Slovem „legenda“ se údajně nemá plýtvat, ovšem v případě slovenské metalové kapely LUNATIC GODS to věru nejde jinak. Od roku 1994 (tehdy ještě jako BESTIALIT) zásobují své publikum osobitou muzikou, která je stále svým způsobem „extrémní“. Nicméně i milovník výrazných melodií si v tvorbě LUNATIC GODS mnohé najde, to je nad slunce jasné. V dřívějších dobách mnoho fans vnímalo tvorbu kapely spíše jako deathmetalovou, ale zhruba od počinu „Ante Portas“ (2007) se kola progrese začala postupně stáčet k black metalu s folkovými prvky. A právě v této škatulce, která není nikterak těsná, hrají LUNATIC GODS vlastní ligu. Jsem moc rád, že si na mě po nějaké době našel čas kytarista a skladatel Ľubomír Šimo, s nímž jsem probral mnohá zákoutí aktuální desky „Vresovrenie“.

Ľubo, než se podíváme na Vaše nové album, tak bych se rád zastavil u toho předchozího. Jak ho s odstupem času hodnotíš? Já osobně jsem si ho neskutečně oblíbil, často se k němu vracím. Vůbec mi nepřijde, že vyšlo už před pěti lety. Co pro tebe album „Turiec“ znamená?
Ďakujem za úžasné slová hneď na úvod. Práve pár dní dozadu som si „Turiec“ v kľude po čase celý pustil. Aktuálne chystáme LP verziu novej dosky a máme v pláne postupne vydávať aj predošlé albumy na tomto, pre mňa osobne najkrajšom, nosiči. Tak som vytiahol knižku, CD a listoval, počúval a rozmýšľal ako ukončíme A-stranu a načneme B-stranu LP. Krásna tvorivá chvíľka s dokonalým dielkom🙂 (a teraz mi nos odpadne:.🙂 Ale vážne, vždy na našich starších albumoch po čase nachádzam chybičky a niečo by som urobil ináč, ale tu proste všetko sedí ako má. Som na ten album doslova a do písmena aj po 5 rokoch pyšný! „Turiec“ má všetko, čo má za mňa dokonalý metalový album mať. Je komplexný, ťažko uchopiteľný, na viac vypočutí, spája viacej žánrov, ale hlavne ma uchvacuje, koľko progu sa nám do tej nahrávky vtedy podarilo dostať a popritom si zachovať ten náš typický mrazivý „blackový“ feel.

Tiež sa mi pri počúvaní vynárali spomienky na nahrávanie – proste albumové zrkadlo našich vtedajších životov, ktoré dokáže poriadne nakopnúť a zároveň pohladiť… Za mňa osobne jednoducho kus hodnotnej muziky!

Nápaditost skladbám LUNATIC GODS nechyběla nikdy. Na albu „Turiec“ jste se ale odpíchli k ještě větší variabilitě a preciznosti. Řekl bys, že jste se v onu dobu dostali na pomyslný vrchol vaší dlouholeté tvorby? Jak moc složité pro vás bylo přemýšlení o další nahrávce?
Jednoznačne v roku 2018 bol „Turiec“ vrcholom našej tvorby, o tom niet pochýb. Marthus za bicími kapelu posunul o level vyššie. Náš gitarista „Ičko“ -„mladá krv“ kapely – nasádzal svoje riffy a sóla s absolútnou precíznosťou, Emko bol vo vrcholnej forme a Pavel Hlavica (majiteľ štúdia Shaark a náš dvorný štúdiovy zvukár) mal dostatok času sa vymazliť s mixom a mástrom, pretože sme sa nikam neponáhľali. A navyše piesne sme dva roky predtým v skúšobni spoločne objavovali, skúšali rôzne cesty a hrali sa s nápadmi. Samé pozitíva, ktoré sa zákonite do nahrávky museli preniesť…

