MEGADETH – Th1rt3en (CD-2011, Roadrunner Records)

Prešli ďalšie dva roky a MEGADETH prichystali so železnou pravidelnosťou (tak ako je u nich zvykom) ďalší album. No tentoraz to bolo predsa len o čosi iné, lepšie povedané špeciálnejšie. Novinka bola totiž trinástym dielom v ich kariére a tak sa Dave Mustaine rozhodol poňať túto radovku tak nejako výnimočnejšie. A o tom, či sa mu to podarilo sa mohli fanúšikovia presvedčiť 1. novembra 2011 teda v deň, kedy mala novinka „Th1rt3en“ svoju svetovú premiéru.

Ešte predtým, než sa nový opus začal šíriť medzi fans, prišlo k niečomu, čo by ešte pred rokom či dvomi nepredpokladal ani ten najväčší optimista. A týmto neskutočným prekvapením bol návrat strateného syna Davida Juniora Ellefsona späť na post basgitaristu. Ak zoberieme do úvahy, že toto kedysi večné dvojča ryšavého Daveho viedlo proti principálovi súdne konanie, je to vec viac než neuveriteľná. A to nebolo všetko. Prvý krok k návratu prekvapivo učinil Mustaine: „Za Davidom Ellefsonom som zaletel do Phoenixu. Dlhú dobu sme spolu nehovorili, možno od tej doby, čo na mňa zaútočili súdne s jeho žalobou. Zašli sme spolu na večeru, hovorili o starých časoch a o nových možnostiach, o ženách, priateľoch a deťoch. „Musím ti niečo povedať“, hovorí Junior. „Odísť z MEGADETH bola tá najväčšia blbosť, akú som v živote urobil“. Zasmial som sa. „Áno, ja viem“.“

Novinka teda získala na exkluzívnosti ešte pred svojim vydaním a tak som bol (podobne ako mnoho iných fanúšikov) zvedavý, s čím MEGADETH tentoraz prídu. No treba žiaľ povedať, že šanca na hviezdny návrat zostala využitá len spolovice. Nie, nemyslím si, že by bol „Th1rt3en“ zlý album. To nie. Výstižným výrazom by bolo slovo rozpačitý. Stačí pohľad na titulný cover novinky, ktorý predstavuje Vica Rattleheada v pozícií, ktorá vyvoláva viac otázok a pochybností a pritom možnosti, ktoré sa z daného konceptu ponúkali Megadeth 2011(stačí si prelistovať vnútro bookletu), mohli byť využité naozaj brilantne. No grafická stránka albumu je (našťastie) tou menej podstatnou stránkou, takže zostávalo ešte to hlavné a tým bola samotná hudobná náplň. Avšak aj v tomto prípade (žiaľ) kvantita mierne vyhráva nad kvalitou. A tým hlavným nedostatkom bol v tomto prípade prehnaný počet skladieb. Mustaine sa totiž rozhodol, že ak sa jedná o trinásty album, bude na doske prítomný rovnaký počet songov. Bolo to zlé rozhodnutie, ktoré malo jednoznačne negatívny vplyv na celkový výsledok. A navyše, kvôli nedostatku času musel principál siahnuť do vlastných archívov. No to nakoniec paradoxne výsledok značne vylepšilo.

Doska sa rozbieha prvým kusom „Sudden Death“, ktorý nemožno nazvať inak ako typickým MEGADETH úvodom. Tento kus je totiž strihnutý podľa rovnakej šablóny ako začiatky opusov minulých v podobe trackov „Sleepwalker“ či „Blackmail The Universe“. To by koniec koncov nebolo na škodu hlavne ak vezmeme do úvahy, že táto formula fungovala na sto percent. Veľmi sľubný bol aj ďalší kus „Public Enemy No. 1“ čo nie je nič iné, ako hit par excellence v tej najlepšej tradícií kapely. No potom to všetko skĺzava do roviny v ktorej vyvolávajú následné skladby už spomínaný silný pocit rozpačitosti. MEGADETH sa síce pokúsili vystavať „Th1rt3en“ podľa rovnakého vzoru ako predchádzajúci majster štich „Endgame“ – teda urobiť akýsi prierez celou kariérou, no tentoraz to fungovalo tak nejako na polovicu. Songy ako „We The People“, „Fast Lane“, „Deadly Nightshade“ a hlavne „Guns, Drugs & Money“ nemôžem označiť inak ako silne priemerné, slúžiace ako výplň pre to, aby mala doska vo výsledku požadovaných trinásť zastavení. No našťastie má album aj svoje svetlé stránky prezentované hlavne kusmi „New World Order“, „Millenium Of The Blind“ a predovšetkým jasný vrchol v podobe „Black Swan“. No tento sladký úspech sčasti horkne so skutočnosťou, že všetky tri spomínané tracky boli svojho času demoverziami skladieb z dôb „Youthanasia“. A celú túto rozpačitosť završuje záverečná titulka „13“ (ako inak), ktorá svojou poloakustickou a baladickou rovinou vyvoláva pocit istej nenaplnenosti ponúkanej šance.

Tak či tak, napriek vyššie uvedeným nedostatkom mám album „Th1rt3en“ vcelku rád a čas od času sa k nemu vrátim, pričom je to vždy príjemne strávená hodinka. A MEGADETH sa pokúsili o reparát už o dva roky neskôr s pomocou diela „Super Collider“.

Dagon

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *