Meno MASTER´S HAMMER myslím naozaj netreba nijako predstavovať. Ich nehynúce a doslova kultové postavenie (akokoľvek toto sprofanované slovo nemám v láske) z neho robí teleso, žijúce prakticky vlastným životom. A nemám na mysli iba prvé dve albumové záležitosti, na ktoré sa dnes nahliada miestami takmer až s posvätnou úctou. Aj v dnešnej dobe totiž platí v mojich očiach toto voľné zoskupenie hudobných indivíduí za niečo, čo dokáže pripraviť nejeden zaujímavý a naozaj hodnotný muzikálny zážitok. No zároveň na Štormovom snažení bude už navždy visieť tieň prekliatia nekonečného a zároveň nezmyselného porovnávania každého jedného opusu s Rituálom a Okultistom. A pritom stačí tak málo. Urobiť za minulosťou deliacu čiaru a MASTER´S HAMMER brať ako nové, obrodené teleso, ktoré prostredníctvom „Mantras“ vstúpilo do novej etapy svojej existencie. A razom sa bude mnohé javiť úplne inak.
Novinka „Formulæ“ je to najlepšie, čo František Štorm od Konví ponúkol. Ja viem, že som podobné nadšenie zdieľal aj v prípade minulej dosky „Vagus Vetus“, no tak, ako sa toto dielo javilo v úvode ako nadpriemerná záležitosť, rovnako rýchlo sa aj opočúvalo. No a v prípade priameho singlového predchodcu „Kult mládí a mrazu“, nepríjemný pocit až prílišnej priemernosti a nedotiahnutosti vystal hneď na začiatku. Ale to všetko je už dnes minulosťou. Aktuálne tu máme „Formulæ“, pripravované v absolútnej tichosti a vracajúce svojich autorov späť na požadovanú kvalitatívnu úroveň. Poďme sa teda pozrieť trochu bližšie na tento sympaticky modrý digipack, na ktorom sa okrem dobre známeho Štormovo rukopisu opätovne skvie aj erbové logo.
MASTERS´S HAMMER = voľné hudobné zoskupenie. Za touto rovnicou sa skrýva fakt, že sa najneskôr od dosky „Vracejte konve na místo“ prakticky jedná o Štormov sólový projekt, s miernym prispením tu viac, tu menej známych mien. Aktuálne to je Necrocock so svojimi éterickými hlasovými polohami, Honza Kapák, ktorý (okrem položiek „Maso z kosmu“, „Arachnid“ a „DMT“) obsluhoval živé bicie, čím dodal doske skutočný ťah na bránu, ktorý miestami tak zúfalo chýbal v prípade „Vagus Vetus“. A tretím hosťom bol Václav Matas so svojim dobrom, ktorý okrášlil záležitosť „Rurální Dobro“. Pokiaľ vám v tomto zozname chýba Silenthell, nemýlite sa. Jeho tympany zostali tentoraz tiché, čo hodnotím ako mínus. No našťastie v prípade „Formulæ“ je to takmer jediný nedostatok.
Prvá vec, ktorá udrie do uší takmer okamžite, je masívne využitie elektroniky, čo by na prvý pohľad mohlo evokovať návrat k preklínaným „Šlágrom“, ale nie je to tak. Tento nový prvok je skôr jasným dôkazom toho, aká očistná bola pre Štorma účasť na projekte Mortal Cabinet. Bola to práve táto skúsenosť, ktorá v ňom prebudila snahu o väčšie 
experimenty, hoci jeho rukopis je už asi navždy daný, takže počas počúvania dosky budete mať pri nejednom motíve pocit hudobného deja-vu. A keďže „Formulæ“ ponúka na takmer hodinovej hracej ploche až pätnásť položiek, je úplne prirodzené, že nie všetko sa vydarilo presne tak, ako malo. Mám na mysli predovšetkým záležitosti „Shy Gecko“ s mierne otravným Necrocockom (jeho hlas by som naopak vyzdvihol v indickej inštrumentálke „Phenakistoscope“, kuse „Všem jebne“ pri textovaní ktorého Franta evidentne nemal svoj deň, alebo dokonale priemerné veci „Biologické hodiny“ či „Jazyky“. No našťastie je tu ďalších desať kusov, ktoré nemožno nazvať inak, ako vskutku vydarené songy. A to nie je všetko. V troch prípadoch sa Štormovi podarilo vytvoriť niečo, čo podľa mňa môže smelo súperiť aj so spomínanou legendárnou minulosťou. Mám na mysli skvosty „Arachnid“, kde hudobná a textová zložka idú neuveriteľne ruku v ruke, mierne mystický „Durga chce pít“ a hlavne pre MASTER´S HAMMER tak netypickú atmosférickú veľkolepú hymnu „Rurální Dobro“.
MASTER´S HAMMER definitívne našli svoju polohu vedomí si faktu, že ich diela už nemajú silu okultného čierno-čierneho uragánu, ako tomu bolo pred takmer 30 rokmi. No ak si uchovajú nadpriemernú úroveň, ako je tomu v prípade „Formulæ“, budem aj naďalej s ich tvorbou navýsosť spokojný.
Dagon