HECATE je opravdu zajímá kapela. Historie košatá jako borovice v lese, diskografie podobající se paletě malíře a v neposlední řadě aktuální album „Programmed Earth“, nejvyšší trumf vhozený na pokerový stolek. Při samotném poslechu mě napadlo tolik otázek, že je možná ještě dnes vokalista Majo Maslík rád, že jsem vybral jen některé:)
Ahoj Majo! Historie kapely HECATE je hodně zajímavá. Vaše prvopočátky jsou ryze doom metalové, ovšem posléze přichází žánrový přerod až do dnešní podoby. Co bylo hlavní příčinou tohoto vývoje?
No, aby som uviedol na správnu mieru, prvopočiatky HECATE nie sú celkom rýdzo doom metalové. V onom ‘96-tom roku, keď kapela vznikla, tam iba niekde daný žáner bublal pod povrchom blackoveho plášťa. Vypočuj si úplne prvé demo „Tales…“ z ’97-meho roku, kde máš možnosť počuť hodne atmosférickú hudbu, v ktorej sme miesili prvky blacku a doomu. Až neskôr na druhom deme „Oppressed By Sorrow“ a následným rovnomenným debutom sme sa ukázali takmer v rýdzom doom metale. Hlavnú príčinu by som hľadal najmä v zmene zostavy, kedy odišlo ono black metalové jadro kapely a s mojim nástupom (v ’01 roku) sme spoločne cítili túžbu ponoriť sa ešte viac do hľbky. Práve tu sme sa zaradili medzi jednu z mála doom metalových kapiel na Slovensku. Avšak ani v tomto hodne okrajovom žánri sme moc dlho nepobudli, i keď do dnešného dňa nás väčšina kritiky tak stále vníma. Pravda, i v našej súčasnej tvorbe sa nájdu pozostatky doomu, ale to je už zrejme dané rukopisom pevného jadra, ktorým sú naši gitaristi Milanovia. My sa neškatuľkujeme, robíme len to, čo z nás vychádza a dôraz kladieme najmä na atmosféru, ktorá vždy bola a bude pre HECATE kľúčová. ….aj po žánrovom prerode na čokoľvek. To, ako znieme dnes je opäť nejaký ten progres, kam sme sa s našou hudbou dostali. Po vydaní prvého albumu sme cítili, že sme zo seba dali von všetky negatívne pocity, melanchóliu, bolesť a zrazu sme sa ocitli na začiatku nejakej neznámej cesty. Samozrejme nás to neobišlo bez problémov. Sám som mal celkom obavy, čo teraz. Preto som aj v roku 2006 opustil kapelu. Po návrate späť som bol plný novej energie a nových vplyvov a takisto aj zvyšok kapely bol už niekde inde. Čiže celý ten krkolomný proces nebol dopredu zamýšlaný, prišlo to nejak prirodzene, že sme prišli s niečím hlavne pre nás samotných novým po terapii „Oppressed By Sorrow“.
V současné době propagujete desku „Programmed Earth“, která nabízí součinnost hned několika hudebních odvětví. Jak se vlastně samotný materiál rodil? Tak trochu to vypadá, jako kdyby každý člen HECATE byl ovlivněn úplně jinou hudbou? Máš pocit, že nyní v kapele funguje ta pravá chemie?
