
To, že by mal byť podobný počin čímsi výnimočný a jedinečný, je vec viac než jasná. A táto sympatická grupa okolo charizmatického basáka/speváka Doda niečo také aj ponúka. Ide o exkluzívnu prvú vinylovú nahrávku spadajúcej síce do kategórie EP, no svojou dĺžkou presahujúcou pol hodinu spadá takmer do kategórie dlhohrajúceho diela. A ako sa na správne bilancovanie patrí, prináša „Lost In The Ryhope Wood“ čosi nové, skombinované s niečím starším, časom preverený, čomu sa aktuálne dostalo modreného a naozaj slušivého kabátu.
Začnime teda s tromi novinkami, ktoré „ípko“ ponúka a ktoré prinášajú v porovnaní s nedávnou minulosťou určité prekvapenie. Tým prekvapením mienim fakt, že skladby „Son Of A Daughter“, „Dual Heritage“ a „She – The Myth“ stáčajú štýlovým kormidlom tak trochu nečakane vzad a obracajú sa k nielen vlastnej číro doomovej minulosti. Áno, tak ako GALADRIEL vyšli z podhubia tohto najpomalšieho štýlu sa prostredníctvom týchto kusov vracajú k vlastným koreňom. A navyše angažovanie sláčikových nástrojov vás prenesie aspoň na chvíľu do doby, kedy tento trýznivý žáner prežíval svoj vrchol prostredníctvom sĺz Mojej umierajúcej nevesty. Skladby vystavané okolo melodicky jednoduchej, no dokonale fungujúcej kostry poskytujú veľký priestor pre Sonin hlas, ktorý je na tých správnych miestach doplnený Dodovým murmurom poznačeným zaujímavou čiernokovovou patinou. A u frontmana by som sa zastavil ešte na chvíľu. Akoby chcel túto oslavu poňať čo najviac v skupinovom štýle (čo je 
Spomínané tri novinky sú však iba polovicou EP, ktoré na celkový počet šiestich zastavení dopĺňajú veci z nedávnej i vzdialenejšej minulosti. Po jednom kuse si tak pripomenieme dosky „The Mirror Of Ages“, „Oblivion“ a „From Ashes & Dust“. Posledná menovaná je tu zastúpená trackom „Strong One Against The Storm“ v ktorej sa na krátku chvíľu mihne aj samotný Sakis „Necromayhem“ Tolis z gréckej black metalovej legendy ROTTING CHRIST ku ktorej viaže GALADRIEL dlhoročné priateľstvo. Druhou pripomienkou vlastnej minulosti je kus „Lavondyss“ z tretej dosky „Oblivion“, no pri jej jasných kvalitách, môj absolútny vrchol prichádza jednoznačne s opusom „The Forest Lullaby“, ktorá predstavovala vrchol tvorby tejto bandy už v minulosti. A hoci to znie možno divne a rúhavo, novú podobu songu kladiem ešte o stupienok vyššie ako šestnásť rokov starý originál.
Dielom „Lost In The Ryhope Wood“ si dali GALADRIEL k svojim dvadsatinám ten najlepší možný darček, akí mohli a som presvedčený, že nie som s podobným názorom sám. A že som nezmienil grafickú podobu LP? Tak len stručne. V tomto prípade sa jedná o doteraz najlepšiu prácu.
Dagon
http://www.galadriel.sk/web09/content/news.htm