Čo sa týka premýšľania o ďalšej nahrávke, mám to vždy tak, že v momente ako dorobím album, odovzdám ho „pomyselne“ fanúšikom, dorobím promo a rozhovory okolo novinky, a nechávam ho následne žiť svojím životom. Nie nadarmo sa vraví „Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš“ a v tomto prípade to platí na sto percent. Snažiť sa napodobniť niečo, čo sa ti v minulosti podarilo a fungovalo, v živote podľa mňa až tak nefunguje. Za mňa správne je nechať sa unášať novými nápadmi. Ide o to, že v „tej pomyselnej“ rieke sa medzičasom zmenila voda a prúdi ďalej… a aj my sami sme dávno iní, naše vnútra sú zmenené a taktiež sú v čase ďalej aj naši fans. Všetkých nás ovplyvňuje každú minútu „x“ okolností a ľudia a príbehy okolo nás a vďaka tomu sa formujeme a meníme. Čiže aj keby sa ti teoreticky podarilo namiešať rovnaký „koktejl“, v novom čase už nemusí fungovať. Tým chcem povedať, že pri tvorbe a premýšľaní o nových piesňach treba hodiť všetko čo bolo za hlavu, urobiť novú štartovaciu čiaru a zvoliť voľnosť a slobodný prístup k tvorbe. Ako som už v nejakom rozhovore spomínal a ako zvykne hovorievať Mikael Akerfeldt z OPETH: „Progresívna hudba nie je žiadny špecifický štýl, ale prístup k muzike“. Za každým novým albumom musí byť nový príbeh, nový vietor. Ostať musí len túžba objavovať a hľadať… Čo viac k tomu dodať, snáď len že Milujem OPETH.🙂

LUNATIC GODS mají bezesporu statut slovenské metalové legendy, posluchači od vás vždy očekávají jen to nejlepší. Jak moc je pro vás všechno tohle svazující? Dokážeš se od toho oprostit? Je pro tebe budování značky LUNATIC GODS stále důležité?
V živote stále platí, že veci o ktoré sa staráme, vkladáme do nich energiu, pečujeme, obnovujeme a záleží nám na nich = tie veci rastú a darí sa im. A je úplne jedno, či sú to naše vztahy, naše deti, či trebárs tvoje auto, záhradné náčinie alebo tvoj vlastný dom. A veci, o ktoré sa nezaujímame a nestaráme, časom chradnú a ich čaro, či zdravie expiruje. Klasický životný príbeh. Čiže aj o značku a kapelu sa musíš starať. Pracujeme na tom poctivo a aj keď svojím možno slimačím tempom, stále ideme za svojim cieľom. Áno, už to v dnešnom veku nie je pre nás až tak dôležité, ale záleží nám na tom, aby čaro z toho, čo sme vybudovali – nevyprchalo…

A status slovenskej metalovej legendy si naozaj veľmi vážime! Nijako nás to však pri tvorbe nezaväzuje, čo som myslím dokonale opísal už v predošlej odpovedi. Osobne si myslím, že sme ešte ani zďaleka nepovedali posledné slovo a verím, že to najlepšie je stále pred nami. Vezmi si napríklad taký RUSH, ktorí sú jedným z mojich obrovských vzorov. Prežili 5 dekád a nikdy nenatočili kópiu svojich vrcholných diel, ale namiesto toho stále hľadali nové cesty. Pre mňa sú všetky ich „Obdobia“ zážitkom. V 80. rokoch im kapely skláňali pocty k dielam zo 70. rokov a oni točili ďalej s klávesovým „feel“. V 90. rokoch im vychádzali tribute albumy a oni na oplátku ešte pritvrdili a šli zas ďalej a nakoniec sa prepracovali k poslednému albumu „Clockworks Angels“, ktorý je ďalším z naprostých vrcholov ich kariéry. Pevne verím, že nás čaká podobná cesta…

Na nové album „Vresovrenie“ jsem se opravdu hodně těšil. Řekl bych, že jste stylistiku „Turiec“ ještě o něco rozšířili, nicméně album mi přijde přece jen o něco razantnější, srší vitalitou. Je nějaká hlavní emoce, kterou by si měl posluchač z nových skladeb odnést?
Aleši, ďakujem ti, som šťastný, že ho tak vnímaš. Za albumom stoja 3 roky tvrdej práce a napĺňanie vízie, ktorá sa myslím naozaj podarila na výbornú. Myslím, že sme sa posunuli zas o level ďalej. Album je symfonickejší a agresívnejší ako jeho predchodca, ale zároveň ctí odkaz Turca a nenápadne na neho nadväzuje. Tiež nám otvára nové brány. Je v ňom odraz túžby po živote a bol napísaný a nahrávaný v turbulentnom a extrémnom období zmien a neistôt, a preto je razantnejší a srší z neho živočíšna energia. Za všetko hovorí môj LG status na jednej zo sietí v deň posledného mixu a masteringu:

„V najťažších chvíľach svojho života odovzdávam do lisu najlepšiu nahrávku svojho života …tak snáď to bude niekto cítiť podobne ako ja…obrovské poďakovanie Pavlovi a Peťovi do Shaarku, Majke, Davidovi, Emkovi A HLAVNE MOJEJ ÚŽASNEJ MANŽELKE …a všetkým na ktorých som zabudol…je to za nami…a hrá to úžasne…KONEČNEEEEEEE “