Práveže naopak 🙂 Kebyže funguje pravá chémia v kapele, museli by sme mať vsetci spoločný cieľ a predstavu, kam chceme smerovať a náhravanie by prebehlo ako po masle. Ale opak bol pravdou. Práve preto vznikal nový album hodne bolestivo a krkolomne a nezaobišiel sa samozrejme bez problémov. Totiž hudobná predstava každého z nás bola úplne iná, čo je dane i tým, že každý sme z iného hudobného súdka. Tu bol kameň úrazu, že sme nevedeli alebo veľmi tažko vedeli skĺbiť predstavy a chúťky každého z nás. Preto aj album znie tak rozmanito a zároveň nevytyčuje konkrétny hudobný smer, čo mu podľa mňa uberá na jeho dosažitosti a energii. Spojnica je len v jednom bode, inak každý z nás išiel svojim vlastným smerom a nie všetci spoločným. Preto aj samotná príprava albumu trvala takmer dva roky. K tomu sa navyše pripočítala smrť našeho bývalého basáka Šaškyho a vyhadzov našej vtedajšej klávesačky Mišky počas procesu nahrávania. Už som mal na mále, že to zabalím aj ja. Fakt to už naberalo neúnosné miery. Nakoniec sme našli aký taký kompromis a album dokončili k spokojnosti všetkých zučastnených.
Přiznávám se, že starou tvorbu HECATE jsem nikdy neslyšel, a tak mě napadlo, jestli se třeba v dohledné době dočkáme nějakého předělaného tracku, jež byl již dříve umístěn na vašich prvních demech?
Ani nie, skor sa zameriavame na úplne nové veci a pre nás nové neokukané výzvy. Dokonca ani staré skladby nehrávame na živo, hráme iba nové skladby a zároveň pracujeme na ďalších. Teraz ich už máme rozrobených zopár. Myslím si, že prerobením starej skladby by zmizla jej pôvodná autentická atmosféra, i keď po technickej stránke by to mohlo byť sto krát lepšie. Ale o to nam nejde, vravím, skúšame a zameriavame sa výlučne na svoje nové veci. Je to pre nás také lákadlo, sme neustále zvedaví, kam sme schopní zájsť a prekvapovať samých seba. Staré demá sa nedajú samozrejme nikde zohnať a preto ich umiestnime v dohľadnej dobe v kvalitnom mp3 formáte na naše oficiálne stránky na voľné stiahnutie. Čakáme už len na dokončenie našej novej domovskej stránky hecate.sk, tam bude všetko potrebné, čo sa nás týka za posledných 15 rokov.
Přiznávám se, že o HECATE jsem toho příliš nevěděl, nicméně v současné době je vidět, že si dáváte záležet i na propagaci. Jak moc je právě propagace důležitá pro kapelu vašeho formátu?
Keď vydáš nový album, žiada si to samozrejme aj jeho patričnú propagáciu. Navyše toto je náš prvý album, ktorý vyšiel pod hlavičkou vydavateľskej firmy. Propagácia je isto pre nás ako aj pre vydavateľa veľmi dôležitá. Vydavateľ ho potrebuje predať, preto je aj v jeho záujme ho propagovať, ako to len ide. Dnes sa všetko už dá jednoducho stiahnuť z internetu. Na druhej strane práve internet je veľmi dôležitým propagačným prostriedkom. Pre nás je to dôležité dostať sa do čo najširšieho povedomia ľudí, preto sa snažíme aktívne koncertovať a neustále na kvalite našich vystúpení pracovať. Tiež ťa prestane baviť chodiť na koncert kapely, ktorá ti neponúkne nič nového a dookola omiela to isté a tak isto, ako pred rokmi. Aj toto je dôvod, prečo hrávame najmä nové skladby a stále pracujeme na pódiovej show. Snažíme sa ľudí prekvapovať se vším všudy. Potešia potom reakcie typu: „už som vás dlho nevidel, ale pozerám, že sa veľa zmenilo, je to niečo úplne iné, ako som mal možnosť vidieť vtedy a vtedy“.
Jak na vaši současnou tvorbu reagují staří příznivci, anebo i kolegové z branže? Novou hudební tváří jste je museli asi hodně šokovat?
