Rozhovor: DOWN TO HELL
Keďže sa jedná o vaše prvé predstavenie sa na Rumzine, poprosím ťa na začiatok o stručnú históriu kapely…
Úvodom zdravím server Rumzine.com. Naša história siaha až do roku 2006, konkrétne prelomu leta a jesene, čiže to za chvíľku bude už 9 rokov od kedy prišiel prvotný impulz vzniku. Na začiatku boli dvaja už bývalí členovia a ja (Kani). Spoločné hranie nás vtedy doslova pohltilo a behom chvíle sme založili kapelu a zobrali do party ďalších ľudí. Niektorí počas našej cesty zistili, že kapela nie je to čo ich napĺňa a tak boli vystriedaní inými, na naše šťastie vždy šikovnejšími hudobníkmi, takže to vždy dodalo kapele nový svieži vietor do plachiet. Čo sa žánru týka, zhodli sme sa na melodicko-symfonickom black metale aj keď každý z nás okrem toho obľubuje viac hudobných a metalových žánrov, čo sa hlavne odráža v tvorbe. Za čas svojej existencie sme skomponovali skladby ktoré prešli určitým výberom a vývojom do podoby v ktorej sú dnes práve na našom debute V Zajatí Temnoty. Na druhú stranu najstaršia skladba „Krvavé jazero“ sa od svojho vzniku takmer vôbec nezmenila.
Vaše počiatky siahajú do roku 2006, no aktuálna nahrávka je zároveň prvým oficiálne šíreným materiálom. Z akého dôvodu ste nevydali klasické demo nahrávky?
Od začiatku sme vždy boli spoločného názoru, že Down To Hell nikdy nebude mať demo a príde hneď s radovým albumom. Keď sme ale od tohto modelu upustili písal sa rok 2012, kedy sme sa jeho koncom pustili do nahrávania dema, ktoré začínalo byť potrebné. Neboli sme však spokojní s jeho kvalitami a tak sme ho nakoniec ani nedokončili a zavrhli. To už bol ale rok 2013 a vtedy náš klávesák a textár Lubo urobil významný krok, keď zarezervoval na február 2014 M2 Recordings Studio v Skalici u Milana Malíka, na ktoré dostal náš bubeník Bensfúr, dobrý tip od kolegu (tiež hudobníka) v práci. Existujú však neoficiálne demo nahrávky zo skúšobne a prvých koncertov, ktoré sa ale nikdy nezverejňovali a slúžili len pre potreby kapely. Možno ich raz zverejníme, až budeme veľmi slávni, alebo ukončíme činnosť (smiech)
Album „V zajatí temnoty“ ste najprv vypustili vo forme digitálneho opusu a až neskôr nasledovala CD edícia, o ktorú ste sa navyše postarali vo svojej vlastnej réžií. Plánovali ste tento krok od začiatku, alebo ste jednoducho nenašli vhodného vydavateľa?
Po nahratí albumu sme riešili otázku vydania po všetkých smeroch a aby sa mu dostalo hlavne dobrej propagácii. Rozmýšľali sme aj nad vydavateľstvom, ale nakoniec sme ani žiadne neoslovili. Urobili sme tak po zvážení, akým spôsobom vydavateľstvá robia kapelám propagáciu. Zoberme si fakt, že kapely sú vydavateľstvami propagované hromadne a človek sa v tom často stráca. Je rok 2015 a internetová doba pokročila tak, že nie je problém dať o sebe vedieť aj v zahraničí a to aj bez pomoci vydavateľstva (čo v časoch nie až tak dávnych ešte nebolo možné). Svedčia o tom aj naše predaje digitálnych aj fyzických nosičov za hranice (napr. Kanada, Japonsko, atď…) To, že šla von najprv digitálna verzia bolo plánované za účelom dostať nahrávku čo najskôr von medzi ľudí. Finálny master bol hotový už cez leto, promo fotky a cover sa riešili na jeseň a na zhotovenie fyzických nosičov sa nám už nechcelo čakať. Tak sme symbolicky na vianočný štedrý deň 2014 oficiálne vypustili do sveta digitálnu verziu, pričom sme stále riešili aj fyzické CD, čo sa nám nakoniec podarilo v marci 2015. Ku dňu 21.3.2015, čo je prvý jarný deň (zase tá symbolika :), sme na koncerte spustili ich predaj, kde sme ich aj patrične pokrstili.