Som s ním absolútne spokojný! Každá nota, každé slovo má svoj význam a pevné miesto. Za mňa jeden z našich kapelových a zároveň osobných hudobných vrcholov si myslím. (Už bude zo mňa dnes Pinocchio z toľkého sebavedomia…hehe) Aktuálne pracujeme na prome, chystáme MC, LP verziu, plus vyjde ešte klasický Jewel Case s bonusmi. Ale už pomaličky ho nechávam žiť svojím životom, ako som písal vyššie a otváram vedomie novým nápadom a strašne sa teším na novú tvorbu s kapelou…

A hlavná emócia? Jednoznačne túžba po živote. Prežiť ho naplno a prijať nemenný fakt, že každý z nás raz „navždy“ odíde a kruh sa bude točiť ďalej bez nás, či sa nám to páči alebo nie. Jeden z mojich najlepších priateľov zvykne hovorievať, že zmyslom jeho života je zbieranie zážitkov. A podobný prístup k životu mal aj náš bývalý spevák Jarík (RIP). A práve odtiaľ pochádza moja prapôvodná inšpirácia na celý album. Jednoducho – užiť naplno to krásne, čo život ponúka a s pokorou prijať aj to zlé, čo občas prinesie. To je také nenápadné malé posolstvo celej našej novej dosky…

Pod novinkou je opět podepsáno nemálo osobností, a to ještě s tím, že vaše sestava čítá osm – devět lidí. Jakým způsobem hudba na „Vresovrenie“ vznikala? Asi mi dáš za pravdu, že v dnešní době sladit čas tolika muzikantů dohromady, to není vůbec nic jednoduchého…
🙂V dnešnej dobe zladiť čas celkovo akýchkoľvek ľudí je doslova nemožné🙂hehe… Rád spomínam na časy, keď sme sa s kamošmi dohodli „Chalani o 2 týždne v piatok sa stretneme o 17 hod. pri veži a pôjdeme na pifko“. A všetci prišli… dnes proste niečo neuveriteľné! Dnešné možnosti nás úplne zblbli. Všetky veci, čo nám majú uľahčovať prácu, zabezpečujú to, že máme paradoxne času menej…
Už som to spomínal v rozhovoroch pre ďalšie časopisy. Tvorba nového albumu bola úplne iná, ako pri predošlej doske. V období, keď sme na novinke začali intenzívnejšie pracovať, vypuklo niečo s čím nikto z nás nerátal. Korona zmenila úplne všetko a dotkla sa aj nás. Okrem zrušeného benefičného koncertu pre Horára sme mali zavretú skúšobňu a v podstate v priebehu 2 rokov na striedačku sme sa k nej nemohli poriadne dostať. Tým pádom sme sa stretávali vo dvojiciach-trojiciach samostatne a posielali si tiež nápady cez e-maily. Najviac práce na začiatku sme urobili spoločne s naším gitaristom Ičkom, ktorý prvý krát priniesol aj svoje nápady do našej muziky a viacero perfektných gitarových motívov. Spočiatku, keď prišiel pre 9 rokmi do kapely, len vstrebával náš štýl hrania a tvorby, tentokrát sa stal plnohodnotným tvorcom a spoluautorom, čo ma veľmi teší. Ička mám strašne rád, je to úžasný človek a strašne veľa som sa od neho hudobne naučil. Síce je od nás o generáciu mladší ale hudobne by som povedal pred nami aj o hodný kus napred.

Piesne sme takto aranžovali a posielali Martinovi (Martin „Marthus“ Škaroupka, COF), ktorý počas turné s CRADLE OF FILTH dotváral svoje party bicích a posielal nám pre zmenu jeho nápady. V júni 2022 sme v štúdiu nahrali bicie a potom sme postupne s celou kapelkou chodievali na predĺžené víkendy, občas voľné dni a dopracovávali spoločne po celý ďalší rok a pol nový album priamo v štúdiu Shaark. Tu patrí obrovská vďaka majiteľovi štúdia Pavlovi a tiež firmičke Black Hornet Production, že nám spoločne takéto niečo umožnili. Shaark a Morava sa stali naším druhým domovom. Zrazu sme akýkoľvek nápad mohli priamo na mieste vyskúšať a otvorili sa nám tak nové možnosti. A práve preto si myslím, že je nahrávka taká prepracovaná a dotiahnutá do posledného detailu.