Áno, minca má dve strany. Jedným sme ukradnutí alebo ľahostajní a tvrdia, že HECATE bolo najlepšie vo svojich začiatkoch. A konzervatívci nás odpísali už dávno. Na druhej strane sú tu fanúšikovia a ľudia z branže, ktorím naše staré songy naživo chýbajú, ale podporujú nás doteraz. Nezavďačíš sa všetkým, my však robíme len to, čo nás baví a čo z nás lezie. A keď počujeme šokujúce reakcie, tak je to pre nás určitým spôsobom potešením, pretože vidno, že niečo sa deje a nemotáme sa na mieste. Či sú dané reakcie kladné alebo záporné, na tom nezáleží, záleží len na tom rozruchu okolo, ak ma dobre rozumieš 🙂 Samozrejme, že máme aj negatívne recenzie a práve to ma takisto teší, pretože sme spravili nejaký krok, ktorý niekto nepochopil. Veľa sa zmenilo, ale dôležité je, že máme tu nových fanúšikov a stále noví pribúdajú.
Jaký je tvůj názor na konzervativní publikum či obdobně smýšlející hudebníky? Domníváš se, že je to právě metalový žánr, který v obecné rovině patří k těm konzervativnějším hudebním odnožím?
Je mi ľúto takých ľudí, pretože si nevidia ďaleko od nosa a oni chudáci ani len netušia, o čo prichádzajú. A to hovorím všeobecne, nevzťahujem to len na muziku. Nezaujímam sa o nich a takisto ani ich názor ma nezaujíma, ide proste mimo mňa. Ale keď už niekoho obmedzenosť zasahuje do tvojho života, to už začínam byť radikálny. Čo sa týka muziky, nemyslím si, že práve metalový žáner ako taký patrí ku konzervatívnejším. Obecne v každom hudobnom žánri máš konzervatívne odnože a to isté sa deje aj na rockovej alebo metalovej scéne, napríklad v heavy metale. Zober si napr. taký black metal, kam sa rozvinul, práve z tohto žánru vzniklo plno avantgardných kapiel, ktoré je radosť sledovať. Osobne milujem rôzne hudobné alternatívy a hudobnú extravaganciu. A práve taký metalový žáner poskytuje vstup do iných nemetalových žánrov a úspešne ich kĺbi a mieša. Zober si ako príklad taký ULVER. Hranice medzi žánrami sú už dávno vymazané, len si treba otvoriť oči. Prečo brať umelcom ich kreativitu? Toto nepochopí len obmedzene zmýšlajúci jedinec.
Setkal ses třeba už s nepochopením vaší hudby?
Jojooój, že či 🙂 HECATE boli vždy nepochopenou kapelou, pretože sa vždy vyhýbali zabehaným šablónam. A slovenský národ je kuuurva obmedzený. U vás v ČR je to o niečo lepšie, ale takisto žiadna sláva. Za doomovej éry sme neboli pochopení, pretože sme na metalových koncertoch boli nejaký rozvleklí, zadoomaní a príliš mäkký a učesaní. V súčasnej tvorbe sme zabrdli viac do elektroniky a nedajbože, že nejaký metalista počuje v metale elektroniku… V našich končinách frčí najlepšie death metal, punk, hard core a grind core. Keď hráš niečo, čo sa vymyká, tak už si nejaký podivín alebo ťa nazvú rovno kokotinou (smiech). Možno že nie je naša hudba na vyblbnutie, je však o niečom inom, čo málo kto ale pochopí. Niekto to prijme, niekto nie. Nezačnem teraz predsa hrať nejaký hard core, za to že je teraz v kurze a že najebaní ľudia sa prídu na náš koncert polámať. Hrám len to, čo by som sám chcel počúvať 🙂
Koncept CD „Programmed Earth“ mi připomíná jakýsi náhled do daleké budoucnosti. Všude ještě více strojů, počítačů, robotů…nicméně i přes jistý punc kritiky na mě z vaší hudby dýchá docela nevšední romantika.. 🙂 Jaký je vlastně tvůj názor na nové technologické trendy a další obdobné vymoženosti?
