých svedkom sme boli neraz v minulosti sa na „Youthanasii“ takmer nekonajú. Inak textová zložka zostala oproti minulosti nezmenená – Dave si rád rypne do prehlilých záležitostí vlády v titulnom kuse, no čím ďalej stále častejšie reflektuje na prežitky vlastnej minulosti.
Keď už som spomenul videoklipy, jeden z nich bol z vysielania MTV stiahnutý ešte skôr, než bol uvedený. A dôvodom neboli žiadne obscénnosti či lacné provokácie. Kontroverziu tentoraz spôsobil song, ktorý si o to zo začiatku koledoval snáď najmenej. Jednalo sa o záležitosť „A Tout Le Monde“, ktorá dostala označenie skladby propagujúcej samovraždu. No paradoxom je, že za tento stav si mohla tentoraz kapela sama. Či presnejšie Dave Mustaine. Stalo sa tak potom, ako si v priamom prenose na spomínanej stanici MTV v rámci akcie „Night Of The Living Megadeth“ splietol poradie skladieb a namiesto plánovaného kusu „A Tout Le Monde“ uviedol chybne song „Skin O´My Teeth“. Hovorí Dave: „Ďalšiu skladbu som uviedol krátkym monológom, ktorý končil slovami „ďalšia pieseň je o tom, koľkokrát som sa pokúšal zabiť“. No nasledoval song „A Tout Le Monde“, ktorý o tom vôbec nie je, hoci o smrti a umieraní pojednáva. V tú chvíľu som mal dve možnosti. Buď pieseň uviesť znovu a priznať chybu, alebo jednoducho zahrať „A Tout Le Monde“. Zmeniť program a zahrať „Skin O´My Teeth“ nepripadalo do úvahy, Boli sme v priamom prenose a všetci ostatní boli nachystaní spustiť „A Tout Le Monde“, tak sme ju teda zahrali.“
No napriek tomuto drobnému faux pas sa MEGADETH hriali na zaslúženom výslní popularity, no nad kapelou sa začali sťahovať temné mraky spôsobené rýchlym životným štýlom jednotlivých členov. Najviac to odnášal Dave Mustaine, ktorý opäť spadol do alkoholického a drogového pekla a po skončení turné nastúpil na ďalšiu zo svojich odvykajúcich kúr. No o to, aby v tomto medzičase skupina nezmizla úplne, sa postaralo vysoko kvalitné EP „Hidden Treasures“.
Dagon