Ukrajina. Krajina našich východných susedov, ktorá si v dávnej i nedávnej histórií prešla mnohým. A tieto súženia pokračujú aj v horúcej prítomnosti. A to je jedna z príčin, prečo mnohí na túto zem nahliadajú s nezmieriteľnými predsudkami. No ako som sa mohol na vlastné oči presvedčiť pri mojich pravidelne opakujúcich sa návštevách spomínaného štátneho útvaru, nie je všetko také, aké sa zdá z pohodlia domova a televíznej obrazovky. Ak už na Ukrajinu nahliadate z akéhokoľvek uhla, jednu vec jej nemožno uprieť. Jej hudobná scéna a nejedno dielo, ktoré ju dokázalo prevrátiť naruby je fakt, ktorý môžeme iba ticho závidieť.
Jedným z mien, ktoré (čo sa jeho známosti týka), stojí kdesi uprostred medzi všeobecne známymi a prijímanými telesami a utajenými pojmami, známymi iba tým najzarytejším vyznávačom podzemia je aj charkovská hydra ELDERBLOOD. No napriek tomu, že jej vznik sa datuje až do roku 2011 a do dnešného dňa má na konte iba dve nahrávky, nejedná sa v žiadnom prípade o žiadnych nováčikov. Jej členovia totiž boli, či sú aktívni v bandách ako NOKTURNAL MORTUM, MUNRUTHEL, KZOHH, YGG či Сокира Перуна. A v neposlednom rade sa uviedli debutom „Son Of The Morning“, ktorý pôsobil v čase svojho vydania ako úchvatné a veľkolepé čierne zjavenie zo samotného srdca Pandemónia. Jej sily si rozhodne boli vedomí aj Osmose Productions, ktorí kapele v prípade aktuálneho nasledovníka ponúkli svoju spoluprácu. Na základe vyššie uvedených faktov som vedel, že ELDERBLOOD nemôže prísť so slabou nahrávkou. No zároveň som si bol istý, že prekonať kvality debutu bude vecou veľmi ťažkou. No stačilo prvé zoznámenie sa s opusom „Messiah“ a všetky možné obavy boli razom rozohnané – a nielen to. Ak totiž na novinku pozerám skrz dojmy vyvolané spomínaným albumom „Son Of The Morning“ musím konštatovať, že aktuálne dielo ide ešte ďalej po všetkých stránkach.
Čo teda „Messiah“ prináša? V krátkosti a úplnosti by sa tých sedem skladieb, ktoré doska ponúka na ploche necelej trištvrte hodiny dalo zaradiť do kategórie symfonicko-atmosférického black metalu. Povedané ešte konkrétnejšie, toto dielo operuje vo sférach, ktoré svetu predstavili Dimmu Borgir. No tam, kde Nórom už roky dochádza dych a ponúkajú produkty síce vábne na pohľad, ktoré sú však dokonale sterilným krmivom pre masy bez výraznej chuti či zápachu, prichádza ELDERBLOOD s niečím, čo má nezmiernu silu starobylých Titánov. A navyše je album vystavaný vskutku zaujímavo. Úvodná trojica skladieb (otváracia „Thagirion’s Sun“, dokonale výpravná „Invocation Of Baphomet“ a zemitá „Devil In The Flesh“) totiž zaútočí prekvapivou krvilačnosťou pancierových divízií. A potom, ako má poslucháča na lopatkách sa začne nebadane meniť a ukazovať voju atmosférickejšiu a symfonickejšiu tvár. Tá zmena začne s príchodom štvrtého, v strednom tempe sa nesúceho príspevku „Leviathan“, po ktorom síce príde k ďalšiemu ataku „Satana“, no v záverečných perlách v podobe songov „In Burning Hands Of God“ a hlavne „Adamas Ater“ je už hlavný dôraz kladený na celkovú atmosféru plnú hrejivej melanchólie a zádumčivého smútku vystupujúceho skrz snové tóny nástrojov doplnené hojne využívaným hrdinským a zároveň zmučeným čistým vokálom. Z vyššie uvedeného by sa mohlo zdať, že za týmto veľkolepým dielom musí stáť celá plejáda hudobníkov. No i tu je situácia úplne iná. Fakt, že za klenotom „Messiah“ stojí iba dvojica Odalv (bicie) a Astagrh (ostatné nástroje), ktorých pri živej prezentácií dopĺňa basák Blodørn, s klavírnym vkladom hosťujúceho Y. Mysica v úvodnom kuse „Thagirion’s Sun“, je takmer neuveriteľný.
To, že ukrajinská scéna predstavila svetu nejedno dielo dotýkajúce sa hudobného Absolutória je faktom dobre známym. No práve ELDERBLOOD môže byť tým menom, ktoré zasadne na samotný Trón. Ak bude kapela pokračovať v nastolenom trende, nedokážem si predstaviť, s čím príde nabudúce.
Dagon
https://elderblood.bandcamp.com/