Áno, album „Programmed Earth“ sa zaoberá týmito témami, pretože jednak ma technika už od malička fascinuje a jednak to mala byť reakcia na fungovanie moderného sveta, ktorého sme sami súčasťou. Ale nic, čím by sme sa snažili niečo napraviť alebo tu mudrovať. To mi je ukradnuté. Práveže je to z našej strany podané pozitívnou stránkou veci. I keď samozrejme to vrhá tieň aj na temnú stránku veci, negatívny až mrazivý podtón s danou skutočnosťou úzko súvisiaci. Preto je v našej hudbe prítomná akási stiesňujúca melancholická atmosféra a onej romantiky sme sa tiež celkom nezbavili. Toto mal byť iba akýsi náš pohľad na skutočnosť, ktorú sami žijeme a sme si toho plne vedomí, len tažko s tým niečo spravíš, keď ľudstvo ako také niekam smeruje a to závratnou rýchlosťou a ty sa musíš danej dobe iba prispôsobiť. Preto aj moja fascinácia technológiami a všetkým okolo nich a okolo nás, ľudstva. Čím viac máme, tým viac požadujeme, aj dnešné počítače sa nám zdajú pomalé, takisto by som chcel ešte rýchlejší počítač, rýchlejšie sa dopraviť trebárs z Bratislavy do Banskej Bystrice, pretože cestovanie je zabijákom času, za tú dobu si mohol stihnúť niečo užitočnejšie a pod. K tomu žiješ niekoľko paralelných životov naraz alebo sa minimálne medzi nimi pohybuješ a v každom si inou osobou, s každým chceš byť a to najlepšie naraz, s každým si v kontakte, však dnes to predsa nie je problém. Len akosi nie je čas na ten osobný kontakt, to teda aby sme sa už začali konečne klonovať, že? (smiech) Alebo v lepšom prípade nás môžu nahrádzať stroje, humanoidi, však prečo nie…. iba si prepneš ďalší naprogramovaný mód a môžeš vyraziť 🙂
V současné době zažívají boom sociální sítě jako Facebook či Twitter. Dokázal bys odhadnout, jaké nové trendy se ve výpočetní technice v dohledné době určitě objeví?
Presne aj o tomto hovorím, že žiješ niekoľko pralelných virtuálnych svetov. A práve aj sociálne siete nám to umožňujú. Sociálne siete nás na jednej strane spájajú, ale na tej druhej aj rozdeľujú. Máš tam človeka, ktorého si nevidel roky, ale ani mu nenapíšeš správu, pretože to berieš ako samozrejmosť a reálne, kto má dnes čas komunikovať so stovkami svojich známych? Ale sociálne siete vnímam veľmi pozitívne a beriem ich ako rýchle a účinné komunikačné médium. Kto vie, kam až sa to dostane, tažko povedať, teraz sociálne siete prežívajú možno boom, potom to pôjde už len dole a príde niečo nové, však kapacita prenosových médií sa zväčšuje, rádiové siete poskytujú čoraz väčšie prenosové kapacity, chrbticové WAN siete dávaju prednosť optickým vláknam a podobne, mikrotechnológie nahrádzajú nanotechnológie, dokonca aj pikotechnológie. Polovodiče, ktoré sú postavené na základe kremíka nahrádzajú technológie na základe uhlíka. Stačí len efektívne využiť fyzikálne vlastnosti materiálov a vlastnosti ich molekúl. Všetko sa čoraz viac integruje a moja sci-fi vízia je, že ľudské rozhranie, teda rozhranie medzi počítačom a človekom by mohli byť nielen oči, uši, ruky, ale prečo nie priamo už mozog. Taký Matrix nám to názorne ukázal vo svojom filme Takisto úspešne modelujeme neurónové siete. Som osobne rád, že žijem v tejto dobe, ktorá zažíva výrazný technologický progres, i keď zaujímavé by to mohlo byť aj v roku 2100 napríklad. Vieš si trebárs predstaviť, aká muzika sa bude hrať v tom roku? Fuuuha, na to si už teda netrúfam… (smiech)
Nyní bych se opět vrátil k hudbě jako takové. Jak bys obecně zhodnotil vaší hudbu v kontextu s ostatními nahrávkami, které se k tobě běžně dostanou? Dokázal bys popsat, co přesně HECATE chybí k tomu, aby se z vás stala kapela evropského formátu?