V akom náklade debut vyšiel a ako je to s jeho predajnosťou?
Dali sme vyrobiť 1000 kusov fyzických CD a predajom sme príjemne prekvapení. Hneď po vydaní išla hlavne za hranice digitálna kópia . Kupujúci boli z Fínska, Mexika, Kanady, Talianska… Taktiež po vydaní fyzických CD sa okrem predajov na koncertoch začali na mail ozývať fanúšikovia. Boli to aj domáci , ale aj zahraniční. Posielalo sa 5 kusov do Kanady, 4 do Japonska…, na koncerte nám nedávno chlapík nanútil za dve CD vyššiu sumu aká bola požadovaná, takže nás teší, že aj takéto veci sa dejú a že sa predáva.
Patríš ku klasickým zberateľom, alebo dávaš prednosť dnes žiaľ tak rozšírenému digitálnemu šíreniu nahrávok, ktoré podľa môjho názoru hudbu masívne devalvuje? A čo osobne považuješ za najväčší klenot zbierky?
Ja nejaký extra zberateľ nie som, za to ale môžem prezradiť na nášho basáka Mira, že on v celku je a k nemu sa chodím kochať aj ja (smiech). Medzi jeho vinylmi nájdeme klenoty ako starý KING DIAMOND, IRON MAIDEN, METALLICA, alebo z novších albumov DIMMU BORGIR, ENSIFERUM, KORPIKLAANI.
Akým spôsobom komponujete materiál? Je to záležitosť celej kapely, alebo sa jedná o striktne sólovú záležitosť jednotlivých členov. A kto je v tomto smere najaktívnejší?
Skladby sa vo väčšine vytvárajú tak, že nosíme na skúšky rify, čo sme zložili a tam vyberáme ktoré k sebe pasujú, niektoré sa upravujú a niektoré rovno vyhadzujú. Aj keď nie všetci sú najaktívnejší , na výslednej kompozícii sa podieľa celá kapela. Najaktívnejší som asi ja s Lubom a miestami prispeje nejakým rifom aj Miro. Oni spolu s Ťapom (gitara) na druhú stranu vedia výborne rozvinúť rify, ktoré sú nosné a pridajú k nim svoje nástroje tak, aby nekopírovali už vzniknuté rify a vzájomne sa dopĺňali. V minulosti nosil rify ešte v rovnakej váhe ako ja s Lubom, bývalý gitarista Mirec. Počas komponovania sa za pochodu vytvárajú bicie, ktoré má na starosti Bensfúr a prípadné korektúry a časti dorábam ja. Keď je hudba hotová, vrhne sa vždy Lubo na texty, ale je pravdou, že pri skladbách Pán vetra, búrky a mrakov a Nemŕtva nevesta bol najprv text, až potom hudba. Po otextovaní, Lubo so mnou a Maťou prechádza jednotlivé spevové časti, ako by si ich predstavoval, robí melódie k čistému vokálu a my sa snažíme ich zinterpretovať ako Lubo pôvodne zamýšľal, plus k nim pridáme niečo vlastné. Takže než sa skladba v konečnom dôsledku sfinalizuje, kecáme si jeden do druhého ak je nejaký konštruktívny nápad a snažíme sa tak jednotlivým skladbám vdýchnuť život.