Na albu se podílelo nemálo hostů, především pak vokalistů. Jak bys ohodnotil jejich celkový přínos? Rozmanitost zpěvů byla pro LUNATIC GODS vždy typická, řekl bys, že jste se v tomto ohledu opět o něco posunuli?
Hostia vždy prinesú svieži vietor, nový pohľad a novú energiu. Nie inak tomu bolo aj pri novej nahrávke. Veľkú úlohu tentokrát zohral náš kamarát spevák Majko Petranin. Je to metalový ďábel a žijúca legenda slovenského metalu. Milujem jeho kapelku CASTAWAY a dnes, čo ma veľmi teší, spieva dokonca aj v českej kapelke NIAKARA zloženej z pôvodných členov ARAKAIN. Majko nám pomáhal už pri samotnej tvorbe. Nebolo to len klasické hosťovanie. Vymyslel aj viacero vokálnych liniek a nemysli si že len melodických. Hneď prvý výkrik v piesni „Tú zlatu niť spáľte“ je práve jeho maslo…hehe. Keď mi to prvýkrát poslal, skoro ma odjebalo. Úplne ako starý ANAAL NATHRAKH. Nechápal som kde sa to v ňom berie, pretože väčšina ľudí ho pozná ako výborného melodického vokalistu. No proste paráda. Máme v pláne do budúcna opäť spolupracovať. Podobne obrovský prínos bol od Kubka z kapelky PLASTERY. Jeho hlboký growl a texty, ktoré sme spoločne napísali sú priam skvelé. Kubko je chalanisko z našej „turistickej“ partie. Pri jednej z fatranských túr som takto raz počúval nahraté veci zo štúdia a premýšľal o textoch na Emkove spevy a on sa pýtal, na čom pracujem. Tak som mu pustil nahratý materiál aj s načrtnutou hatlaninou a predstavil moje nápady a on ma vždy nejakým slovom posunul ďalej a skončilo to tak, že som ho oslovil so spoluprácou na celý album. Krásne je, že má úplne podobnú farbu hlasu ako náš Jarko. Nechápali sme v štúdiu, keď spustil za mikrofónom prvé riadky textu a usmievali sa všetci na seba… Všetko do seba zapadlo…

Mimoriadnymi hosťami na našom novom albume sú aj chalani Pinťo a Samko zo slovenskej kapelky BESNA, ktorých album „Zverstvá“ radím k tomu najlepšiemu, čo na SK metal scéne doteraz vzniklo. Obrovský objav a som veľmi rád, že nám kývli na spoluprácu. Genéza titulnej jesennej piesne „Vresovrenie“ je naozaj pozoruhodná. Jej prvé riffy som napísal tesne po zmixovaní albumu „Turiec“ a paradoxne jej posledné riffy v noc pred nástupom do štúdia🙂… a popritom pieseň stále nemala svoj finálny tvar. Kostra skladby aj stavba bola zaznamenaná spolu s krásnym Emkovým refrénom, ale stále mi tam čosik chýbalo. A to „čosik“ priniesli práve chalani z Besny. Vyhrávky a „post“ atmosféra „word“ pasáží, kde do rytmického doprovodu nášho tympánistu Janíka spieva Samko, a do toho Pinťo dáva jeho typical vyhrávky, je uhrančivá a magická. Dodalo to skladbe onú povestnú čerešničku. S chalanmi sme strávili v štúdiu parádny tvorivý deň. Sú to naozaj milí a skromní ľudia a držím im palce aby sa so svojou muzikou dostali čo najďalej. Takéto talenty nesmú ostať nepovšimnuté. Pieseň všade uvádzame ako naše spoločné dielko, právom si to zaslúžia…

A na záver nesmiem zabudnúť na hostí, ktorí nám na doskách pomáhajú už pravidelne, ako náš kamarát a výborný spevák Roman „Ročo“ Čierf (ex METALINDA) a náš bývalý gitarista Maťko „Mír“ Vanko, ktorí si vždy odbehnú k nám do štúdia sa lunaticky zrelaxovať a dotvárajú tú správnu lunatickú atmosféru posledných 5 nahrávok.