Na dosiahnutie kvalít kapiel európskeho prípadne svetového formátu v našej malej zemičke má vplyv niekoľko faktorov. V prvom rade sú to finančné prostriedky a čas. Kvalitné technické vybavenie, štúdio a prístup producenta si musíš zaplatiť, aby tvoja snaha dosahovala európskych kvalít. Takisto naše štúdiá na slovensku nedisponujú špičkovou technikou, tie podomácky vyrobené rádoby štúdia neprichádzajú do úvahy a keď chceš ísť do zahraničia, potrebuješ nemálo peňazí na zaplatenie štúdia a najmä producenta, ktorý by ti venoval patričnú pozornosť k dosiahnutiu tvojich hudobných predstáv. Práve takýto pracovný prístup by sme potrebovali aj my k našej tvorbe. Na druhej strane je tu nutná aj akási tá hudobná invencia celej kapely. Skvele ovládať svoje remeslo je jedna (a základná) vec. Lenže druhá a veľmi podstatná vec je, že celkovo ako kapela sa musíš snažiť odlíšiť od ostatku a dať najavo svoju výnimočnosť. Vtedy sa ti dostane dostatočnej pozornosti aj za hranicami našej republiky. Ak si len ďalší z mnohých kapiel, nehovoriac, že ďalší z mnoha kapiel z východu, resp. ani nie z východu, ale zo slovenska, je to ešte horšie. Dnešná hudobná scéna je tak presýtená, navyše za hranicami je konkurencia tak silná, že to chce poriadnu dávku invencie a prístupu k tvojej hudbe. Čiže HECATE by potrebovali v prvom rade zmeniť názov, zmeniť prístup, prípadne zapracovať na prístupe k muzike, zapracovať na anglickej výslovnosti a celkovo vokáloch a začať spolupracovat s producentom, z čoho vyplýva to najpodstatnejšie a to je mať dostatok prostriedkov. Nehovoriac o tom, že tu musia všetci ťahať za jeden povraz, tu je potom sila tvojho produktu.
A ještě jedna obdobná otázka. Často se pohybuji mezi dvěmi světy, přičemž jeden z nich tvrdí, že u nás je spousta skvělých kapel, jež převyšují třeba i „západní celebrity“, ovšem je zde také početná enkláva těch jedinců, kteří tvrdí úplný opak. Jaký tvůj názor? Pokud tě i napadají formace, jež mají do světa slibně nakročeno, určitě je můžeš zmínit…
Áno, nájdu sa kapely, ktoré by možno spĺňali európske merítka, máme tu aj dosť talentovaných mladých hudobníkov, ale čo z toho? Opäť sme pri tom onom otrepanom a to je celkovo prístup k hudbe a kvalita produkcie. Lenže ty môžeš hrať akokoľvek skvele a kvalitne, nezakopne o teba za hranicami ani pes. Koho zaujímajú tzv. „vyšívačky“ na tvojom nástroji, keď neposkytuješ niečo prívetivé, neobohrané, inovatívne, prekračujúce (nie len) svoje vlastné hranice. Ďalším problémom je povrchnosť mnohých našich kapiel. Nie je to len o tvrdosti, rýchlosti, technickej zdatnosti, či zvukovej nablýskanosti, keď z tvojej muziky nesála žiadna duša. To by si musel byť iný hudobný vizionár, ktorý navyše svoju snahu podá na zlatom podnose. A slovensko ako aj česko je dosť konzervatívny národ. Je pravda, že to, čo sa vynorí dajme tomu v západných krajinách alebo v USA, k nám sa dostane neskôr a vtedy sa chceme daným celebritám podobať. Vtedy vznikajú nasledovníci, ktorí len kopírujú niečo, čo už niekto vymyslel a ďaleko lepšie. Navyše na našu krajinu a celkovo na východný európsky blok je nazerané hodne skepticky a negatívne a pre zvyšok sveta sme nie moc zaujímaví. Vzhľadom na vyššie popísané sa ani nedivím, však naozaj za všetkým zaostávame. My neurčujeme trendy, my iba nasledujeme už vymyslené. Ľady celkom prelomili takí SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY, uvidíme, ako sa im povedie vo svete. SEVEN podpísali zmluvu s Nuclear Blast, čo nechápem, čo na nich vidia, no som zvedavý ako sa im bude viesť, i keď ich muziku popravde nemusím a neprináša ani nič svetoborné. Ďalšia do tuctu. Čerstvý vietor na tunajšiu scénu priniesli takí LIVE EVIL, ale cítiť, že su príliš českí a konkurenciu majú za hranicami moc silnú. Česko disponuje aspoň kvalitnou a svojskou grind core-ovou scénou. Na slovensku takisto vzniklo zopár zaujímavých kapiel, ktoré by stáli za povšimnutie. Taký DEPRESY sú už dlho jednoznačne špička slovenskej metalovej scény, ktorá by obstála v zahraničí, väčšieho boomu sa im však doteraz nedostavilo. Hodne vysoko majú nabrúsené naši bratislavský kolegovia RUST2DUST, ktorí svojim novým albumom určite spĺňajú zahraničné merítka. Im sa pre zmenu postaral o produkciu dánsky v súčasnosti uznávaný producent Tue Madsen. RUST2DUST tým pádom vydávajú zrejme najdrahší album v histórii slovenského metalu, za ktorý sa nemusia hanbiť ani za našimi hranicami. Avšak uvidíme. Ďalej našim bratom s BRAINSCAN prajem to najlepšie za ich snahu, kam sa dostali a kam sa usilujú dostať. Ale takisto majú ešte čo robiť, najmä sa vymaniť z toho slovenského podtónu, ktorý v ich muzike stále cítiť. Zaujímavým prekvapením je pre mňa kapela PUDING PANI ELVISOVEJ, keď sa zbavia tej slovenčiny, majú podľa mňa sľubne nakročené, ak ovšem nezakrnejú na slovensku. Ak som na niekoho zabudol, ospravedlňujem sa, ale inak ma aj tak ďalej nič nenapadá, čo by sa vymykalo a stálo za zmienku. Všetko si to vyžaduje poriadnu dávku driny a najmä nezaspať dobu. A HECATE má takisto čo doháňať.
CD „Programmed Earth“ zdobí překrásný obal, vše je vyvedeno naprosto dokonale! Vyplatí se však kapelám vůbec pouštět mraky peněz do realizace klasických CD, které dnes skoro nikdo nekupuje? Třeba vokalista „10“ z kapely DARK GAMBALLE říká: „chceme udělat radost samo sobě, a proto chceme, aby to vypadalo hezky“. Jak je to ve vašem případě?
Ďakujem za uznanie. Keďže sme vložili veľké úsilie do samotnej hudby, oslovili sme aj majstra na grafiku, aby album zaobalil do prívetivého obalu. Predsa len platí, že aj samotný obal CD predáva. Veľká vďaka patrí ale predovšetkým Petrovi Beťkovi a vydavateľstvu GOTHOOM Productions, ktoré sa pustilo do vydávania albumov a ich realizácie na CD. Tu skláňam svoj veľký obdiv, pretože v dnešnej dobe vydavateľstvá skôr zanikajú alebo odstupujú od vydávania albumov, pretože vidia kam hudobný trh smeruje. A zvlášť ten u nás je nie moc zaujímavý. Netočí sa tu toľko peňazí, ako dajme tomu v Nemecku, kde nie je núdza ani o špeciálne edície a dokonca vinyly a to všetko za slušné peniaze. Čiže táto otázka je skôr na vydavateľské firmy. Samozrejme nás teší, že môžme prezentovať náš nový album na oficiálnom CD nosiči s pekným bookletom. Je to tak podľa mňa atraktívnejšie. Stále sa nájdu ľudia, čo si CD kupujú a takisto aj to naše sa predáva. Dnes je stále viac v móde vydať si album na vlastné náklady a hodiť ho na voľné stiahnutie na oficiálne stránky kapely. Takto sa možno dostane k väčšiemu počtu náhodných záujemcov, ale fyzická distribúcia je podľa mňa aj v dnešnej dobe stále veľmi dôležitá a tú si zabezpečíš najlepšie skrz kontakty rozosielaním do rôznych kútov sveta. A toto by mala byť jedna z prvoradých úloh vydavateľa, ak chce svoje CD predať.