Ako prebiehalo samotné nahrávanie albumu? Prebiehalo všetko podľa vašich plánov, alebo prišlo aj k nečakaným a dopredu nechceným situáciám? Mali ste všetky skladby dokonale pripravené už pred nástupom do štúdia, alebo sa niektoré veci dorábali až na mieste?
Materiál na nahrávanie bol dopredu pripravený, no najväčšie dozrievanie zaznamenal posledných pár mesiacov pred vstupom do štúdia. Paradoxne, odkedy bolo štúdio zarezervované sa dorobil najväčší počet zmien a korektúr. Keď sme vkročili do štúdia tak sme si už boli všetkým istí. Ale mali sme aj pár menších zakopnutí v niektorých častiach, kde nebolo miestami všetko v harmónii. Boli to časti, kde hralo šesť melódií naraz a tam si treba dávať pozor aby, všetko so všetkým ladilo. Uchu Milana Malíka z M2 Recordings Studia však tieto naše party neutiekli a tak sa na mieste ešte porobilo pár drobných obmien. Okrem toho sme občas boli šediví (a Milan iste tiež :-), keď sme niečo nahrávali na viac krát, keď to išlo kostrbato. Nebolo to, ale nič tragické, pretože sme to v rodinnej atmosfére pohodového Skalického štúdia všetci úspešne zvládli a ak sa nakopí ďalší materiál, M2 bude prvé štúdio, ktoré by sme chceli osloviť. Príjemné zmeny, ktoré sme na mieste nahrali, vznikli, keď sme sa ja a Ťapo občas sekli a náhodne sme trafili terciu, alebo oktávu a následne sme sa dohodli, že to na albume necháme, lebo to tam zapasovalo (smiech).
Skončilo na albume všetko čo bolo nahrané, alebo ste nejaké skladby nakoniec vyradili?
Všetko, čo sme mali v pláne nahrať sme aj nahrali a na albume uverejnili. Skôr sme z nahrávania niektoré staré skladby vylúčili ešte vo fáze prípravy. Zostal nám nejaký materiál, ktorý nie je zlý a obsahuje veľa silných rifov, ale nesie známky ranných začiatkov, keď sa DOWN TO HELL ešte formovalo v rokoch 2007-2008. Skladby by tak nezapadali k ostatným, no rozlúčiť sa s nimi neplánujeme. Nechávame ich ležať v talóne a až prejdú procesom dozrievania, tak ich na nejaký album zavesíme, buď pokope, alebo po častiach ako bonusy. V súčasnosti ale nie sú prioritou, pretože vznikajú nové veci.
Váš debut považujem z naozaj skvelé prvé vykročenie ku ktorému mám v podstate iba dve výhrady. Tou prvou je grafická podoba dosky. Titulný cover je síce tuctovou záležitosťou, ale najväčšou slabinou sú jednoznačne fotografie samotnej kapely vo vnútri bookletu, ktoré podľa môjho názoru ničia celkovú atmosféru nahrávky. Aký dôraz kladiete na image vo všeobecnosti?
Image ide dôležitosťou ruka v ruke s tvorbou a je dôležitý hlavne pri vystúpeniach a pódiových show. Kapela bez nejakého výrazného image, alebo charizmatického človeka sa často stráca v spleti ostatných aj keď je ich hudba obstojná. Preto na koncertoch ja a Miro používame paint, aby sme zhruba symbolizovali, že ide o metal, ktorý vychádza z blacku, ale tým že je veľmi melodický, nebolo vhodné, aby sa na tvár maľovali všetci, ako keby sme hrali surový black. A tu sa vytvára priestor pre diváka, že sa môže zamyslieť prečo to tak je. Teda až pokiaľ nebude čítať tento rozhovor (smiech). A čo sa týka fotiek a samotného bookletu, všetko bolo robené v réžii kapely, takže to celé vnímam ako úspech. Samozrejme to nie je konečná a určite sa je kam v budúcnosti posúvať .
