Nie je tomu tak dávno, čo sa na tomto mieste objavila recenzia na chilskú akvizíciu Unaussprechlichen Kulten. A prečo tento na prvý pohľad nijako nesúvisiaci fakt spomínam? Dôvod je jednoduchý. Nové počiny obidvoch zoskupení hlásiacich sa hrdo k odkazu velikánov smrteľného kovu totiž dorazili ku mne súčasne, no napriek tomu tu je jeden podstatný rozdiel.
Kým je totiž v tvorbe juhoamerických poslov dámy s kosou jasne rozpoznateľný a neprepočuteľný príklon k predsa len brutálnejšej zámorskej odnoži death metalu, dnes recenzovaní Maďari GRAVECRUSHER jednoznačne ctia jeho európsku podobu. Áno, tento tretí zápis v dvojročnom živote pätice zo Szegedu, ktorému predchádzalo demo „Mutilation Ritual“ a splitko s krajanmi Necrosodomy „Eternal Mutilation“ jasne poukazuje na nesmrteľné umenie starej death metalovej školy chladného Severu a puch Entombed je jasne citeľný počas celej dvadsaťštyri minút trvajúcej hracej doby.
Tak ako bolo spomenuté vyššie, nedá sa povedať že by EP „Morbid Black Oath“ ukrývalo vo svojom vnútri vzácne originálnu náplň. To ani náhodou. No aj napriek tomu, že podobných nahrávok zabalených do štýlovo vydarenej, no tiež nijako objavne novátorskej titulnej kresby plnej pochodujúcich Skeletonov sa valilo a valí na poslucháčov každým dňom nespočítateľné množstvo, bolo by krajne nespravodlivé odhodiť snaženie sa GRAVECRUSHER v diaľ. Ono totiž aj napriek tomu, že „Morbid Black Oath“ neprináša naozaj nič nové, počúva sa až nebezpečne dobre.
Úvod tohto sedem skladbového miniheretikonu obstará záležitosť „Triumph Of The Undead“, ktorá má hneď od prvých tónov tú nečakanú vlastnosť, že dokáže bez problémov privábiť a následne si udržať poslucháčovu pozornosť. Napriek tomu, že všetky nástroje majú predpisovo podladený a „chrastivý“ zvuk, je každý jeden inštrument dokonale čitateľný a dostatočne svojrázny. No napriek tomu by som vyzdvihol basgitaru, ktorej mäkký bublavý zvuk sa v podobe v akej je zaznamenaný na tejto nahrávke nepodarí každý deň. S príchodom druhého songu „Necromantic Perversion“ ma čakal v prvých sekundách šok spôsobený úvodnou melódiou, ktorá akoby vypadla z pera thrasherov Slayer a ich nesmrteľnej hymny „South Of Heaven“.
No našťastie, táto podoba trvá naozaj iba pár sekúnd, aby sa následne GRAVECRUSHER naplno ponoril do im tak dobre známych death metalových vôd. Tu by som určite vyzdvihol výstavbu songu hlavne vo chvíľach, kedy po nečakanej stopke nasleduje rýchly blast beat. Vskutku vydarená vec, no jasný vrchol nahrávky príde vzápätí v podobe titulného krvavého kusu „Morbid Black Oath“. Hoci sa tento track mierne odlišuje od zvyšku materiálu, čo je spôsobené hlavne silnou thrashovou patinou prestupujúcou celou skladbou, zároveň predstavuje v mojich očiach naozaj najvydarenejšiu z tu prítomných skladieb. Kapela v nej vystrieda celú škálu svojich výrazových prostriedkov od nátlakovo rýchlych víchríc, cez strednotempové nekonečne šľapajúce vsuvky až po pomalú strednú pasáž, ktorú svojou primitívne jednoduchou, no nádherne vyniknúcou hrou podporí už spomínaná basa.
A po tomto malom výlete čiastočne za hranice štýlu sa GRAVECRUSHER opäť prihlási čistým a ničím nekontaminovaným umením smrteľného kovu v podobe „Worship The Impaler“, aby v tomto kalnom prúde zostal až do konca hracej doby. No napriek tomu, že death metal už natrvalo preberie vládu, nájdu sa tu hojné prikrášlenia v podobe krátkych a nervných gitarových sól. Posledné tri skladby („Mutilation Ritual“, „Deranged Massacre“ a „ Cryptic Butchery“) sa na rozdiel od úvodnej štvorice nesú viac menej v rovnakom duchu a je v nich citeľný príklon k väčšej brutalite a tlačeniu na pílu. Dôvodom tohto pritvrdenia je fakt, že sa jedná o kompletný znovunahraný obsah debutového dema.
Tak ako bolo povedané, „Morbid Black Oath“ síce neprináša nič nové pod death metalovým slnkom, no napriek tomu patrí toto EP k nahrávkam, ktoré musí každý správny vyznávač kovu smrti v jeho najtradičnejšej podobe privítať s otvorenou náručou. Kvalitná práca.
Dagon