Přiznám se, že jsi mě zaskočil i svým upřímným vyjádřením, jež se vztahuje ke skladbě „Pieseň zhavranelých“. Když jsem tvé řádky četl v bookletu, úplně mi přejel mráz po zádech. Skutečně ses do alba natolik zabral, že to ve finále odnesla rodina? Jestli to není tabu, zkus nám svůj osobní příběh trochu přiblížit…
Aleši, všetko v tom texte je číra pravda. Zrod dosky „Vresovrenie“ bol pre mňa nesmierne psychicky zložitý a náročný. V priebehu natáčania albumu mi vážne ochorela dcérka. Z nahrávacích „starostí“ prišiel zrazu ozajstný šok a ja som si uvedomil, že začínam riešiť skutočné problémy. A keďže sme album vydávali pod vydavateľstvom, chcel som splniť svoje záväzky a snažil sa ho aj napriek nepriazni osudu dokončiť. Nakoniec to dopadlo tak, že som pendloval medzi nemocnicou, dvomi prácami a štúdiom a usiloval sa to nejak dohotoviť a ukočírovať. No masaker, poviem ti. V hlave máš zrazu úplne iné myšlienky a do toho ti pomaly začne všetko meškať. Telefonáty z prác, telefonáty od firmy „kedy to už bude?“ heh, no proste des…A poviem ti, boli chvíle, keď som myslel, že je už koniec, že tentokrát to nedám. Strašne moc mi v tom období pomohol Pavel zo štúdia Shaark, ktorý za mňa prebral veľkú časť kapelovej otiaže. V jednu noc som mu volal a dal mu dokonca plnú moc to za mňa dotiahnuť. Pri mixe mi veľmi pomohla tiež naša klávesáčka Majka s naším Davidom (cimbal, viola, orchestrace), ktorí bývajú kúsok od štúdia Shaark a boli chvíle, keď do štúdia chodili v podstate sami a ja som trávil čas v detských oddeleniach nemocníc.

Ale zas, akokoľvek ťažké tie chvíle boli, paradoxne rád na ne spomínam. Zrazu som trávil so svojou dcérkou oveľa viac času. Sedávali sme v detskom kútiku nemocnice, hrali hry, spojazdnil som tam DVD prehrávač, doniesol aj ostatným deťom filmy, kecali s inými oteckami… Zrazu som si musel nájsť čas = holt riadne kruté vytriezvenie. Nakoniec nám začala zaberať jedna liečba, a mne sa podarilo album dotiahnuť. Ale tie výčitky, keď odchádzaš niekam a nemusel by si…fu, zas som sa spotil… Vieš, ľudia sa denne rozčuľujú pre všakovaké veci, úplné banality a blbosti a všetko je to presne ako spievame v jednej z našich piesní “Márnosť“. Každý z nás to pochopí, až keď ho zasiahne správa, ktorú nečaká🙂… klepem po dreve a klepem po stole nech liečba pokračuje ako má, snáď to bude dobré, pretože naše deti sú jediné čo v našich životoch má zmysel. A ako hovorí známy citát „Niekedy musíme spadnúť na dno, pretože na tom dne je niečo, čo sme tam mali nájsť.“ Dúfam, že poznanie ktoré som našiel minulý rok, je posledné z tých nemilých, čo mi život priniesol…

Ľubo, patříš k lidem, kteří když se do něčeho zaberou, tak mají „problém vystoupit z rozjetého vlaku“? Hledáš jaksi stále klíč k tomu, jak sladit rodinný život s tím kapelním? Dospěl jsi po vydání „Vresovrenie“ k nějakému finálnímu řešení?
Som človek, ktorý veci vždy dotiahne do konca. Aj keď niekedy pomalším tempom, ale vždy! Moja milovaná žienka sa na tom smeje a niekedy krúti hlavou, ako to dokážem, že iní by to už dávno vzdali. Sám neviem, kde sa vo mne tá energia každé ráno berie. A popri tom všetkom mám dve full práce, rodinu a kapelníkujem fungujúcej kapele. Dospel som k jedinému správnemu rozhodnutiu a to obmedziť aktivity, ktoré mi neprinášajú vnútorné uspokojenie, aj keď za cenu možných finančných strát, a aktuálne na tom pracujem. Pevne verím, že z toho vzídem opäť silnejší a zvyšok života prežijem v menšom strese. Som na rozhraní svojho života, o 2 týždne ma čakajú moje 600 mesiacov zmeškané krstiny (čítaj oslava 50 – hehe), chcem spomaliť a chcem a musím venovať viac času rodine. A ak sa objaví nejaký voľný moment, strašne rád ho odovzdám muzike… a tiež viacej času by som chcel stráviť v prírode. Cítim, že to je správna cesta… Nejaké veľké turné s LG nás asi nečaká a výhodou napríklad je, že náš bubeník Martin hrá v CRADLE OF FILTH. Tým pádom my sami toľko nekoncertujeme a máme každý koncert ako sviatok a odmenu. Keď je toho menej, viac sa tešíš a viac si veci vážiš.