Tou druhou a podstatnejšou slabinou sa mi javí textová stránka dosky. Na jednu stranu je sympatické použitie rodného jazyka, no konečný výsledok dopadol značne neslávne. Nemyslím ani tak námety, ako skôr ich prevedenie plné miestami až detsky pôsobiacich veršov. Ako sa na lyriku pozeráte vy sami?
Tu si dovolím oponovať, pretože nesúhlasím, že by textová stránka dopadla neslávne. Z množstva recenzií, čo sa týka textov, sme narazili len u Vás (samozrejme, je to názor recenzenta, ktorý si vážime aj keď je kritický). Konkurenčné weby síce videli jednoduchosť, ale bolo im to sympatické, dokonca v jednom prípade zaujali najprv texty, až potom hudba. Súhlasím, že sa naše texty na prvý pohľad môžu zdať ako detské veršovanky, no treba v nich hľadať hlbší zmysel, ktorý je tam ukrytý podobným spôsobom ako v bájkach. Ako príklad uvediem skladbu Smrť. Príbeh hovorí o človeku, čo stretol smrť a začal s ňou vyjednávať.
Text samotný ale skôr vyjadruje ľudskú pominuteľnosť a skutočnosť ako nečakane môže smrť prísť. Navyše, keď príde k takejto situácii, vyobrazuje človeka, ktorý je schopný spraviť, alebo obetovať čokoľvek, aby získal pre seba aspoň nejaký čas navyše. A takýmto spôsobom treba hľadať a zamýšľať sa v ďalších skladbách.
Čo DOWN TO HELL a živé vystúpenia? Za akých podmienok vystupujete naživo? Skús opísať, ako prebiehajú vaše shows? V čom vidíš ich prípadnú výnimočnosť oproti iným zoskupeniam?
Za akých podmienok? Za takých, ktoré si dohodneme, ale určite nie za chlebíčky (smiech). Aby to vyhovovalo aj nám aj organizátorom a aby sme boli všetci spokojní. Bolo síce aj pár priateľských akcií, kde sme išli iba tak, ale tam to bolo predovšetkým o zábave, kamarátskych kapelách a známych. Čo sa týka našich vystúpení, hrávame teraz iba to, čo je na albume, na jeho podporu (prípadne koľko z neho stihneme, podľa koncertného času). Výnimočnosť vidím v tom, že na Slovensku nepoznám kapelu, ktorá by hrala niečo podobné ako my. Kontrastné spevy, kopa melódii, texty v rodnom jazyku, rýchle tempo, pomaľované tváre, do toho vlasy vejúce vzduchom a nejaké to drama… to je DtH (smiech)
Z albumu „V zajatí temnoty“ cítiť jasnú inšpiráciu Britmi CRADLE OF FILTH. Môže podľa teba v dnešnej dobe kapela ešte vôbec prísť s nahrávkou, ktorá by bola dokonale svojská a nebolo z nej cítiť inšpiráciu niekým iným, alebo je podľa teba rock/metal z vývojového hľadiska uzavretý žáner, ktorý je v posledných rokoch už iba variáciou seba samého?
Nemyslím si, že by bol rock/metal iba variáciou samého seba. Stále sa rozvíja a svojím dozrievaním s odstupom rokov sa posúva ďalej. Pred dvadsiatimi rokmi tu bolo pár metalových žánrov (heavy, thrash, death, black…) a za ten čas vznikla riadna zmes subžánrov a ich rôzne kombinácie(melodic black, death core, progressive…), ktoré sa medzi sebou tak premiešali, že je občas problém nejakú kapelu zaradiť do nejakej škatuľky. No ja nerád škatuľkujem a tak isto aj v našej tvorbe sa dajú nájsť rôzne elementy a postupy prislúchajúce iným metalovým odrodám, než je melodický-symfonický black. Určite je ťažké prísť z niečím novým, ale dá sa to. U nás ani tak nebol zámer prísť s niečím prelomovým, ani sa opičiť po Britských kolegoch (aj keď ich hudbu máme radi), ale skôr urobiť dobrú kompozíciu v rámci melodicko-symfonického blacku a hlavne si to spraviť po svojom, tak ako to cítime my. Ešte by som rád vysvetlil, ako sa v recenzii zamýšľate s podobnosťou mojej prezývky a mena speváka CRADLE OF FILTH. Nie je to z nej odvodené, pretože má pôvod ešte v mladosti môjho otca, takže ide skôr iba o náhodu, či hru so slovíčkami 😉
Čo považuješ za najsilnejšie inšpiračné zdroje? Nielen v hudbe, ale celkovo?
