To, že poľská black metalová scéna tvorí jednu z veľmocí na poli čierneho kovu, je myslím fakt o ktorom nemá cenu diskutovať, či sa ho (nedaj Satan) pokúšať nejako spochybniť. Naopak. Z vlastnej skúsenosti viem, že rozhodne stojí za to, ponoriť sa čas od času do kalných a neprebádaných vôd toho najhlbšieho Undergroundu a ručím vám za to, že nebude dlho trvať a vytiahnete lákavú odmenu v podobe dobre utajeného, no o to cennejšieho diela.
A presne k týmto vzácnym druhom patrí určite aj trojica u Poznane, ukrytá pod sympatickým názvom MARTWA AURA. I keď tu sa o nejakom tom totálnom a neznámom Podzemí nedá až tak veľmi hovoriť. Okrem toho, že má táto squadra na svojom konte (okrem povinnej demo nahrávky) spoločné splitko s krajanmi Szron, dlhohrajúci debut „Contra Mundi Contra Vitae“ a EP „Tenebrae Divine“, boli a sú jednotliví členovia aktívni v mnohých ďalších spolkoch, medzi ktoré patria mená ako THRONEUM, MORDHELL, ZMORA či MOLOCH LETALIS.
Moje prvé stretnutie s týmto telesom bola prostredníctvom spomínaného splitka s nepochybne známejšími súkmeňovcami Szron, pričom ma trojskladbový príspevok Mŕtvej Aury bavil o poznanie viac. A to nehovorím o doske „Contra Mundi Contra Vitae“, ktorá ma doslova uchvátila svojou chorobnou víziou nekonečného zmaru a všadeprítomnej hrôzy hľadiacej skrze kalné oči samotnej Smrti a naveky zvečnenej v barokových výkrikoch ultimátneho šialenstva. A tak som s napätím čakal, čo prinesie aktuálna trojica songov, vydaných iba vo forme potupného digitálneho downloadu. A treba povedať, že novinka pokračuje presne tam, kde „Contra Mundi Contra Vitae“ skončilo. Pomalý a uhrančivý rozbeh prvej (a zároveň najlepšej) položky „Tenebrae“ navodí hneď na úvod presne tú atmosféru, ktorou opl
ýval megachorobný debut. Skladba sa po začiatočnej pomalej časti nenásilne a prirodzene prehupne do rýchleho tempa, ktorému dominuje sympaticky studený a čitateľný zvuk, ktorého ozdobou je Hiddenov krkavčí hlas topiaci sa vo vlastnej ozvene. Pre tento song, ako aj pre zvyšné dva tracky tiež platí, že MARTWA AURA sa pri dominujúcej rýchlosti nenechá uniesť k tuctovosti hraničiacej s nudou, ale dokáže svoj materiál vystavať s dostatočným množstvom drobných odbočiek a fines, ktoré poslucháča nútia zamerať svoju pozornosť na to, čo sa mu práve dostáva. Je skutočnou lahôdkou sústrediť sa na zvuk a prácu jednotlivých nástrojov a oceniť ich príspevok k celku. Dvojka „Divine“ pokračuje v nastolenom trende s tým rozdielom, že ponúkne väčší podiel melódií, vďaka čomu môže pôsobiť prístupnejším dojmom. Následné záverečné rozlúčenie „Manes“ však tento dobre rozbehnutý stroj citeľne pribrzdí svojou nižšou dávkou invencie a nápaditosti. Nie, nechápte ma zle. Ani v tomto prípade sa nejedná o vyslovený nepodarok, no tá skrytá a ťažko definovateľná aura všadeprítomného zla mi v prípade tohto songu uniká. No napriek tomu som po skončení záverečného outra plného útrpných hlasov zatratenia nútený opätovne stlačiť tlačidlo play.
Hoci aktuálne EP „Tenebrae Divine“ nedosahuje čierno-čiernych kvalít diela „Contra Mundi Contra Vitae“, rozhodne svojim autorom zlé meno nerobí. Skôr ho vnímam ako hlboké nadýchnutie sa pred vecami budúcimi. A v tomto smere prorokujem Martwej Aure veľkú budúcnosť.
Dagon