Ale ináč dnes je celkovo oveľa náročnejšia doba ako napríklad pred 20 rokmi, všetci idú nadoraz, takže myslím že situácie ako zažívam ja, zažíva každý druhý človek v Európe. Poctivo uživiť rodinu a zladiť prácu a rodinný život a popritom robiť niečo zmysluplné, čo napĺňa vašu dušu a čo milujete, je v dnešnej dobe strašne vyčerpávajúce a náročné. Obdivujem každého človeka, ktorému sa to podarí aspoň dostať do rovnováhy…

Najdeš si čas i na poslech hudby, kterou máš rád? Jaká nahrávka tě v poslední době zaujala?
Neblázni – muzika je môj život. Aj v tom najrušnejšom dni mi hrá minimálne Spotify. A keď si nájdem chvíľku so svojou zbierkou CD a LP a môžem nejakú tú starú LP-čku oprášiť, som šťastný. Väčšinu dní mi hrá rock a metal, ale občas aj chuťovky z iných žánrov. Minule mi dokonca prišla gratulácia zo Spotify, že ako jeden z mála počúvam celé albumy od začiatku do koncahehe…
Toť actual playlist z posledných dní a týždňov:
IHSAHN „Ihsahn“
RUSH „Grace Under Pressure“
BORKNAGAR „Fall“
KING´S X „Out of the silent planet“
DORDEDUH „Har“
QUEEN „Hot Space“
JUDAS PRIEST „Invincible Shield“
DARK GAMBALLE „Dobrý lhář“
CRADLE OF FILTH „Existence Is Futile“
SACRED REICH „Heal“
MORBID ANGEL „Blessed Are The Sick“
SLAYER „South Of Heaven“
AXXIS „Kingdom Of The Night“
CORONER „Grin“

A aká nahrávka ma v poslednej dobe zaujala? Určite nový IHSAHN! Ale poviem ti, že tentokrát sa mu dostať na „kloub“ trvalo hodne dlouho🙂… každopádne nádherná doska. Slobodná myseľ a ničím nezviazaný umelec. Rád by som sa s ním raz poznal aj osobne a vždy si vravím, že mu raz pošlem naše albumy, ale potom kývnem rukou, že by ho to asi nezaujímalo.🙂 Krásne je, že na našom novom albume sme urobili k piesni „Otcovská“ aj orchestral version a bavili sa o tom, že celé „Vresovrenie“ by sme raz mohli urobiť práve orchestrálne… A človeče, pár dní na to vyjde nový IHSAHN a má v orchestral verzii rovno celú novú dosku.🙂 Je to krásne, mať podobné myšlienky a nápady s človekom, ktorého obdivuješ. Ihsahnov bonusový orchestrálny disk nového albumu je rovnako úžasný ako metalová časť nahrávky a pripomína mi moje obľúbené dielo od Modesta Petroviča Musorgského „Obrázky z výstavy“. A tiež ma veľmi potešil nový album JUDASU. Tá energia z Halforda priam srší… neskutočné niečo. Osobne som mal vždycky radšej IRON, ale posledné dve dosky Judasu sú absolútna jazda. A z tejto novej cítim aj dozvuk 70-tok, čo ma hodne potešilo.

Pojďme dále k novince. I další skladby na desce obsahují témata civilní a ve své podstatě úplně „jednoduchá“. Skladba „Šialení Bohovia“ je ale vskutku překvapivá, je to takový „LUNATIC GODS pohled do zrcadla“. Co dalšího stojí za touto skladbou? Na co mohou být LUNATIC GODS podle tvého soudu opravdu pyšní? A našel bys i nějakou tu „kaňku“? Něco, co se nepovedlo?
V úvodníku skladby je všetko vysvetlené. Presne tak, v zrkadle sme my sami. Snažíme sa robiť svoju muziku a žiť život najlepšie ako sa len dá. Nie vždy všetko vyjde a niekedy aj pri najlepšom úmysle sa veci otočia ako ste nechceli. Ale vždy treba ísť ďalej a držať sa svojho. Ďakujem Lečovi za skvelý text, ktorým všetko vystihol. Za piesňou stojí náš gitarista Ičko, ktorý ma vytrvalo presviedčal aby sme ju dokončili a na album dali. V demáčoch, ktoré som mu naposielal, totižto bola ako bonus navyše. V prvých nápadoch na album som s ňou moc nerátal, ale nakoniec som dal na jeho slová a mal úplnú pravdu. Je to totálna pecka a koncertná tutovka aká nám už dlho chýbala…🙂

A na čo môžeme byť pyšní? Určite na skutočnosť, že sme toľko vydržali a že každý náš album priniesol čerstvú porciu muziky s novými nápadmi. Nikdy sme sa neopakovali, ale zároveň vždy ctili prvotný odkaz LG. Na to si myslím, môžeme byť právom hrdí. Keď si niekto pustí všetky naše dosky za sebou (ako to občas urobím aj ja), ucíti progres ale stále vie že je to tá istá kapela. To ma strašne teší… A kaňky nie sú asi žiadne. Každý z albumov je ako naše dieťa a pre každého rodiča je jeho dieťa dokonalé. A aj keď má možno nejaké chyby – je zaslepený absolútnou láskou, ktorá „kaňky“ nevidí. A my sme zasiahnutí podobne.🙂