No u mňa je to hudba všeobecne. A niekedy nemusí byť ani metalová. Stačí keď zaujme moje uši a mozog. Ale je pravda, že sa mi stáva aj že prídem domov z práce a chytím do ruky gitaru, len tak niečo zabrnkám a s úžasom zarevem: „Toto je dobrééé“ a už aj beriem do ruky mobil, aby som si to nahral a nezabudol (smiech). Niekedy ma napadne nejaká melódia počas dňa, len tak sama od seba a inokedy mi stačí, aby bolo na okolo ticho. Okrajovo je pravdou, že inšpirácia prichádza aj z miest so silnou atmosférou ako príroda, noc, duchovno a tajomno, hrady a zámky, vesmír, nejakým spôsobom pre mňa významné udalosti a podobne.
Klasická otázka: aké sú doterajšie odozvy na váš debut a ako sa naň s odstupom času pozeráte vy sami?
Odozvy sú príjemné, ľudia prijali náš debut pozitívne a svedčia o tom aj už vyššie spomínané predaje doma aj v zahraničí, čo nás teší, keďže za tým dlhým úsilím je vidieť výsledok. Tak isto aj z recenzií sme si odnášali dobré hodnotenia a dostávali sa tak kladne do povedomia ľudí. Taktiež sme si všimli zvýšenú aktivitu na našich stránkach, čo je určite tiež plus pre kapelu. Na album sa spätne pozerám zhruba takými istými očami ako keď vznikal… Som spokojný, ale vieme si už aj dopredu vybaviť, na aké veci si dať pri ďalšom albume pozor a sú aj nápady, ako zvuk ozvláštniť. Môžem prezradiť, že máme v pláne zakomponovať viac akustických nástrojov.
Pripravili ste na podporu dosky aj nejaké merchandise?
Zatiaľ nie. K dispozícii sú iba fyzické nosiče, no plánujeme dať vyrobiť minimálne sériu tričiek. Na všetko treba čas a peniaze a keďže si všetko zastrešujeme sami, je treba toho času a financií o niečo viac.
Máte už predstavu o nových skladbách? Akým smerom by sa v porovnaní s debutom mali uberať?
Predstava je celkom jasná. Albumom „V Zajatí Temnoty“ sme si definovali štandard, ktorého sa budeme aj v budúcnosti držať, akurát sa plánujeme vyvarovať detských chorôb, ktorými sme si pri komponovaní prešli. Ako som spomínal, v súčasnosti sú rozpracované nové skladby, s ktorých vývojom sme spokojní a cítiť z nich určitý posun vpred a taktiež sú v zálohe staré, nevydané skladby, ktoré čakajú na proces vylepšenia. Keď by som to mal zhrnúť, malo by to byť zase v divokom tempe, plné rozličných melódií, škreku a anjelských vokálov s bohatou atmosférou.
Vďaka za rozhovor. Niečo na záver…
V prvom rade by som sa rád v mene DOWN TO HELL poďakoval serveru Rumzine.com za priestor a recenziu. Užívajte si prázdniny, leto je v plnom prúde a tak je ideálny čas na návštevu festivalov a iných miest s dobrou muzikou. Možno sa na nejakom z nich v budúcnosti vidíme 😉 Stay metal.
Dagon