Tak mě tak napadá, utrácíš stále peníze za koupi klasických CD? Já osobně se přiznávám, že ano. Vždycky mě z toho velkého počtu kapel něco zaujme a zkrátka to chci mít doma s plnou polní 🙂
Isteže, ja osobne si CD stále kupujem, ale ako vravíš, pri dnešnej záplave kapiel som zúžený iba na svoje najsrdcovejšie záležitosti alebo keď ma niečo úplne nové osloví tak, že sa idem z toho posrať. Inak sa nedá všetko kupovať. Priznám sa, že mám kopec muziky v mp3 formáte na disku, medzi ktorou sa nájdu aj prekonvertované CD verzie mojich srdcoviek 🙂
Jak členové HECATE řeší propojení hudební dráhy s klasickým rodinným životem? Stává se ti někdy, že bys místo plahočení se někam byl raději doma se svou partnerkou?
Veškerý svoj voľný čas a peniaze obetujeme muzike. Baví nás to, je to náš hlavný koníček a sme radi, že sme stále zapálení muziku robiť a hrávať ju naživo. Zakaždým, keď niekam ideme hrať sa na to tešíme, proste si to užívame, robí nás to šťastnými. Je to pre nás taká párty. Našťastie nikto z nás zatiaľ nežije ten klasický rodinný život, čiže pohoda. Občas vezmeme so sebou partnerky, ktoré si to s nami takisto užívajú. Na druhej strane máš pocit niekedy to všetko zabaliť, niekedy je to fakt neúnosné, keď ti kapela zaberá veškerý tvoj čas a navyše sa k tomu dostávujú neustále problémy. Najmä realizácia „Programmed Earth“ bola hodne bolestivá a psychicky i časovo náročná záležitosť. Niekedy sme už aj partnerky a iné veci odsúvali na vedľajšiu koľaj a z príjemného sa náhle stalo nepríjemné.
Je třeba vůbec ve vašich možnostech, abyste dejme tomu, vyrazili na celoevropskou koncertní šňůru?
Ani si neviem predstaviť, aké úsilie by nás to stálo. Usporiadať také turné bez organizačnej a finančnej podpory vydavateľa by bola kurva veľká fuška. Niečo malé by sa dalo zmanagovat, ale väčšie turné nesie aj určité riziká. V našich zamestnaniach by sme si museli súčasne dohodnúť nejaké to voľno, väčšina z nás má normálnu prácu a sme na nej zavislí, čiže do úvahy prichádza jedine dovolenka. Tu by ani nebol problém, kebyže si to správne načasujeme, radi by sme ich obetovali a potiahli turné. Celoeurópske turné by však potrebovalo team ľudí, ktorí by ti pomohol niečo také zrealizovať; predovšetkým človeka, čo by sa staral o booking klubov, dopravu, ubytovanie, financovanie. Ďalšia vec je promotion a možno by to chcelo aj nejakého tour managera a pod. Určite by sa jednalo o nákladný projekt s rizikami. Síce sme tomu ochotní obetovať dosť, ale platiť za to, že si budeme môcť zahrať asi nikto z nás nebude chcieť. Nemám na mysli prvotnú investíciu, ale návratovosť peňazí, ktorá tu už je menej istá. Kebyže by som už mal platiť, tak ok, ale muselo by to stáť fakt za to, potiahnúť to trebárs s nejakou väčšiou známejšou kapelou, ale podpora vydavateľa je nezbytnosť. Hrať totiž pre prázdne kluby v týždni tiež nie je žiadna sláva. Vravím, nejaké miniturné tu možné je, to nie je problém, ale veľké turné sa už točí v iných dimenziách, z čoho by sa nám hlava zatočila. Menší problém by bol, kebyže sa hudbou živíme, to by boli určite iné podmienky na realizáciu.