Přemýšlíš někdy nad tím, co ti působení v kapele sebralo? Jakým bys byl člověkem a co bys dělal, kdyby kolem tebe nebyl metal?
Hmmm? NEBLÁZNI? To si ani neviem predstaviť… No keď už by nebol METAL, tak asi by som robil niečo s filmami si myslím. Keď som ešte chodil na základnú školu, daboval som filmy pre československú televíziu, čo asi vie o mne málokto.🙂 Vyhral som vtedy nejaký konkurz a daboval filmy a seriály pre deti a mládež. (Klameš Melita, Vojna Ježkov). Takže si ma možno počul aj zamlada a ani o tom nevieš – hehe🙂 Z peňazí za dabing som si vtedy kúpil svoj prvý kazeťák. A poviem ti, bola to bomba. Vynechával som školu, chodila pre mňa Volga z televízie, posedával som s hercami – no sláva nebeská – hehehe… Vieš, ja som znamenie v horoskopoch „Ryba/Tiger“ a do toho rebel, ktorý nemá rád autority. Takže jediná cesta pre mňa je robiť niečo tvorivé s umeleckým cítením. Tiež ma veľmi láka filmová muzika…

A čo mi hranie v kapele vzalo? Niekedy, keď ma prepadne nostalgická chvíľka, pýtam sa sám seba či už nie je najvyšší čas to nechať celé tak. Kopa krásnej a úspešnej práce. Možno je načase odísť. A potom mi cinkne do hlavy nejaký riff. Zrovna včera som pomáhal nášmu Janíkovi v práci – on stál na rebríku a čakal kým mu zachytím z balkóna reklamnú dosku. A mňa vtedy napadol jeden riff, tak som si ho nananákal do mobilu. No Janek sa udrbával aj zlostil a potom smial, že som blázon. Riff je tam kámo a je po piči… takže tým som ti vlastne odpovedal🙂… Muzika mi veľa zobrala a strašne veľa dala. Myslím, že je to 50 na 50. Ako som písal vyššie, kebyže nerobím muziku, tak nejaký podobne tvorivý smer určite a tiež by som sa asi naplno venoval turistike a všetok voľný čas behal po horách. TO ma vnútorne napĺňa rovnako ako hudba.

Zasvěceného posluchače musí vzít za srdce skladba „Horárova“. K odkazu vašeho bývalého spoluhráče a kamaráda se stále hrdě hlásíte, to je nesmírně sympatické. Přemýšlel jsi někdy nad tím, jak by se Horárovi pozdávala vaše současná tvorba? Už je to opravdu hodně dávno, co odešel… Zkus mladším čtenářům jeho osobnost v krátkosti představit?
ANJEL S BRADOU!!! To platí stále a stopercentne. Ten jeho úsmev, keď som mu líčil nejaký svoj „Problém“ si dodnes pamätám a až dnes ho v podstate chápem. Bol oveľa ďalej ako my všetci. Mal len 30, ale keď sa nad tým dnes zamýšľam, musel vnútorne mať rokov oveľa viac. Bol to pokojný a rozhľadený človek, z ktorého sálala istota. A navyše bol veľmi pracovitý, ale popritom na priateľov si vždy dokázal nájsť čas. Za svoj krátky život toho stihol strašne veľa, a hlavne naučil mnoho ľudí stať sa lepšími…

A myslím, že by našu novšiu tvorbu bral všetkými desiatimi. Popri tom ako miloval „starý“ metal bol zároveň otvorený novým veciam. Pamätám sa keď vyšli prvé dva albumy priekopníckeho orientálneho metalu ORPHANED LAND, ako sme o tom debatovali a aký bol z tohto Izraelského fenoménu nadšený…

LUNATIC GODS mají bohatou biografii. Jsi v tomto ohledu sentimentální a ohlížíš se zpět? Jaká ze starších nahrávek je podle tvého soudu pro kapelu zásadní?
Jednoznačne nahrávka „Slnovraty“. To je zlomový bod! Prežili sme vtedy odchod jedného zo zakladajúcich členov a nadýchli sa k novým výzvam. Nikto nám v tom období neveril a my sme to ustáli. V kapele sme privítali naše „Slniečko“ huslistku Ewku a nášho tympánobijca Janíka, zomkli sa spolu dokopy a napísali materiál, v ktorom je neopísateľné množstvo energie. Lunatický metal v najrýdzejšej podobe. Piesne „Kračúň“ a „Kupalo“ sa stali našou pevnou súčasťou a sú dôkazom, že čaro spoločného tvorenia sa nevytratilo. Ba práve naopak nás vtedajšia situácia nakopla a výsledkom je nová energia, ktorá trvá až dodnes.

