Písal sa rok 1997 a popularita MEGADETH pomaly ale iste kulminovala. A celý tento vzostup bol korunovaný presne 17. júna, kedy si Mustaineho squadra pripísala na pažbu ďalší štúdiový zárez v podobe siedmeho albumu „Criptic Writtings“.

Kariéra MEGADETH je zaujímavá okrem iného aj zo spomínaného hľadiska vrcholu a následného pozvoľného zostupu ich popularity. U máloktorej inej kapely totiž dokážete s takou presnosťou stanoviť moment, v ktorom došlo k dosiahnutiu bodu kedy prišlo k obratu a pomalému ústupu z titulných stránok rockových magazínov a odlivu masových davov nekritických fans. Niežeby po tejto doske už MEGADETH nikdy neprišli s kvalitným materiálom – v tomto smere určite nebol „Cryptic Writtings“ posledným mohykánom. Skôr ide o to, že jednoducho nie je v silách žiadneho hudobného telesa zostať na vrchole popularity nekonečne dlhý čas. Poďme sa teda spoločne pozrieť na toto dielo.

Pred samotným nahrávaním sa Dave rozhodol pre generálnu rekonštrukciu svojho zoskupenia. A hoci dnes pripúšťa, že výsledky týchto zmien boli zmiešané, v tom čas sa mu to javil ako rozhodne správny smer. Prvým krokom bola voľba toho správneho producenta, ktorým sa zdal byť Dann Huff spolupracujúci s Mustainem na projekte MD.45, (doska „The Craving“). Navyše sa do hry dostal aj Bud Prager stojaci v minulosti za najzásadnejšími hitmi kapiel ako Bad Company alebo Foreigner, ktoré v porovnaní s MEGADETH zarábali skutočné vagóny peňazí čo naznačuje, akým smerom mal Mustaine v pláne ísť. Stredný prúd s výrazným príklonom k rocku bol síce smer, ktorý mohol pravoverných fanúšikov šokovať, ale na druhú stranu boli podobné snahy citeľné už minimálne od čias „Countdown To Extinction“. No podľa slov samotného principála, mohol za to aj Daveho nekonečný tieň z jeho minulosti menom METALLICA: „Chcel som to, čo mala METALLICA, aj keby to malo znamenať, že zapredám svoju dušu diablovi.“

Nahrávanie tentoraz prebiehalo v meste Nashville a ako už bolo povedané, nová doska bola od začiatku mienená ako album, na ktorom bude aspoň niekoľko melodických, popovo stráviteľných piesní. A hoci nahrávka nakoniec obsahovala aj tracky ako „She-Wolf“, „The Disintegrators“ alebo „FFF“ pripomínajúce zbesilú thrashovú minulosť súboru, museli byť záležitosti „Evil That´s Within“ a „Bullprick“ nakoniec vyradené z dôvodu príliš kontroverznej textovej stránky. Opus začína prvou piesňou „Trust“, komerčne snáď najúspešnejším výtvorom MEGADETH. Hovorí Mustaine: „Bola to melodickými nápadmi prešpikovaná pieseň, pri ktorej sme znovu a znovu až donekonečna vybrusovali spev, aby bola čo najvhodnejšia k vysielaniu v rádiách. Začal som svojim typickým prskaním a vrčaním rýchlosťou sto míľ za hodinu „Lost in a dream… nothing´s what it seems“. Spomaľ, hovorí Dann. A skús trochu pretiahnuť slovo nothing. „Lost in a dream… nuuh-thing´s what it seems“. Dann sa poškriabal na brade. Dobre, dobre, ale skús vynechať to g. Aké g? Na konci slova nothing. A máličko spomaľ, skús trebárs pauzu po slove lost. „Lost… in a dream… nuuh-thin´s what it seems“. Áno, to je ono, perfektné. Slovo „nothing“ sme skúšali toľkokrát, že podľa mňa by si mal Dann nechať na náhrobok vytesať nápis Dann Huff – zomrel pre „nič“.

Tak či tak, nová doska sa aj napriek odmietavému postoju niektorých staromilcov uviedla naozaj vynikajúcim spôsobom a prakticky hneď po vydaní sa zaradila medzi klasiky (nielen) tvorby MEGADETH. Novinka sa síce niesla v stopách svojho predchodcu „Youthanasia“, no v porovnaní s týmto opusom bol celkový výsledok predsa len o poznanie pestrejší. Na jednej strane tu boli songy ako spomínaný úvodný mega-kus „Trust“, „Use The Man“, „A Secret Place“ či „She-Wolf“ prezentujúcu melodickejšiu novú tvár skupiny, ktorá bola dokonale vyvážená nasratými a thrashovo hryzavými záležitosťami typu „The Disintegrators“, „Vortex“ a hlavne „FFF“, ktorá by bez problémov zapadla na debut „Killing Is My Business… And Business Is Good!“. A hoci sa na doske nachádzali aj veci ako „Mastermind“, „I´ll Get Even“ alebo „Have Cool, Will Travel“, ktoré nemožno označiť inak ako za priemernú výplň, radím „Cryptic Writtings“ určite medzi to najlepšie s čím Mustaine a spol. za celú svoju kariéru prišli.

Ihneď po vydaní dosky sa zdalo, že v MEGADETH konečne zavládol dlho hľadaný a prepotrebný kľud. Dave sa zbavil svojej drogovej a alkoholovej závislosti, stal sa po druhýkrát otcom a turné zo začiatku prebiehalo preplnených halách. No problémy na seba nenechali dlho čakať a tentoraz stál za nimi bubeník Nick Menza. Ten začal citeľne strácať záujem o kapelu a ako hovorí Dave, „rozvinuli sa u neho zdravotné problémy z ktorých mnohé súviseli jednoznačne s jeho životným štýlom. Čím ďalej tým viac býval podráždený a roztržitý. Zašlo to tak ďaleko, že väčšinu dňa prespal. Vynechal zvukovú skúšku, vstal tridsať minút pred koncertom, natiahol si svoje cyklistické kraťasy, športové botasky a šiel hrať. Ako sa dalo predpokladať, jeho hra na nástroj tým trpela. V piesni „Trust“ je crescendo, ktoré vždy zmeškal – večer čo večer. Keď býval mladší a hladnejší, takéto veci sa mu nestávali.“ No to stále nebolo to najhoršie. Na Nicka čakal ešte závažnejší problém. Pred nejakou dobou si totiž poranil koleno, následkom čoho sa mu v ňom vytvorila cysta a podľa prvých vyšetrení sa javila ako zhubná. Kapela teda stála pred rozhodnutím, kto bude dočasnou Menzovou náhradou na zabookovaných vystúpeniach. Mustaine si našťastie spomenul na svojho spoluhráča zo spomínaného projektu MD.45 Jimmyho DeGrassa, ktorý mal do tej doby skúsenosti prakticky iba ako štúdiový hráč, no napriek tomu, že do kapely naskočil za pochodu, zapadol bez problémov do zostavy a keď sa neskôr ukázalo, že Nickova cysta v kolene bola našťastie neškodná, zostal Jimmy plnohodnotným členom.

Jedna kríza v MEGADETH bola teda zažehnaná, no na obzore sa už črtala ďalšia zmena v zostave, ktorá sa tentoraz týkala gitaristu Martyho Friedmana. No ešte predtým sa Dave Mustaine rozhodol pre najodvážnejší krok svojej kariéry, ktorý charakterizoval nasledujúci album „Risk“.

Dagon