A nyní něco o plánech do budoucna. Máš už představu, kdy by se reálně na trhu mohlo objevit vaše další album? Není totiž tajemství, že členové HECATE působí ještě v jiných kapelách… Jak moc vás tato roztříštěnost limituje při skládání nového materiálu?
Uf, toto je zatiaľ vo hviezdach, novinka vyšla predsa len tento rok a teraz sa snažíme ju spropagovať, ako to len ide. Svoju energiu teraz sústreďujeme na živé hranie a pódiovú prezentáciu „Programmed Earth“. To je momentálne priorita. Navyše tento rok slávime 15 rokov existencie a prípravy na túto nevšednú udalosť nám tiež zaberú hodne času. Chceme zavolať bývalých členov ako hostí a urobiť prierez repertoáru celou našou kariérou. Navyše plánujeme i ďalšie novinky, ktoré zatiaľ neprezradím a to si žiada skutočne veľa príprav. Skôr, než vyjde album, plánujeme hodiť medzi ľudí nejaký nový singel, ku ktorému by sme radi urobili videoclip, ale toto sú skôr vízie do najbližšej budúcnosti. Máme už rozrobených pár nových skladieb, ktorým sa začneme naplno venovať až budúci rok. Je síce pravda, že dvaja naši členovia hrajú aj v kapele BRAINSCAN, ktorá je takisto hodne aktívna, ale toto nemá absolútne žiadny vplyv na skladanie materiálu pre HECATE. Skôr nám to navzájom komplikuje koncertnú činnosť, ale aj tu sa vieme dohodnúť alebo si nejakým spôsobom poradiť a zaskočiť sa.
Pokus se nyní vyslovit přání, které bys chtěl, aby se ti s HECATE splnilo? Co by to bylo?
Tak určite by to mohlo byť dostať sa do povedomia aspoň v rámci európskej metalovej scény. Nemusí to byť živiť sa hudbou, ale vyraziť za koncertami aj von a získať aspoň aké také meno i mimo hraníc našej republiky. Avšak to meno by sme museli zrejme najprv zmeniť 🙂 (smiech)
Velice děkuji za rozhovor, pokud máš ještě nějaké info ohledně HECATE, sem s ním 🙂 Měj se skvěle!!!!
V prvom rade ďakujem tebe Aleš za priestor v R.U.M. zine a takisto čitateľom, že sa dostali až sem 😉 Rád by som ešte raz zdôraznil, že osláv 15 rokov HECATE sa určite všetci dočkáme. Bohužiaľ nám vznikli problémy s priestormi, kde sme to chceli realizovať a náhradné žiadne nie sú alebo sú z nejakých dôvodov nepoužiteľné. Preto tento rok to už neprichádza do úvahy, takže určite ten budúci niekedy na jar. To už ale budeme mať 16 rokov, že? (smiech) Upozorňujem, že to nebude len obyčajný koncert, ale poriadny projekt, ktorým chceme potvrdiť našu pozíciu a doterajší výsledok nášho pätnásťročného snaženia. Chceme to urobit veľkolepo a kluby totiž na to nebudú vhodné. Všetko sa včas dozviete na našich oficiálnych webových stránkach. Úprimne si vážime akejkoľvek vašej podpory.
ALL