Můžeš prozradit, kde všude vás budou moci posluchači vidět v nejbližší době? Kolik nových skladeb budete hrát naživo? Počítám, že hymna „Šialení Bohovia“ nemůže být opomenuta!
Najbližšie už o pár dní sa objavíme na českom kultovom festivale BUGRFEST, už 11. mája (května) v sobotu o 20.hod. Veľmi sa na tuto akcijku teším. A neskôr nás čaká ďalší český festival HELLPDAYS vo Frýdku-Místku (7-8. června 2024). Toť najbližší koncertný diár. Z nového albumu aktuálne máme na leto v playliste až 3 songy – „Horárova“, „O Sekere, čo slabosť hľadala“ a samozrejme ŠIALENÍ BOHOVIA – presne ako hovoríš nebude chýbať.🙂

Určite časom do playlistu pribudne „Otcovská“ a veľmi rád by som koncertne zaradil aj albumovú otváračku „Tú zlatú niť spáľte“, ktorá má skutočné grády. Uvidíme na zimnom tour, ktoré chystáme. Bavili sme sa predbežne s Radekom (SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY), že by sme to odohrali opäť spolu. Tak pevne verím, že Hanka už zdravotne bude ok a budeme si môcť opäť po čase spoločné koncertovanie užiť. Lunatic a Silenti majú spoločné korene a vždy mali k sebe moc blízko. Máme sa radi…

Uvažuješ už nyní o pokračování cesty LUNATIC GODS i ve spojitosti s tím, co už jsme si řekli (viz skladba „Pieseň zhavranelých“)? Najde se ještě něco, čeho bys chtěl s kapelou dosáhnout, něco, co by sis chtěl splnit?
LUNATIC GODS ide ďalej, o tom bez pochýb. Možné spomalenie v rámci našich vekov a životov pripúšťame, ako som už spomínal… Ale už teraz sa bavíme o nových piesňach, zvukoch atď. A čo by som ešte chcel s muzikou, potažmo kapelou dosiahnuť? Ako som už písal vyššie, strašne ma láka filmová a symfonická hudba. Aktuálne náš bubeník Martin píše práve hudbu k jednému z Mejlových nových filmov, na to sa strašne teším, a niečo podobné láka aj mňa samotného.

Tiež sa mi veľmi páči naša bonusová verzia skladby „Otcovská“, za ktorou stojí náš bohém David (viola, cimbal, orchestrace), takže je dosť možné že raz vydáme ako bonus disk aj celý nový album v symfonickej orchestrálnej podobe a priblížime sa tak môjmu obľúbencovi Musorgskemu. Snáď toľko moje hudobné sny. Ale najdôležitejší sen je, aby celá moja rodina a priatelia boli zdraví. A ak je to pre niekoho možno len fráza, pre mňa osobne tá najdôležitejšia vec!

Jaký je tvůj názor na dlouhověké kapely? Dokázal by sis představit, že to pohrnete stejně dlouho jako OLYMPIC? 
Veď je to krásne! Janda je stále mladý. Keď sme robili klip k piesni „O sekere, čo slabosť hľadala“ a Mejla Basel, ktorý nám robí klipy, mi púšťal video k vtedy aktuálnej novinke OLYMPIC, som len zíral koľká energia z toho ide. Určite si takú hudobnú „dlhovekosť“ viem predstaviť a teším sa na to. Urobím vnúčatám raňajky a pôjdem dole do môjho mini štúdijka tvoriť… Vek je len číslo a naše vnútra nestarnú…

Moc ti děkuji za rozhovor, už teď se těším napříště! Ať ti všechno vychází!
Aleši, nech všetko vychádza hlavne Tebe! Vďaka za prácu, ktorú pre muziku s RUMZINE robíš. A chystaj sa na knihu o našich muzikantských životoch a LUNATIC GODS. Verím, že mi s ňou v budúcnosti pomôžeš. Kniha o DARK GAMBALLE je spolu knihou Neila Straussa „Motley Crue“ stále na nočnom stolku a priebežne čítaná… a aj keď už únava zavíra víčka – tak vždy aspoň pár strán. Nikky Sixx a Desed sú skutoční rockoví BOHOVIA!

ALL

https://www.lunaticgods.info/news